Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-97-2012.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Roľnícke družstvo podielnikov, so sídlom Most pri Bratislave, IČO: 00 190 586, zast. JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: KASTE-KONTA s. r. o., so sídlom Obežná 6, Bratislava, IČO: 45 280 886, o zaplatenie 4.810,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.810,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm: 4.266,98 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, 544,- eur od 26.09.2012 do zaplatenia, a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 643,17 eur a náhradu iných trov konania žalobcu v sume 288,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.810,98 eur s úrokmi z omeškania a trovami konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.01.2012 vystavil žalovanému faktúru č. 201201067 na zaplatenie sumy 4.266,98 eur za skládkovanie stavebnej sute na skládke v obci Most pri Bratislave, ktorej prevádzkovateľom je žalobca, ktorý zároveň túto skládku rekultivuje. Dovoz stavebnej sute bol uskutočnený vozidlami žalovaného v čas od 09.01.2012 do 13.01.2012, pričom množstvo dovezenej sute je uvedené na Výdajkách-Prevodkách priložených k žalobe. Žalobca ďalej dňa 23.01.2012 žalovanému vystavil faktúru č. 201201070 znejúcu na sumu 544,- eur za skládkovanie stavebnej sute v obci Most pri Bratislave. Množstvo dovezenej stavebnej sute je uvedené na Výdajke-Prevodke. Žalovaný ani jednu z vystavených faktúr do dňa podania žaloby neuhradil.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/1830/2012-20 zo dňa 13.09.2012, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nikdy nebol vlastníkom ani držiteľom odpadu, ktorý je predmetom fakturácie, medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená zmluva o skládke odpadu, vozidlá žalovaného robili len prepravu pre spoločnosť STAV - VET, s.r.o. a faktúry ako také sú z dôvodu vyššie uvedeného neoprávnené. Žalobca nemá na skládke k dispozícií váhu a teda nemôže hodnoverne preukázať hmotnosť zloženého odpadu. Podľa informácií žalovaného boli objemy odpadu dovezené ich vozidlami podstatne nižšie.
Súd prejednal vec podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa nariadených pojednávaní nezúčastňoval.
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 3 ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Súd vo veci nariadil celkovo 3 pojednávania, z ktorých sa žalovaný opakovane ospravedlnil. Súd dvakrát vyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a pojednávania nariadené na 10.01.2013 a 07.03.2013 odročil bez meritórneho prejednania veci.
Neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 18.04.2012, na ktorom súd meritórne rozhodol, konateľka (štatutárny orgán) žalovaného ospravedlňovala zo zdravotných dôvodov, a to podaním doručeným súdu dňa 15.04.2013. Konateľka žalovaného však k svojmu ospravedlneniu nepredložila potvrdenie od ošetrujúceho lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti s vyjadrením ošetrujúceho lekára podľa § 119 ods. 3 O.s.p..
Konateľka žalovaného súdu ničím nepreukázala nemožnosť dostavenia sa na pojednávanie pre existenciu vážnych zdravotných dôvodov. Súd preto jej ospravedlnenie nepovažoval za dôvodné pre nesplnenie podmienok § 119 ods. 3 O.s.p. a vec prejednal v nej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou vrátane jej príloh, odporom žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalobcu ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
Právny zástupca žalobcu zotrval na opodstatnenosti podanej žaloby. Na pojednávaní uviedol, že žalobca ako prevádzkovateľ skládky inertného odpadu uskladnil na skládke, ktorú prevádzkuje, stavebný odpad (suť) privezenú žalovaným. Nakoľko žalovaný pri odovzdaní odpadu na skládku uviedol pracovníkovi žalobcu, že ide o odpad spoločnosti STAV - VET, s.r.o. so sídlom v Trnave, IČO: 44 057 750, pracovník žalobcu túto skutočnosť uviedol na výdajkách svedčiacich o prijatí odpadu na skládku. Následne žalobca vystavil faktúry spoločnosti STAV - VET, s.r.o., ktorá bola na výdajkách uvedená ako producent odpadu. Spoločnosť STAV - VET, s.r.o. však vystavené faktúry obratom žalobcovi vrátila s uvedením, že nie je producentom odpadu, ktorý žalobca uskladnil na svojej skládke, a že si u žalovaného, ktorý odpad na skládku priviezol, neobjednal žiadny odvoz odpadu a so žalovaným nemá v tomto smere žiadny záväzkový vzťah. Po uvedenom oznámení od spoločnosti STAV - VET, s.r.o. žalobca faktúry vystavené na STAV - VET, s.r.o. stornoval a vystavil faktúry žalovanému, keď dospel k záveru, že ako prevádzkovateľ skládky bol zo strany žalovaného uvedený do omylu v tom, že producentom odpadu nie je žalovaný, ktorý odpad doviezol, ale spoločnosť STAV - VET, s.r.o. uvedená na výdajkách.
Vystavenú faktúru č. 201201104 zo dňa 17.01.2012 na sumu 4.266,98 eur a faktúru č. 201201105 zo dňa 23.01.2012 na sumu 544,- eur, žalobca na pojednávaní založil do spisu.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom nesúladu váhy odpadu na výdajkách so skutočnou váhou odpadu, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný v čase privezenia odpadu na skládku ani do doby podania odporu žiadnym spôsobom nespochybnil váhu odpadu na výdajkách. Žalovaný vyvážal na skládku žalobcu odpad opakovane a nikdy nenamietal spôsob určenia váhy uvedený na výdajkách. Tvrdenie žalovaného preto považuje za účelové.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba je čo do istiny dôvodná a opodstatnená.
Podľa § 40c ods. 1 zákona č. 223/2001Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, stavebné odpady a odpady z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku
uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, (udržiavacie práce), pri úprave (rekonštrukcii) stavieb alebo odstraňovaní (demolácii) stavieb. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na skládku, ktorej prevádzkovateľom je žalobca, doviezol stavebný odpad žalovaný. Sporným bolo to, či žalovaný bol zároveň aj držiteľom (producentom) stavebného odpadu, ktorý doviezol na skládku prevádzkovanú žalobcom.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Napriek tomu, že žalovaný bol na to vyzvaný, súdu nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nebol držiteľom odpadu, ktorý priviezol na skládku žalobcu, a že vykonával len prepravu odpadu pre spoločnosť STAV -VET, s.r.o.
Súd preto obranu žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako účelovú a ničím nepreukázanú.
Z ustanovení zákona č. 223/2001Z.z. o odpadoch ani z ustanovení iných právnych predpisov nevyplýva povinnosť písomnej formy zmluvy medzi prevádzkovateľom skládky odpadu a držiteľom odpadu.
Súd obchodnozáväzkový vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah titulom nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tým, že žalovaný využil služby žalobcu a rozhodol sa odpad uskladniť na jeho skládke, akceptoval podmienky žalobcu ako prevádzkovateľa skládky a cenu za uskladnenie. Žalobca si splnil svoj záväzok uskladniť stavebný odpad na skládke, ktorej je prevádzkovateľom, čo mal súd preukázané priloženými výdajkami-prevodkami a čo medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné. Naproti tomu, žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za skladovanie odpadu nesplnil.
Ako nepreukázané a neopodstatnené súd vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného ohľadom nesúladu množstva dovezeného odpadu s množstvom uvedeným na výdajkách. Súd je rovnako ako žalobca toho názoru, že pokiaľ mal žalovaný výhrady voči množstvu uvedeného odpadu na výdajkách, mal svoje výhrady uplatniť bezprostredne po dovezení odpadu žalobcovi. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by po dovezení odpadu u žalovaného reklamoval nesprávnosť váhy odpadu uvedenej na výdajkách. Tvrdenie žalovaného v odpore ohľadom množstva dovezeného odpadu súd preto vyhodnotil ako účelové.
S poukazom na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním a cit. ust. zákona súd čo do istiny vzhliadol žalobu dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu uplatnenej istiny.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., v znení platnom od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 písm. a) Obch. zák., v cit. znení (t.j.v čase vystavenia faktúr žalovanému) úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad").
Žalobca si voči žalovanému popri istine uplatnil aj príslušenstvo, a to zákonný 9 % ročný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr č. 201201104 a č. 201201105 vystavených na žalovaného.
Z faktúr predložených žalobcom vyplýva, že faktúry vystavené na žalovaného boli vystavené v rovnaký deň ako faktúry vystavené na spol. STAV-VET, s.r.o. Konkrétne išlo o dni 17.01.2012 a 23.01.2012. Žalobca však argumentoval, že vystaveniu faktúr na žalovaného predchádzalo oznámenie spoločnosti STAV-VET, s.r.o., o nedôvodnosti faktúr doručených jej od žalobcu, nakoľko si žiadny odvoz odpadu na skládku žalobcu neobjednal. Súd sa preto pri skúmaní vzniku omeškania žalovaného zameral na zistenie, či za uvedených okolností mohlo dôjsť k vzniku omeškania žalovaného tak, ako to uvádza žalobca.
Žalobca súdu nepreukázal, že faktúry vystavené pôvodne spol. STAV-VET, s.r.o., (v dňoch 17.1.2012 a 23.1.2012) označenej spoločnosti v deň ich vystavenia nielenže doručil, ale žeby mu boli v deň ich vystavenia aj obratom vrátené ako neopodstatnené, (z dôvodu, že príjemca faktúry nie je producentom odpadu), a že by žalobca ešte v ten istý deň mohol reálne vystaviť faktúry aj žalovanému a doručiť ich žalovanému tak, aby mohla nastať ich splatnosť v dňoch uvedených na týchto faktúrach (č. 201201104 a č. 201201105). Súd nemal preukázané kedy boli uvedené faktúry žalovanému doručené. Žalobca súdu nepreukázal, že by ku dňu uplatňovaného vzniku omeškania k 21.01.2012 a k 27.01.2012 (dni nasledujúce po dňoch splatnosti faktúr) boli splnené zákonné podmienky pre vznik omeškania žalovaného.
Súd preto žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky (zákonné úroky z omeškania) až odo dňa nasledujúceho po tom, ako sa žalovanému stal známy predmet sporu. Týmto dňom bol deň 26.9.2012 ako deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. Vo zvyšku súd nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., tak, že žalobcovi, ktorého neúspech vo veci bol len nepatrný priznal ich plnú náhradu vo výške súdneho poplatku za žalobu 288,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 643,17 eur s DPH eur (za 3 úkony právnej služby: 1. prevzatie/príprava, 2. podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013 pri základnej sadzbe tarifnej odmeny 170,97 eur/ úkon + 2x paušál 7,63 eur + 1x paušál 7,81 € + 20 % DPH ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.