Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-29-2013.pdf
PDF · 66.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/29/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: L. N., bytom W. XX, právne zastúpeného Mgr. Marcelom Pélim, advokátom, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 5/9, proti povinnému: B. O., bytom Z. nad Z., L. XXXX/X, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o vymoženie istiny 22.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. novembra 2012, č.k. 5Er/335/2012 - 30, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku II. priznal povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nemožno naň aplikovať žiadne z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú zastavenie exekúcie. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.04.2012 podaním návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor doposiaľ nedal podnet súdu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinný vo svojom návrhu poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu v súčasnosti, ale i pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený a poberá pracovnú odmenu. U povinného je podľa názoru súdu prvého stupňa predpoklad, že bude mať finančné prostriedky vzhľadom na skutočnosť, že povinný má záujem pracovať a je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený. Povinný má možnosť obrátiť sa na súdneho exekútora so žiadosťou o uhradenie dlhu formou splátok. Súd prvého stupňa nemal za preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by návrhu na zastavenie exekúcie mohol vyhovieť a exekúciu zastaviť. O návrhu povinného na oslobodenie od súdny poplatkov súd prvého stupňa rozhodol podľa § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď dospel k záveru, že povinný preukázal svoje osobné a majetkové pomery, a preto podľa názoru súdu prvého stupňa boli splnené zákonné dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, pričom namietal výrok uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že je vo výkone dlhého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uviedol, že je bez akéhokoľvek majetku a v najbližších piatich rokoch z jeho príjmu vo výkone trestu nebude môcť splatiť ani pohľadávky, ktoré mu vznikli v súvislosti s trestným konaním, pričom pohľadávky štátu sú prednostné. Poukázal na skutočnosť, že ani po jeho prepustení na slobodu nie je možné reálne predpokladať, že by sa jeho majetkové alebo príjmové pomery zlepšili. Považoval predmetné exekučné konanie za nehospodárne. Žiadal, aby súd predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vyjadrenie k odvolaniu povinného nebolo podané.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.04.2012, ktorý bol doručený súdnej exekútorke JUDr. Andrei Krasňanovej dňa 12.04.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 22.000 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 11Ro/291/2011 - 12 zo dňa 19.12.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2012. Súd prvého stupňa dňa 24.04.2012 poveril menovanú súdnu exekútorku vykonaním predmetnej exekúcie proti povinnému.
Povinný podaním zo dňa 11.09.2012 žiadal, aby súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a žiadal priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa v napadnutom výroku preskúmavaného uznesenia rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Súd exekúciu zastaví, ak je splnený niektorý zo zákonných dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku).
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. V danej veci sa vedie exekúcia na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz súdu. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Záver súdu o nemajetnosti povinného musí vyplývať zo záverov riadneho a dôsledného šetrenia majetkových pomerov povinného, ktoré vykoná súdny exekútor, resp. samotný exekučný súd tak, aby v konaní nebolo porušené právo oprávneného na súdnu ochranu. Skutočnosť, že povinný sa v súčasnosti nachádza v nepriaznivej majetkovej a finančnej situácii, nemožno zohľadniť na účel rozhodovania o zastavení exekúcie bez toho, aby súd neprihliadol na okolnosti, v dôsledku ktorých sa povinný do takejto situácie dostal. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný je toho času vo výkone trestu odňatia slobody uloženému za úmyselný trestný čin. Odvolací súd v tomto smere zastáva právny názor, že pokiaľ sa povinný ocitol v nepriaznivej finančnej situácii v spojitosti so svojou trestnou činnosťou, nemožno následky a dôsledky tohto jeho konania prenášať na oprávneného, ktorý disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom priznávajúcim mu pohľadávku voči povinnému. Zároveň odvolací súd uvádza, že povinný je vo výkone trestu pracovne zaradený a vzhľadom na vek povinného existuje predpoklad, že sa povinný po skončení výkonu trestu odňatia zamestná a jeho zárobkové a majetkové pomery sa zlepšia.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .