Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-157-2012.pdf
PDF · 87.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/157/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, A., prechodne bytom W.. Ľ. S. X/XX, A., proti odporkyni: K. Y., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, A., v zastúpení: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom V. Z. X, A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/129/2010-125 zo dňa 20. februára 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 2C/129/2010-133 zo dňa 14. mája 2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
O d m i e t a odvolanie navrhovateľa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením vyporiadal bezpodielového spoluvlastníctvo manželov C. Y., nar. XX.XX.XXXX a K. Y., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, tak, že určil za výlučnú vlastníčku 3-izbového bytu č. 48 na 12. poschodí vo vchode č. 1 na ulici F. č. XXXX v A., zapísaný na LV XXXX, parcela č. 8067 o výmere 386 m2, katastrálne územie A., obec Žilina, okres Žilina
- odporkyňu. Tejto účastníčke zároveň uložil povinnosť vyplatiť navrhovateľovi sumu 7 966 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť na účet Slovenskej republiky vedený v štátnej pokladnici Bratislava znalečné v sume 7 eur a súdny poplatok v sume 2 802 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ sa podaným návrhom dňa 14.06.2010 v zákonom stanovenej lehote domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, keďže o tejto otázke s bývalou manželkou sa nedohodol. Žiadal, aby súd určil povinnosť odporkyne zabezpečiť mu náhradný 1-izbový byt, neskôr sa domáhal vyplatenia polovice finančnej hodnoty z bytu, nakoľko podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania je to jediná hodnotná vec, ktorú počas trvania manželstva nadobudli. Odporkyňa s vyporiadaním BSM súhlasila tak, aby jej byt pripadol do výlučného vlastníctva a navrhovateľovi by vyplatila čiastku v sume 5 000 eur. V konaní poukázala na skutočnosť, aby súd pri rozhodovaní nevychádzal zo zásady rovnosti podielov oboch manželov ale, aby zohľadnil ako sa kto z účastníkov zaslúžil o zveľadenie spoločných vecí, t.j. bytu.
Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/239/2006, označený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
17.07.2007. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/56/2008-42, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.10.2009 bol navrhovateľ vylúčený z užívania 3-izbového bytu, a to v súvislosti s jeho trestným stíhaním, ukončené rozhodnutím Okresného súdu Žilina v konaní 9T/28/2008 v ktorom bol uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Z obsahu pripojeného trestného spisu vyplynulo, že navrhovateľ sa dopúšťal fyzického a psychického násilia voči odporkyni a deťom. Jeho protiprávne konanie poškodilo zdravie odporkyne ako aj zdravie syna C., v konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ požíval alkoholické nápoje v dôsledku čoho bol z každého zamestnania prepustený, neplnil si riadne vyživovacie povinnosti voči deťom, poškodzoval zariadenie bytu, neplatil za služby spojené s užívaním bytu. Súd však v konaní mal preukázanú aj skutočnosť, že navrhovateľ sa určitým spôsobom podieľal na získaní bytu a pokiaľ pracoval a nepožíval alkoholické nápoje splácal aj dlžobnú čiastku za byt.V znaleckom posudku všeobecná hodnota bytu Ing. R. U., súdnym znalcom bola stanovená v sume 47 800 eur, túto hodnotu účastníci nerozporovali.
Výsledkom vykonaného dokazovania okresný súd dospel k právnemu záveru, že v konkrétnej prejednávanej veci je potrebné prelomiť zásadu rovnosti (parity) podielov oboch manželov tak, že z polovice hodnoty bytu t.j. zo sumy 23 900 eur, ktorú by mal navrhovateľ dostať ak by súd postupoval v súlade so zásadou rovnosti podielov, dostane navrhovateľ iba sumu 7 966 eur, ktorá predstavuje 1/3 z jeho zákonného podielu. Pri vyslovení tohto záveru súd prvého stupňa zohľadnil súhrn všetkých preukázaných skutočností, teda tak správanie sa navrhovateľa voči rodine, ako aj jeho pričinenie sa o nadobudnutie spoločného majetku, zároveň dal do pozornosti aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 22 Cdo/2914/1999.
Okresný súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, navyše odporkyňa si žiadne trovy ani neuplatnila. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike sumu 7 eur, ide o čiastku vyplatenú z rozpočtových prostriedkov súdu titulom znaleckej odmeny za vypracovaný znalecký posudok. Postupujúc podľa zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. okresný súd po konštatácii oslobodenia odporkyne od súdnych poplatkov, uložil navrhovateľovi aj povinnosť uhradiť zvyšok súdneho poplatku po preukázaní, že tento účastník súdny poplatok z návrhu zaplatil v sume 66 eur, jeho zostávajúca poplatková povinnosť je ešte v sume 2 802 eur.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovej lehote odvolanie odporkyňa, domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku vo výroku v ktorom súd jej uložil povinnosť vyplatiť navrhovateľa sumou 7 966 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V rámci navrhovanej zmeny odporkyňa žiadala, aby bola povinná vyplatiť navrhovateľa sumou 5 000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo všeobecnosti konštatovala nesprávne právne posúdenie v tejto napadnutej výrokovej časti. Poukazovala najmä na to, že okresný súd napriek tomu, že dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 2914/1999 jeho závermi sa neriadil. Odvolateľka so skutkovými zisteniami uvedenými v napadnutom rozsudku sa nestotožnila v plnom rozsahu, podľa jej názoru bolo v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, že práve navrhovateľ bol ten, kto sa nestaral o svoju rodinu a žiadnym spôsobom sa nepričinil o nadobudnutie a zveľadenie majetku. Preto súd nedostatočne zohľadnil pri prelomení zásady rovnosti podielov manželov navrhovateľovo pričinenie sa o nadobudnutie predmetného bytu. V čase keď nadobudli byt do spoločného vlastníctva zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu a následným vkladom do katastra nehnuteľnosti dňa 23.02.2004 manželstvo bolo už iba formálnym zväzkom, navrhovateľovo agresívne správanie sa začalo od roku 1999. Ňou navrhovaná suma 5 000 eur na výplatok je maximum, ktoré je navrhovateľovi ochotná zaplatiť s prihliadnutím na jeho dlhoročné správanie sa k rodine, spôsobeným zdravotným problémom a finančnej tiesni do ktorej sa dostala jeho pričinením, navyše po rozvode manželstva až dodnes znáša v plnom rozsahu všetky náklady spojené s užívaním bytu, spláca výlučne ona splátky kúpnej ceny za byt a aj všetky náklady spojené s údržbou a nevyhnutnými opravami bytu, čo vyčíslila aj v podaní zo dňa 06.10.2010 v sume 4 697,37 eur a t. č. vo výške 6 719,10 eur, súd ani tieto skutočnosti pri rozhodovaní nezohľadnil.
Odvolanie voči rozsudku podal aj navrhovateľ. Poukazoval na to, že súd nerešpektoval závery znaleckého posudku podľa ktorého mu má odporkyňa zaplatiť 23 900 eur, z tejto sumy mu priznal iba 1/3 čo je 7 966 eur, z dôvodu tohto postupu namietal zaujatosť konajúceho sudcu.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) rozhodujúci o odvolaní odporkyne, ktorá odvolanie podala ako účastníčka (§ 201 veta 1 O.s.p.) v zákonom stanovej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolanie navrhovateľa krajský súd postupujúc podľa 218 ods. l písm. a / O.s.p. odmietol po zistení jeho oneskoreného podania.
I keď odvolanie odporkyne smerovalo iba do výrokovej časti ukladajúce jej finančnú povinnosť vyplatiť navrhovateľovi sumu 7 966 eur, odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozsudok ako celok keďže sa jedná v ďalších častiach o súvisiace výroky, pritom odvolací prieskum sa uskutočnil iba v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania odporkyňou. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 i nasl. O.s.p. a z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver.
Občiansky zákonník ukladá v § 149 ods.1, aby vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vykonané podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Toto ustanovenie dáva tak svojou všeobecnou formuláciou ako aj príkladným výpočtom hľadísk na ktoré sa má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prihliadať, široké možnosti posúdenia, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade a použití ust. § 150 OZ musí preto súd vychádzať z náležitého zistenia skutkového stavu a vychádzajúc zo súhrnu všetkých okolností konkrétneho prípadu snažiť sa o to, aby majetkové vzťahy medzi manželmi boli usporiadané čo najúčelnejšie.
Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti (parity) podielov. Túto zásadu je súd povinný rešpektovať, jedná sa však o vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto tu má súd možnosť určiť podiely v inom pomere „v závislosti od hľadísk, ktoré však zákon podrobnejšie a vyčerpávajúcim spôsobom nevymedzuje (príkladmo len uvádza všeobecné hľadiská v § 150 OZ) a je preto vecou úvahy súdu, aby na základe vykonaného dokazovania určil výšku podielov (R 42/1972).
Priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je opatrením skôr výnimočným a ovplyvňujú ho také okolnosti ako napr. alkoholizmus, užívanie drog, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné opustenie domácnosti, ľahkomyseľné preberanie záväzkov a pod. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.03.2007 sp. zn. 22 Cdo 2921/2005 ( odvolací súd pripustil aplikovateľnosť záverov označeného rozhodnutia i v konkrétnej prejednávanej veci ) „súd pri stanovení výšky vyrovnávacieho podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprihliada na vinu jedného z manželov na rozvrate manželstva, taktiež sa neprihliada na náklady vynaložené z výlučného majetku manželov na bežnú údržbu majetku, ktorý je síce v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak ho užíva len jeden z manželov“.
Krajský súd považoval za správne, že okresný súd pri svojej voľnej úvahe o určení výšky podielov vychádzal aj zo skutočnosti, že navrhovateľ sa určitým spôsobom podieľal na získaní bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté 05.11.1983, právoplatne rozvedené dňa 17.07.2007, avšak nebolo preukázané, že sa odporca po celý čas trvania manželstva správal tak, že by sa nepričinil o nadobudnutie spoločného majetku v manželstve. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by sa navrhovateľ nezaslúžil o nadobudnutie bytu vôbec. Jeho preukázané správanie v súvislosti s právoplatne ukončeným trestným konaním vedeným pod sp.zn. 9T/28/2008 v ktorom bol uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby dostatočne zohľadňuje záver súdu prvého stupňa o znížení jeho zákonného podielu na 1/3 ( čím sa zvýšil zákonný podiel odporkyne o 2/3 podielu odporcu), teda zo zákonného podielu okresný súd mu nepriznal 2/3 v zodpovedajúcej sume výplatku. Okresný súd pri použití voľnej úvahy vyhodnotil správne všetky podstatné skutočnosti, ktoré mali vplyv na zníženie zákonného podielu navrhovateľa na 1/3, dostatočne zohľadnil správanie sa navrhovateľa voči rodine počas celého trvania manželstva, jeho právoplatné odsúdenie v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 9T/28/2008 a zodpovedajúc všetkým týmto skutočnostiam i krajský súd považuje povinnosť odporkyne vyplatiť navrhovateľa zo spoločne nadobudnutého majetku manželov v rozsahu l/3 jeho zákonného podielu, čo zodpovedá sume 7 966 eur, za primerané. Zákonom dovolený výnimočný princíp
bol súdom prvého stupňa v konkrétnej prejednávanej veci aplikovaný dostatočne. Z týchto dôvodov krajský súd nemohol odvolaniu odporkyne vyhovieť.
V súvisiacich výrokoch, o náhrade trov konania medzi účastníkmi, o poplatkovej povinnosti, rozsudok okresného súdu má oporu v aplikovaných ustanoveniach tak Občianskeho súdneho poriadku ako aj Zákona o súdnych poplatkoch.
Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa krajský súd meritórnemu prieskumu jeho odvolanie nepodrobil z dôvodu oneskoreného podania. Navrhovateľ mal právo podať odvolanie proti rozsudku v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom okresného súdu. Je preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený navrhovateľovi 29.05.2012, posledný deň na podanie odvolania pripadol na deň 13.6.2012 ( pracovný deň - streda ) odvolanie u okresného súdu navrhovateľ podal osobne dňa 19.06.2012, to znamená už po uplynutí odvolacej lehoty. Krajský súd neprihliadal na namietanú zaujatosť sudcu navrhovateľom v podaní, ktoré označil ako odvolanie, keďže uvedené námietky nemali náležitosti riadnych námietok vyžadované Občianskym súdnym poriadkom v ust. § 15a ods.3. a v takomto prípade na ne súd neprihliadne.
V odvolacom konaní odporkyňa úspech nemala, úspešným nebol ani navrhovateľ keďže odmietnutie jeho odvolania zakladá i jeho procesnú zodpovednosť za výsledok konania o jeho odvolaní. Z týchto dôvodov odvolací súd postupujúc podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spojení aj s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .