Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoZm/30/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: VB LEASING SK, spol. s r. o., Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 31 378 528, zast. Bukovinský & Chlipala, s. r. o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, proti odporcom: 1/ LPD TRANS, s. r. o., Branisková 12, 040 01 Košice, IČO: 36 687 197, 2/ X. E., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, XXX XX A., obaja zast. JUDr. Jurajom Gavalčinom, advokátom, Platanova 5, 040 01 Košice, o zaplatenie 36.182,02 Eur s prísl. a odmenou zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. 05. 2012 č. k. -121 takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. 05. 2012 č. k. -121 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 600,67 Eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil zmenkový platobný rozkaz č. k. -14 zo dňa 28. 06. 2011 v celom rozsahu a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade k rukám ich spoločného právneho zástupcu náhradu trov konania o námietkach, každému po 1.634,04 Eur. V odôvodnení uviedol, že na prejednanie včas podaných spoločných námietok odporcov súd prvého stupňa nariadil v zmysle pojednávanie a zistil, že predložený prvopis zmenky, ktorou sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa v mieste jeho vtedajšieho sídla dňa 11. 10. 2010 zmenkovú sumu 36.182,02 Eur, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len „“) pre vlastnú zmenku. Jej predložením navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal, a keďže podanými námietkami sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, súd v ďalšom konaní posudzoval, či z dôvodov uvedených v námietkach je namieste zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušiť alebo ho ponechať v platnosti.

Námietku proti výroku o trovách konania v zmenkovom platobnom rozkaze z dôvodu neúčelnosti úkonu ďalšej porady advokáta s klientom súd hodnotil ako nedôvodnú, pretože z priznanej sumy trov konania je zrejmé, že aj keď navrhovateľ požadoval náhradu trov za ďalšiu poradu s klientom, táto mu nebola priznaná. Námietku odporcu v 2. rade proti zmenke súd považoval za nedôvodnú a uviedol, že navrhovateľ mal podľa čl. I. povinnosť predložiť zmenku na platenie len odporcovi v 1. rade ako jej vystaviteľovi, napriek tomu preukázal, že odporcu v 2. rade o vyplnení zmenky a o mieste a čase jej prezentácie písomne informoval.

Ostatné námietky vychádzali z mimozmenkových vzťahov založených leasingovou zmluvou, ktorú navrhovateľ a odporca v 1. rade uzavreli dňa 09. 11. 2007 podľa ust. ako tzv. nepomenovanú zmluvu. V uvedenej zmluve si jej účastníci dohodli úrok z omeškania za oneskorenú úhradu leasingových splátok 0,1 % denne, pričom výška úroku z omeškania v zmysle ust. závisela len od dohody účastníkov. Podľa názoru súdu prvého stupňa je preto námietka odporcov voči úrokom z omeškania nedôvodná.

Navrhovateľ sa uvedenou zmluvou zaviazal prenechať odporcovi v 1. rade do užívania motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov. Nadobúdacia cena predmetu leasingu bola ku dňu uzavretia zmluvy 73.185,- Eur a leasingová cena bez poistenia 79.347,30 Eur. Odporca v 1. rade sa zaviazal zaplatiť prvú zvýšenú splátku istiny 7.318,50 Eur a 48 riadnych splátok po 1.613,95 Eur (v tom poistenie 113,30 Eur). Po splnení podmienok odporcovi v 1. rade vzniklo právo predmet leasingu odkúpiť za dohodnutú kúpnu cenu 7.318,50 Eur.

Navrhovateľ leasingovú zmluvu s okamžitou platnosťou predčasne ukončil, pričom toto jeho právo vyplýva z bodu 9.1 písm. a) všeobecných leasingových podmienok (VLP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa tohto bodu VLP je poskytovateľ leasingu oprávnený jednostranne bez súhlasu príjemcu leasingu predčasne ukončiť leasingovú zmluvu s okamžitou platnosťou v prípadoch omeškania platieb podľa bodu 6.1 VLP. Omeškanie platieb podľa bodu 6.1 VLP sa týka nielen úhrady leasingovej splátky, ale aj plnenia iných úhrad súvisiacich s leasingom o viac ako 20 dní. Súd prvého stupňa mal za to, že oznámením o predčasnom ukončení zmluvy s okamžitou účinnosťou vystaveným navrhovateľom dňa 30. 11. 2008 z dôvodu omeškania odporcu v 1. rade s úhradami tam uvedenými, navrhovateľ síce dostatočne prejavil vôľu leasingovú zmluvu okamžite ukončiť, ale dôvod, pre ktorý tak robí, vyjadril nezrozumiteľne. Navrhovateľ ďalším listom doručil odporcovi v 1. rade opravené oznámenie, tiež datované dňom 30. 11. 2008, v ktorom ako dôvod okamžitého predčasného ukončenia zmluvy uviedol omeškanie s úhradou leasingových splátok v celkovej výške 22,60 Eur. Z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že ani opravné ukončenie zmluvy nezodpovedá skutočnosti, keď pohľadávkou, pre ktorú navrhovateľ od zmluvy odstúpil, nebol nedoplatok leasingovej splátky, ale úrok z omeškania 22,60 Eur ako príslušenstvo leasingovej splátky 1.613,95 Eur splatnej dňa 25. 07. 2008, ktorá bola zaplatená s omeškaním 14 dní dňa 08. 08. 2008. Úrok z omeškania vyúčtoval dňa 03. 09. 2008 a na zaplatenie určil lehotu do 17. 09. 2009, výzvu zopakoval 20. 10. 2008 s termínom úhrady do 03. 11. 2008, avšak odporca v 1. rade do 30. 11. 2008 úrok z omeškania nezaplatil. Ešte pred doručením odstúpenia od zmluvy požiadal odporca v 1. rade listom zo dňa 22. 12. 2008 o predčasné ukončenie zmluvy a predmet leasingu dňa 30. 12. 2008 navrhovateľovi odovzdal. Navrhovateľ predmet leasingu dňa 10. 06. 2009 odpredal za 24.990,- Eur s DPH a dňa 29. 10. 2009 vystavil záverečné finančné vysporiadanie zmluvy, v ktorom ako svoje pohľadávky uviedol zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu, ktorú po kompenzácii výnosu z predaja predmetu leasingu vyčíslil sumou 22.796,81 Eur, ďalej zmluvnú pokutu vo výške odúročeného ušlého zisku 2.235,62 Eur a iné náklady 2.172,09 Eur, celkom vo výške 27.204,52 Eur. Keďže nebol nedoplatok uhradený, navrhovateľ využil oprávnenie, ktoré mu odporcovia zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/07/10099/3 udelili a v blankozmenke doplnil chýbajúce údaje.

K námietkam odporcov, že postup navrhovateľa odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ správne poukázal na to, že v bode 9.1 písm. a) VLP, ktorý v spojení s bodom 6.1. VLP upravuje podmienky, za ktorých má právo jednostranne zmluvu ukončiť, nie je jeho právo limitované minimálnou výškou pohľadávky. Podľa názoru súdu však práve z tohto dôvodu musel navrhovateľ starostlivo zvážiť, či odstúpením od zmluvy pre nepatrnú pohľadávku nezneužije svoje práva na úkor dlžníka. Navrhovateľ nemal dôvod hodnotiť odporcu v 1. rade ako nespoľahlivého zmluvného partnera, keď nezaplatenie sumy 22,60 Eur nemohlo predstavovať negatívny zásah do jeho záujmov, ani v ňom objektívne vzbudiť obavu, že takýto zásah hrozí. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že ak navrhovateľ za týchto konkrétnych okolností jednostranne zmluvu ukončil len preto, že mu to zmluva umožňovala, svoje práva na úkor odporcu v 1. rade zneužil. Ani vôľa odporcu v 1. rade v zmluvnom vzťahu naďalej nezotrvať pritom nemôže zneužitie práva reparovať.

Za odporujúci zásadám poctivého obchodného styku považoval súd prvého stupňa aj ďalší postup navrhovateľa po tom, čo mu odporca v 1. rade predmet leasingu odovzdal, najmä spôsob, akým odpredal

vozidlo a vyhotovil záverečné finančné vysporiadanie zmluvy. Hoci leasingová zmluva neukladá poskytovateľovi leasingu povinnosť, aby si k predaju predmetu leasingu vyžiadal stanovisko príjemcu leasingu, napriek tomu, že podľa druhého odseku bodu 9.4. VLP majú byť výnosy z predaja predmetu leasingu použité na zníženie jeho záväzkov, ktoré predčasným ukončením vznikli, za výkon práva súladný so zásadami poctivého obchodného styku je možné považovať len taký postup poskytovateľa leasingu, ktorým umožní dlžníkovi, aby pri predaji predmetu leasingu súčinil, t. j. aby bol o plánovanom postupe, výške nákladov s tým súvisiacich a o výške možného výnosu z predaja aspoň informovaný, aby dostal možnosť sa k nevyhnutným nákladom a predajnej cene vopred vyjadriť, prípadne sa na predaji aktívne podieľať. Postup navrhovateľa pred predajom a pri ňom a náklady, ktoré na účet odporcu v 1. rade navrhovateľ vynakladal, sa bezprostredne dotýkali práv odporcu v 1. rade, napriek tomu navrhovateľ konal spôsobom, ktorým odporcu v 1. rade na jeho právach ukrátil a dostal ho do nevýhodného postavenia. O kúpnej cene a o nákladoch, ktoré navrhovateľ na jeho účet vynaložil, sa odporca v 1. rade dozvedel až z odpovede na žiadosť o vysvetlenie, z čoho pozostávajú „iné náklady“. Podľa argumentácie súdu pojem „iné náklady“ v tej podobe, ako ho navrhovateľ zahrnul do záverečného finančného vysporiadania, leasingová zmluva nedefinuje. Každý z jednotlivých nárokov, ktorý navrhovateľ súhrnne jednou sumou do tejto položky zahrnul, je nárokom samostatným a napriek tomu, že všetky súvisia s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, každý z nich vznikol z iného dôvodu. Tieto náklady museli byť preto vyčíslené jednotlivo, s uvedením dôvodu vzniku, a keďže ide o náklady, ktoré už navrhovateľ na ťarchu odporcu v 1. rade vynaložil, aj s preukázaním opodstatnenosti ich účtovania. Týka sa to aj oboch zmluvných pokút, ktoré navrhovateľ v záverečnom finančnom vysporiadaní uviedol len konečnou sumou, a ktoré vo svojej odpovedi na výzvu odporcu v 1. rade na špecifikovanie výpočtu jednotlivých položiek spresnil tak, že zmluvná pokuta vo výške odúročeného ušlého zisku je vypočítaná na báze finančnej matematiky. Takýto výklad by podľa názoru súdu prvého stupňa viedol ku svojvôli a k zneužitiu práv na škodu dlžníka. Súd mal za to, že pokiaľ navrhovateľ výšku svojej pohľadávky náležite nepreukázal, nevysvetlil spôsob jej výpočtu a ani iným spôsobom neumožnil odporcovi v 1. rade jej výšku overiť, svoje práva na úkor odporcu v 1. rade zneužil a takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že zmenkové vzťahy sú síce abstraktné a nezávislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky, ust. čl. I. však umožňuje tomu, kto je žalovaný zo zmenky, aby sa proti majiteľovi zmenky bránil aj tzv. kauzálnymi námietkami, zakladajúcimi sa na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi. Súd dospel k záveru, že ak pohľadávka z leasingovej zmluvy vznikla výkonom práva odporujúcim zásadám poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva súdnu ochranu, t. j. ktorú nemožno navrhovateľovi v súdnom konaní priznať, nie je možné súdnu ochranu priznať ani právam zo zmenky, ktorá takúto pohľadávku zabezpečovala. Zmenka je síce platná, ale odporcom nevznikla povinnosť z nej plniť. Na základe uvedeného súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz zrušil.

O náhrade trov konania o námietkach súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. a úspešným odporcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny advokáta za 4 spoločné úkony, a to po 985,86 Eur za zastupovanie každého z odporcov, paušálnu náhradu výdavkov, náhradu cestovného z miesta sídla advokáta do Bratislavy a späť, náhradu za stratu času cestovaním na 2 pojednávania a DPH.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal navrhovateľovi trovy prvostupňového konania, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu. Ako dôvod odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. S poukazom na čl. 4 bod 4.1, čl. 6 bod 6.1 a čl. 9 bod 9.1 VLP uviedol, že vzhľadom na dlhodobé omeškanie odporcu v 1. rade s úhradou úrokov z omeškania vo výške 22,60 Eur ako príslušenstva leasingovej splátky splatnej dňa 25. 07. 2008, na úhradu ktorých vyzval navrhovateľ odporcu v 1. rade opakovane dňa 03. 09. 2008 a 20. 10. 2008, navrhovateľ využil svoje právo vyplývajúce z čl. 9 bod 9.1 VLP a listom zo dňa 30. 11. 2008 ukončil leasingovú zmluvu s okamžitou platnosťou. Navrhovateľ ako podnikateľ v rámci obchodnoprávneho vzťahu založeného leasingovou zmluvou využil možnosť, ktorú mu právna úprava poskytla a od leasingovej zmluvy odstúpil s okamžitou platnosťou. Nie

je totiž možné tolerovať dlhodobé omeškanie druhej zmluvnej strany s úhradou zmluvných záväzkov a priznať takému konaniu, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, leasingovou zmluvou a VLP, právnu ochranu. Je teda zrejmé, že odstúpením od leasingovej zmluvy navrhovateľ chránil svoj oprávnený záujem. Poukázal na to, že sám odporca v 1. rade listom doručeným navrhovateľovi dňa 29. 12. 2008 prejavil svoj nezáujem o ďalšie trvanie leasingovej zmluvy a žiadal o ukončenie, a to z dôvodu vysokej poruchovosti vozidla a ekonomickej celosvetovej krízy. Hoci list odporcu v 1. rade zo dňa 22. 12. 2008 možno považovať iba za návrh na ukončenie leasingovej zmluvy dohodou, odporca v 1. rade svoju povinnosť uhradiť leasingovú splátku č. 14, splatnú dňa 25. 12. 2008 už nesplnil. Navrhovateľ v súlade s čl. 9 bod 9.9 VLP vyhotovil záverečné vysporiadanie, pričom nároky vyčíslil v prospech odporcu v 1. rade, keďže v záverečnom finančnom vyhotovení v časti A nezohľadnil splátku č. 14. Takéto konania navrhovateľa nemožno považovať za šikanózne ani za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku. Nakoľko odporca v 1. rade neuhradil dlžnú sumu, navrhovateľ využil svoje vyplňovacie právo zmenkové, ktoré mu udelili odporcovia zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/07/10099/3 a v blankozmenke vyplnil chýbajúce údaje a následne preukázateľným spôsobom vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Navrhovateľ uviedol, že žiadne ustanovenie leasingovej zmluvy ani VLP neustanovuje povinnosť poskytovateľa leasingu, aby umožnil príjemcovi leasingu aktívne sa podieľať pri predaji predmetu leasingu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve poskytovateľa leasingu, pričom je zrejmé, že navrhovateľ mal záujem predať predmet leasingu za najvyššiu možnú cenu za účelom zníženia svojich celkových strát. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ mal za to, že jeho konanie nemožno považovať za šikanózne a odporujúce zásadám poctivého obchodného styku a patrí mu súdna ochrana.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa podanom prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu uviedli, že v ust. sa výslovne počíta s prípadmi, kde konajúca osoba vykonáva svoje zmluvné a iné práva, ale tieto práva vykonáva spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto taký výkon práva nepožíva právnu ochranu. Zákon teda vylučuje poskytnutie právnej ochrany výkonu práv, ktorý neslúži na ochranu oprávnených záujmov konajúceho, ale jeho primárnym cieľom je neprimerane poškodiť druhú stranu napriek skutočnosti, že vlastné práva a záujmy nie sú ohrozené alebo porušené. Mal za to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia dôkladne rozviedol, prečo považuje postup navrhovateľa za odporujúci dobrým mravom. Navrhovateľ vôbec neodôvodnil akým spôsobom boli jeho práva vážne ohrozené až takým spôsobom, že zvolil takýto ultimatívny postup voči odporcom. Navrhovateľovi pritom museli byť jasné následky, ktoré tým odporcom spôsobí, hlavne vzhľadom na skutočnosť, že majetkový efekt z konania odporcu v 1. rade pre navrhovateľa bol zanedbateľný. Vzhľadom k tomu sa odporcovia plne stotožnili s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením a keďže podľa nich v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť prvostupňového rozhodnutia, navrhovali ho ako vecne správne potvrdiť. Zároveň žiadali priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to každému po 300,34 Eur za 1 úkon služby, režijný paušál a DPH.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , prejednal vec podľa ust. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania navrhovateľa, ako aj stanoviskom odporcov k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne v súlade s ust. , pričom na zdôraznenie jeho správnosti s poukazom na tvrdenia navrhovateľa v odvolaní odvolací súd uvádza, že zákon poskytuje ochranu výkonu subjektívnych práv, avšak nechráni taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Uvedené zásady sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy v oblasti aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Zásady poctivého obchodného styku tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Tým, že v ust. všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť.

Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva, pričom sú podmienkou právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva, ktorý síce neporušuje kogentné ustanovenia zákona alebo ustanovenia zmluvy, odporuje zásadám poctivého obchodného styku a prekračuje medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch, nepožíva právnu ochranu. Ide predovšetkým o to, že podnikateľ nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona alebo zmluvy prislúchajú, hlavne keď jeho práva nie sú v takej miere ohrozené, že by bolo možné bez ďalšieho pripustiť, aby výkonom jeho práv boli zjavne poškodzované iné subjekty. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nemožno v danom ohľade považovať nezaplatenie nepatrnej sumy 22,60 Eur ako príslušenstva pohľadávky za taký negatívny zásah do záujmov navrhovateľa, ktorý by odôvodňoval záujem na výkone jeho práv spôsobom smerujúcim k zjavnému poškodeniu odporcov.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa v súvislosti s pojmom „iné náklady“, a to že leasingová zmluva ani poskytnuté oprávnenie v zmluve o vyplnení a použití blankozmenky zo dňa 09. 11. 2007 tento pojem nedefinuje v takej podobe, ako ho navrhovateľ zahrnul do záverečného finančného vysporiadania. Každý z jednotlivých nárokov, ktorý navrhovateľ súhrnne jednou sumou do tejto položky zahrnul, je nárokom samostatným a teda napriek tomu, že všetky súvisia s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, každý z týchto nárokov vznikol z iného dôvodu. Tieto náklady preto musia byť vyčíslené jednotlivo s uvedením dôvodu ich vzniku. Nakoľko ide o náklady, ktoré boli navrhovateľom vynaložené na ťarchu odporcu v 1. rade, musia byť tieto v súlade so zásadami poctivého obchodného styku i dostatočne preukázané z hľadiska opodstatnenosti ich účtovania. Primerane podľa týchto zásad bolo treba postupovať aj pri odpredaji predmetu leasingu, a to z dôvodu, že podľa druhého odseku bodu 9.4. VLP majú byť výnosy z predaja predmetu leasingu použité na zníženie záväzkov navrhovateľa, ktoré predčasným ukončením vznikli spolu aj prípadne s použitím nerozpustenej časti 1. leasingovej splátky (bod 9.8. VLP).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle , potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že úspešným odporcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia uplatnených a vyčíslených ich spoločným právnym zástupcom. Priznané trovy pozostávajú z odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50 % v zmysle ust. vyhlášky MS SR č. za 1 spoločný úkon právnej služby pri zastupovaní dvoch odporcov - vyjadrenie k odvolaniu ( vyhlášky MS SR č. ) vo výške 492,93 Eur (50 % z čiastky 492,93 x 2 účastníci) režijný paušál 7,63 Eur a 20 % DPH vo výške 100,11 Eur, celkom 600,67 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.