Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.04.2013 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

Z. U., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Y. M., O. H.. Č.. XXXX/XA

je vinný, že

dňa 10.10.2010 okolo 13:00 hod. ako konateľ spoločnosti X., F..E..D.., C.: XX XXX XXX, ktorá bola stavebníkom bytového domu „M. Z.“ v Y. M. na O. ulici, nariadil vykonanie výkopu vodovodnej a kanalizačnej prípojky bez toho, aby pred výkopom zabezpečil riadne vytýčenie inžinierskych sietí v mieste plánovanej trasy výkopu, hoci taká povinnosť spoločnosti X., F..E..D.. vyplývala zo stavebného povolenia č. /A10 zo dňa 17.09.2008 vydaného mestom Y. M. aj z oznámenia mesta Y. M. č. TF3s4129/2010 zo dňa 07.04.2010, v dôsledku čoho došlo pri následne vykonávaných výkopových prácach pracovným strojom UDS 114 v blízkosti rozostavaného bytového domu „M. Z.“, na parcele č. XXXX/XX, medzi trafostanicou 345 smer RYS 5 k poškodeniu nízkonapäťového kábla typ AYKY 4B 3x240+120 tvoriaceho rozvod elektrickej energie pre bytové domy č. XXXX a č. XXXX na O. ulici, čím spôsobil spoločnosti F. W. - Y., R..F.., C.: XX XXX XXX škodu vo výške minimálne 55,97 €, teda z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia - energetického zariadenia,

čím spáchal

prečin „Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia“ podľa § 288 Tr. zák., v spojení s § 286 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,

a za to mu súd

ukladá

podľa § 288 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák., peňažný trest vo výške 1.400,- €.

Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.

Súd podľa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spoločnosti F. W. - Y.N., R..F.., P. E. XXXX/X, Ž., C.: XX XXX XXX Š.kodu vo výške 55,97 €. Súd podľa odkazuje poškodenú spoločnosť so zvyškom jej nároku na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 13.02.2012 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.04.2013 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 214) potvrdil, že ako konateľ spoločnosti X., F..E..D.. realizoval v Y. M. výstavbu bytového domu „M. Z.“. Priznal, že v predmetný deň osobne priamo na mieste ukázal kadiaľ má v teréne prechádzať elektrický kábel, a preto vydal bagristovi pokyn, aby kopal ďalej od kraja cesty. O tom, že malo dôjsť k poškodeniu kábla sa dozvedel až o pár dní, keď prišli policajti s elektrikármi. Bagrista mu v ten deň o poškodení kábla nehovoril. Tvrdil, že už v tom čase mal k dispozícii vytýčenie trasy káblových rozvodov (č.l. 6), ktoré mu v apríli 2008 vyhotovil zamestnanec SSE, a.s., svedok L. V., pričom farebným sprejom mu vyznačil trasu rozvodov aj v teréne a rukou vyznačil smere vedenia elektrického káblu aj vo vyhotovenom náčrte. Neskôr, po vydaní stavebného povolenia, už o vytýčenie trás elektrických rozvodov nepožiadal. Uviedol, že vodomerná šachta a prípojka neboli zahrnuté v rozhodnutí o stavebnom povolení zo septembra 2008 v dôsledku chyby stavebného úradu, a len preto bola realizácia vodomernej šachty a prípojky riešená až dodatočne formou ohlásenia drobnej stavby. Svedok Ing. L. U. na hlavnom pojednávaní (č.l. 216) potvrdil, že jeho firma H. - B., F..E..D.. realizovala pre obžalovaného výstavbu bytového domu, avšak realizácia vodomernej šachty nebola súčasťou ich zákazky. Na tieto výkopové práce si už obžalovaný objednal inú firmu. Tvrdil, že o poškodení kábla pri týchto výkopových prácach vie len z počutia, keďže osobne v tom čase na mieste realizácie výkopu nebol. Po prečítaní svojej výpovede z prípravného konania (č.l. 34) už svedok priznal, že bol osobne pri realizácii výkopu a videl poškodený kábel. Ani po prečítaní výpovede sa však už nevedel rozpamätať, či bol vtedy na mieste aj obžalovaný. Rozpory v svojich vyjadreniach odôvodnil tým, že na predmetnej stavbe bolo množstvo iných problémov a tento jeden bol pre neho nepodstatný, preto si naň zvlášť nespomínal. Svedok I. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 217) v zhode s prípravným konaním (č.l. 41) potvrdil, že ako bagrista realizoval výkopové práce pre firmu F.. Išlo o výkop jamy na osadenie vodomernej šachty. V ten deň prišiel za ním sám obžalovaný a ukázal mu miesto, kde má vykopať jamu pre vodomernú šachtu, ktorú mali prísť osadiť na druhý deň. Ubezpečil ho, že v danom mieste nie sú žiadne podzemné inžinierske siete. Počas realizácie výkopu však svedok bagrom odhrnul tehly, ktoré chránili káble, ktoré sa nachádzali pod nimi. Preto hneď prerušil výkopové práce a čakal na ďalší pokyn od obžalovaného. Obžalovanému priamo na mieste ukázal odhalené káble a žiadal ho, aby zavolal elektrikárov za účelom vytýčenia presnej trasy káblov. Obžalovaný to odmietol a uviedol, že svedok má kopať vedľa káblov. Svedok teda pokračoval vo výkopových prácach, ale zakrátko aj v tých miestach narazil na elektrický kábel. Práce opäť ihneď ukončil a pri ručnom odkopaní zistil, že bagrovou lyžicou poškodil časť izolácie jedného z káblov. V prácach už ďalej odmietol pokračovať a po podpísaní pracovného výkazu (č.l. 107) z miesta odišiel. Svedok Ing. L. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 219) v zhode s prípravným konaním (č.l. 20) ako zamestnanec SSE-D, a.s. potvrdil, že dňa 14.10.2010 bol informovaný o poškodení nízko napäťového kábla v blízkosti novostavby bytového domu „M. Z.“. O poškodení kábla ich informovali zamestnanci vodárenskej spoločnosti, ktorí v danom mieste pripájali vodovodnú prípojku. Následnou ohliadkou na mieste samom zistil, že je poškodený kábel rozvodu nízkeho napätia. Bola poškodená jeho izolácia až tak, že z jedného vodiča bola izolácia úplne stiahnutá a jeden vodič bol sčasti aj pretrhnutý. V danom mieste teda hrozil skrat. Vedenie káblového rozvodu pritom bolo v zemi riadne označené fóliou a pieskovým zásypom. V danom mieste boli umiestnené dva nízkonapäťové káble. Jeden (hlavný) zabezpečoval prívod elektriny do susedného bytového domu a druhý bol zálohový. Vtedy došlo k poškodeniu zálohového kábla, ktorý bol tiež pod napätím, ale v tej chvíli neprivádzal elektrický prúd do neďalekého bytového domu, a preto prívod elektriny nebol prerušený. Ohľadom náčrtu z č.l. 6 svedok uviedol, že tento nie je riadnym vytýčením káblových rozvodov, keďže každé vytýčenie obsahuje aj presný polohopis trasy vedenia na základe riadne prístrojom vykonávaného merania. V ich spoločnosti neevidujú v období rokov 2008 až 2010 žiadnu objednávku na vytýčenie trasy rozvodov v tej lokalite. V mene poškodenej spoločnosti F. W.-Y., R..F.. svedok uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 300,25 € ako náhradu za vykonanie opravy poškodeného kábla. Potvrdil, že oprava trvala cca 1 hodinu, pričom sa na nej podieľali dvaja zamestnanci. V rámci vyúčtovania spôsobnej škody (č.l. 65) však zaúčtovali medzi tzv. odpracované hodiny aj čas strávený inak, než odstraňovaním poškodenia, napr. čas strávený počas výpovede na polícii.

Svedok L. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 220) v zhode s prípravným konaním (č.l. 49) ako zamestnanec F., R..F.. potvrdil, že obžalovaný ho prostredníctvom jeho syna požiadal o neoficiálne vytýčenie približnej trasy elektrických rozvodov. Vtedy v apríli 2008 ešte bytový dom nemal postavené ani len základy a obžalovaný takéto vytýčenie potreboval len v súvislosti s plánovaným vykonaním geologického prieskumu (vrtov). Obžalovanému preto svedok na predmetnom náčrte vyznačil šrafovaním lokalitu, v ktorej sa podľa obžalovaného mal nachádzať budúci bytový dom s tým, že svedok mu uviedol, že v takto vyznačenej lokalite sa nenachádza žiadna trasa elektrických rozvodov. Zároveň svedok na náčrte voľnou rukou vyznačil približnú trasu smerovania káblových rozvodov pre prípad, ak by robotníci pri vŕtaní prieskumných geologických vrtov zašli mimo šrafovanú časť. Určite mu už v tom čase obžalovaný nehovoril aj o vodomernej šachte a lokalite, kde by mala byť umiestnená, keďže vtedy obžalovaný ešte nemal vytýčené žiadne inžinierske siete, t.j. ani trasu vodomernej prípojky. Na takto vyhotovený náčrt svedok vyznačil pečiatku spoločnosti F., R..F.. a náčrt aj podpísal. Nešlo však o oficiálny dokument, keďže vyhotovenie takého náčrtu zamestnávateľovi ani nenahlásil a nevyúčtoval. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z pracovného výkazu (č.l. 107) mal súd preukázané, že svedok Š. dňa 11.10.2010 vykonával výkopové práce na danom mieste. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 54), vrátane fotodokumentácie (č.l. 56), mal súd preukázané poškodenie káblových rozvodov v takom rozsahu, ako vypovedal svedok Ing. Š.. Z tzv. preberacieho protokolu (č.l. 65, 66) mal súd preukázané vyúčtovanie spôsobenej škody zo strany spoločnosti F.-Y., R..F.. podľa jednotlivých položiek vo výške 300,25 €. Z listinných dôkazov súvisiacich so stavebným konaním mal súd preukázané, že stavba bytového domu „M. Z.“ bola povolená na základe stavebného povolenia zo dňa 17.09.2008 (č.l. 74). Spoločnosť X., F..E..D.. (F.) bola priamo v stavebnom povolení upozornená na skutočnosť, že v predmetnej lokalite sa nachádzajú podzemné káblové vedenia, ktorých presnú trasu musí vytýčiť zamestnanec F., R..F.., pričom stavebník je povinný požiadať o vytýčenie týchto rozvodov. Takto uložená povinnosť v stavebnom povolení vychádzala zo stanoviska spoločnosti F., R..F.. z 12.08.2008 (č.l. 83). Ďalej mal súd preukázané, že v marci 2010 obžalovaný dodatočne ohlásil stavebnému úradu aj realizáciu vodovodnej a kanalizačnej prípojky (č.l. 68). Stavebný úrad voči ohláseniu tejto stavby nemal námietky, avšak obžalovaného opätovne upozornil, že pred začatím výkopových prác je obžalovaný povinný požiadať o vytýčenie podzemných inžinierskych sietí a dodržať ochranné pásma okolo nich (č.l. 67). Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že tento nikdy nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (č.l. 161). Je evidovaný ako páchateľ priestupkov (č.l. 165), avšak doteraz nebol odsúdený za spáchanie trestného činu (č.l. 199). Trestné stíhanie, ktoré je voči nemu vedené v inej trestnej veci, zatiaľ nie je právoplatne skončené (č.l. 201 - 202). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Súd pritom vychádzal z výpovede svedka Š., ktorý jasne a zrozumiteľne od začiatku trestného konania opisoval ako došlo k poškodeniu predmetného podzemného elektrického kábla. Tento svedok jasne a zrozumiteľne opísal začiatok a priebeh výkopových prác, vrátane pokynov, ktoré mu v tejto veci postupne dával obžalovaný. Svedkove upozornenia ohľadom existujúceho vedenia elektrických káblových rozvodov obžalovaný opakovane ignoroval a bezdôvodne sa spoliehal na neoficiálny, orientačný náčrt trasy vedenia elektrických rozvodov. Svedok Š. pritom na svojich vyjadreniach zotrval aj na hlavnom pojednávaní zoči-voči obžalovanému. V tomto smere výpoveď svedka Š. potvrdil aj svedok U., i keď spočiatku v konaní pred súdom vypovedal odlišne. Súd prihliadal ako na hodnovernú na jeho výpoveď z prípravného konania, keďže táto bola vykonaná s kratším časovým odstupom od spáchania žalovaného činu, pričom tento svedok sám uviedol, že si na tento prípad z odstupom času už zvlášť nespomína, keďže na predmetnej stavbe bolo množstvo iných problémov. Existencia poškodenia predmetného kábla je potvrdená aj svedkom Š. a ohliadkou realizovanou policajtmi. Hoci poškodenie kábla nebolo zdokumentované a ohlásené ihneď v ten deň, keď k poškodeniu došlo, treba odmietnuť špekulatívne úvahy obžalovaného o tom, že k poškodeniu mohlo dôjsť v tomto medziobdobí aj iným spôsobom. Žiadna okolnosť totiž tomu nenasvedčuje. Práve naopak, z výpovedí svedkov Š. a U. je preukázané, že k poškodeniu káblov došlo dňa 11.10.2010, a to v priamej príčinnej súvislosti s realizáciou tých výkopových prác, ktoré osobne nariadil obžalovaný. Je teda preukázané, že obžalovaný konal v stave tzv. vedomej nedbanlivosti, keďže vedel, že v danom mieste sa môžu nachádzať elektrické káble a bez vážnych dôvodov sa spoliehal na orientačný náčrt trasy káblových rozvodov. Obhajoba obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na údajné ubezpečenia zo strany svedka F. o neexistencii elektrických rozvodov v danej lokalite, neobstojí. Obžalovaný síce stále tvrdil, že orientačný

náčrt vedenia trasy elektrických káblov z apríla 2008 je riadnym vytýčením ich trasy, ale zároveň priznal, že podľa predmetného náčrtu by nedokázal v teréne určiť presnú trasu rozvodov, keďže ani nevedel, v akej mierke je tento náčrt vyhotovený (č.l. 218). Okrem toho videl, že svedok V. vyznačuje trasu rozvodov v náčrte pomerne nepresne len voľnou rukou priamo na mieste (č.l. 221). Aj laikovi teda muselo byť zrejmé, že takto vyhotovený náčrt nemôže slúžiť na spoľahlivé určenie presnej trasy vedenia elektrických rozvodov, vrátane zákonom určeného ochranného pásma okolo nich. Rovnako neobstojí obhajoba obžalovaného spočívajúca v údajnom ubezpečení zo strany svedka V. o tom, že „vytýčenie“ z apríla 2008 je platné niekoľko rokov. Obžalovanému bolo predsa opakovane pre realizáciou výkopových prác doručené oficiálne a záväzné stanovisko stavebného úradu, a to najskôr vo forme stavebného povolenia (september 2008), a následne aj vo forme vyjadrenia k ohláseniu drobnej stavby (marec 2010). V oboch listinách správny orgán (stavebný úrad) obžalovaného výslovne upozornil, že v danej lokalite sa nachádzajú podzemné inžinierske siete a je povinný si ich dať pred začatím prác vytýčiť. Obžalovaný sa teda nemohol v dobrej viere spoliehať na údajné vyjadrenie svedka V. z apríla 2008, ak mu neskôr bolo opakovane doručené oficiálne rozhodnutie stavebného úradu, v rámci ktorého mu bola uložená povinnosť vytýčiť trasy týchto podzemných káblových rozvodov. Z hľadiska právnej kvalifikácie je pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu „Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia“ podľa § 288 Tr. zák. potrebné skúmať, či došlo k ohrozeniu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Poškodený elektrický kábel podzemného vedenia v danom prípade spĺňa požiadavky definície všeobecne prospešného zariadenia v zmysle Tr. zák., v spojení s . vo vtedy platnom znení. V zmysle predmetného ustanovenia sa elektroenergetickým zariadením vo všeobecnosti rozumie zariadenie, ktoré slúži o.i. na prenos, distribúciu, prepravu alebo dodávku elektriny. Taktiež je preukázané, že v danom prípade došlo k ohrozeniu prevádzky práve takého energetického zariadenia. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nie je potrebné, aby došlo k prerušeniu (poruche) prevádzky, keďže vtedy by už mohlo ísť o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu ( Tr. zák.). Hoci poškodený bol „iba“ tzv. zálohový kábel, nijako to nezmenšuje trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Aj tento typ rozvodu je totiž v zmysle technických noriem a predpisov nevyhnutnou a štandardnou súčasťou distribučnej sústavy elektrickej energie. Odhliadnuc od toho nemožno prehliadať, že obidva podzemné káble (hlavný aj záložný) sa nachádzali tesne vedľa seba, a preto hrubou manipuláciu (bagrovou lyžicou) v bezprostrednej blízkosti takých rozvodov bola bezprostredne ohrozená prevádzka tohto energetického zariadenia (ohrozený prenos elektriny). Súd upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu ( ) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná ( ). Zo zmluvy o dielo (č.l. 86), vrátane stavebného povolenia (č.l. 74), bolo totiž preukázané, že stavebníkom bola spoločnosť X., F..E..D.. (č.l. 209) a nie spoločnosť C.. N., R..F.. (č.l. 207). Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle Tr. zák., pričom v zmysle Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd pritom vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov ( Tr. zák.). Keďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie účelu trestu uloženie peňažného trestu. Súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností aj pri rozhodovaní o výmere peňažného trestu. Ustanovenie Tr. zák. totiž treba aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, trest povinnej práce, peňažný trest, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia). Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaný doteraz viedol riadny život. Oproti tomu nebola zistená existencia inej poľahčujúcej okolnosti, ani žiadnej priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa Tr. zák. upravil rozpätie do úvahy prichádzajúcej výmery peňažného trestu (160,- € až 331.930,- €) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu. Následne ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej výmery peňažného trestu (160,- € až 221.340,- €). Hrozba možnej premeny súbežne uloženého náhradného trestu odňatia slobody by mala byť pre obžalovaného dostatočnou motiváciu na včasné zaplatenie takto uloženého peňažného trestu. O nároku poškodenej spoločnosti F. W. - Y., R..F.. na náhradu škody súd rozhodol tak, že zaviazal obžalovaného na náhradu len vo výške 55,97 €, t.j. vo výške zodpovedajúcej preukázateľným výdavkom v zmysle špecifikácie (č.l. 65, 66). Vzhľadom na výpoveď svedka Ing. Š. totiž pretrvávajú pochybnosti

ohľadom účelnosti účtovaných (odpracovaných) hodín, a preto súd v tejto časti odkázal poškodeného na občianske súdne konanie, keďže je potrebné v tomto smere vykonať bližšie dokazovanie presahujúce účel a rozsah adhézneho konania. z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia - energetického zariadenia,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.