Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-26-2013.pdf
PDF · 68.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/26/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému G. U., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2013, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/48/2012 zo dňa 16.11.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného G. U. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. U. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna O. U., nar. XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. 7C/100/98-15 zo dňa 22.04.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.1998, bol zaviazaný platiť matke syna K. U. výživné 1.000,- Sk (33,19 €) mesačne, a to do 25-teho dňa v mesiaci a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. 13P/267/09-29 zo dňa 14.08.2009, právoplatný dňa 29.09.2009 bol zaviazaný platiť K. U. výživné od 01.09.2009 70 €, a to do 10-teho dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v Handlovej a v Bratislave vyhýbal od 01.01.2007 do 07.03.2011, dokedy bol O. U., považovaný za nezaopatrené dieťa tým, že jeden zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny, jedenkrát bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce pre nespoluprácu a jeden zamestnávateľ s ním skončil zamestnanie na jeho žiadosť, od 03.12.2009 do 20.12.2011 zaplatil K. U. 310 € a na výživnom jej zostal dlhovať za obdobie od 01.01.2007 do 01.07.2007 a od 01.04.2008 do 07.03.2011 1.713,43 € a Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Prievidza, ktorý vyplácal K. U. v období od 01.07.2007 do 31.03.2008 náhradné výživné, zostal dlhovať 298,74 €.
Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 25 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodov uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený, je neadekvátny, nakoľko sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, ktorú sa snaží vyriešiť, pričom je finančne nestabilný, avšak i napriek tomu sa snažil vyživovaciu povinnosť splniť, ako sa dalo. Navrhol, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.
Za splnenia všetkých procesných podmienok krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko v záložnej uloženej lehote predvolanie prostredníctvom pošty neprevzal, čo súd podľa zákona považuje za vykázané doručenie.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, navrhla odvolanie obžalovaného proti výroku treste podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, tak aj súdu prvého stupňa, v tomto smere neboli v odvolaní vytýkané žiadne chyby a ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr.por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy, prečítal výpoveď obžalovaného, vypočul svedkyňu - poškodenú K. U., splnomocnenú zástupkyňu úradu práce G.. G. Q. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, bol nepochybne a jednoznačne preukázaný. Na verejnom zasadnutí poškodená K. U. uviedla, že od vyhlásenia rozsudku okresného súdu nedošlo k nijakej zmene. Obžalovaný žiadnu čiastku z tohto výživného neuhradil. Syn obžalovaného O. je naďalej študentom a tento rok maturuje na Strednej odbornej škole v Handlovej.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd teda nepochybil, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. b/ Tr.zák.
Odvolací súd, teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými rozviedol a vysvetlil svoje zistenia.
Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. za použitia § 36 písm. l/ Tr.zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 25 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd uložený trest obžalovanému považuje za správny a zákonný, zodpovedajúci všetkým kritériám a zásadám pre ukladanie trestov.
Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného G. U. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.