Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-109-2008.pdf
PDF · 89.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/109/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v Bratislave samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Petržalka, sídlo: Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 603 201, zast.: JUDr. Milanom Guťanom, advokátom, so sídlom: Školská č.8, Bratislava proti odporkyni: G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L., E. XX, zast.: JUDr. Evou Fridrichovou, nar. 29.6.1957, trvale bytom Bratislava, Pribišova 31, o zaplatenie 1.403,90 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd v časti príslušenstva pohľadávky presahujúcej základné nájomné, t.j. 118,16 eur z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom došlým súdu dňa 22.3.2007 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 1.403,90 eur (42.294,- Sk) spolu s poplatkom z omeškania podľa § 697 Obč. zák v spojení s § 4, § 10 nar.vl.č.87/1995 Zb. v plat. znení, dôvodiac, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom nájomnú zmluvu, ale neplnila povinnosti nájomcu bytu, nezaplatila nájomné za odbývané mesiace 06-12/2006, ani úhrady spojené s užívaním bytu. Odporkyňa bola v konaní 6 C 288/2000 uznaná za nájomkyňu. I keď bol sporný byt zapečatený, mohla sa domáhať vstupu do bytu, neurobila tak. Kľúče od bytu žiadala až 3.2.2012.
Pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ v časti istiny 1.403,90 eur návrh späť a žiadal konanie zastaviť, keď odporkyňa túto istinu uhradila dňa 29.1.2012. Zotrval na príslušenstve pohľadávky, žiadal o zmenu návrhu a žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie 1.658,36 eur, keď túto sumu vyčíslil ako poplatok z omeškania z jednotlivých čiastok z oneskorených úhrad nájomného od 6.dňa v mesiaci, od 6.7.2006 do 6.1.2007 vo výške 2,5 promile zo sumy 82,39 eur do 31.12.2008, vo výške 1 promile za každý deň omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2010 a s poplatkom z omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1.7.2010 až do 29.1.2012, ako i trovy konania. Vo zvyšku časti príslušenstva pohľadávky vzal návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 14 C 109/2008-68 zo dňa 29.1.2013 súd pripustil zmenu návrhu v časti príslušenstva pohľadávky a v časti istiny 1 403,90 eur súd konanie zastavil podľa § 93 ods.1,3 OSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 5.2.2013.
Odporkyňa žiadala návrh v časti príslušenstva pohľadávky zamietnuť. Sporný byt bol zapečatený od 22.10.2002 do februára 2012, tento nemohla užívať. Príslušenstvo pohľadávky považuje za rozpor so zákonom. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní č. 6 C 288/2000 o vyprataní bytu, kde sa popieralo zo strany prenajímateľa jej nájomné právo. Po havárii bytu, nevie prečo, ale byt bol zapečatený
a keďže tam boli aj mreže, ktoré tam dal urobiť jej zomrelý manžel , výmena zámku nebola jednoduchá. Odporkyňa sa cez svojho syna obrátila i ústne na Mestskú časť Bratislava a domáhala sa vstupu do bytu. V konaní tunajšieho súdu č.15 C 322/2000 je list starostu Mestskej časti Bratislava Petržalka, kde oznamuje súdu, že odporkyňa nie je nájomcom bytu a o veci sa môže rozhodovať až po rozhodnutí veci 6 C 288/2000. Navrhovateľ vedel z konania 6 C 288/2000, kde odporkyňa býva, že býva na ul. J. Y. X v L. a mohol jej kľúče odovzdať. Až keď prevzala zastupovanie právna zástupkyňa v roku 2012, obrátila sa na Mestskú časť Bratislava - Petržalka písomne a pýtala si kľúče prvý krát. Ústne jej bolo povedané, že ak zaplatí istinu, kľúče jej budú vydané, preto dňa 30.1.2012 zaplatila istinu a kľúče jej boli vydané dňa 20.2.2012. Navrhovateľ popieral jej nájomné právo, čo je zrejmé z konania 6 C 288/2000. Nedoručoval jej predpisy nájomného, ani vyúčtovania na adresu J. Y. X v L., i keď to z konania 6 C 288/2000 vedel, preto je toho názoru, že do omeškania sa nemohla dostať. Istinu uhradila ako ústretový krok voči prenajímateľovi a až následne jej boli vydané kľúče. Poukazuje na ust. § 673 Obč. zák., avšak i napriek tomuto ustanoveniu istinu uhradila. Požadovať poplatok z omeškania považuje za rozpor so zákonom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením dokladov, a to: zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 22.6.1983, rozhodnutím o pridelení náhradného bytu zo dňa 14.6.1983, evidenčným listom zo dňa 9.8.1999, 22.6.1983, špecifikáciou dlžoby, sumárnou analýzou platieb, upomienkou zo dňa 27.11.2006, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6 C 288/00-225 zo dňa 26.3.2012, žiadosťou o vydanie kľúčov od bytu E. X, . L. zo dňa 3.2.2012, oznámením Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 8.2.2012, zápisnicou o prevzatí kľúčov zo dňa 20.2.2012 (listinnými dôkazmi založenými v spise 14 C 21/2012) a inými listinnými dokladmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Nesporne mal súd preukázané , že odporkyňa s nebohým manželom sa stali nájomcami bytu nachádzajúceho sa v L., E. č.XX, X. . poschodie, byt č.XXX/XX, súp.č.XXXX. Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bol podpísaný dňom 22.6.1983. Manžel odporkyne zomrel dňa 22.7.1999, čo mal súd preukázané z úmrtného listu. Zo špecifikácie predloženej navrhovateľom mal súd preukázané, že nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu mala odporkyňa za obdobie 06-12/2006 v sume 1.403,90 eur
( 42.294,- Sk). Vyzývaná na úhradu bola upomienkou, ktorá jej bola zasielaná na adresu E. XX/XX, L., ktoré sa vrátilo z pošty dňa 29.9.2006 ako neprevzaté. Na upomienku a pokus o zmier zo dňa 27.11.2006 odporkyňa nereagovala. Zásielka sa opätovne vrátila z pošty v odbernej lehote nevyžiadané. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 6 C 288/00 je zrejmé, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vypratania sporného bytu , keď mal za to, že odporkyňa užíva sporný byt bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že odporkyňa trvale opustila spoločnú domácnosť v apríli 1992. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sporný byt bol komisionálne otvorený z dôvodu nahlásenej havárie. Oznam bol podľa oznámenia navrhovateľa ponechaný na dverách bytu a byt bol zapečatený. Prenajímateľ zistil, že byt je neobývaný. Na základe vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, súd prehodnotil vykonané dôkazy a dospel k názoru, že odporkyni nezanikol nájom predmetného bytu opustením spoločnej domácnosti s nebohým manželom, nakoľko z domácnosti doslova utiekla v snahe zachrániť si vlastný život a teda nemala nikdy úmysel z bytu sa odsťahovať a nevrátiť sa do neho. V priebehu konania odporkyňa vyplatila všetky dlžoby, ktoré súviseli s nájmom bytu na istine. Z dokladov založených v spise je zrejmé, že odporkyňa písomne dňa 3.2.2012 žiadala o vydanie kľúčov od sporného bytu. Dňa 8.2.2012 oznámil Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Petržalka, že nemá námietky voči vydaniu kľúčov od sporného bytu odporkyni do vlastných rúk (čo bolo preukázané v konaní č.14 C 21/2012 tunajšieho súdu, kde sú založené listinné dôkazy). Zo záznamu zo dňa 20.2.2012 je zrejmé, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu kľúčov dňa 20.2.2012 v celkovom počte 6 kľúčov. Mestská časť Bratislava - Petržalka oznámila odporkyni dňa 19.11.2012, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava -Petržalka uznesením č.266 zo dňa 13.11.2012 neschválilo odpustenie poplatkov z omeškania úhrady nájomného a plnení poskytovaných s užívaním sporného bytu v celkovej výške 49.558,91 eur. Zo špecifikácie predloženej navrhovateľom mal súd preukázané, že poplatok z omeškania za žalované obdobie prestavuje 1.658,36 eur. Vo zvyšnej časti príslušenstva pohľadávky, prevyšujúcej základné nájomné, vzal navrhovateľ návrh späť a žiadal konanie zastaviť.
Odporkyňa zaplatila istinu 1.403,90 eur dňa 30.1.2012, preto navrhovateľ v časti istiny vzal návrh späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
Podľa § 696 ods.2 Obč. zák. úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak
.
Podľa § 697 Obč. zák. ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
V späťvzatej časti príslušenstva pohľadávky presahujúcej základné nájomné 82,39 eur (t.j. v časti 118,16 eur) súd konania zastavil podľa § 96 ods.1,3 OSP.
V časti príslušenstva pohľadávky, vo vyčíslení 1.658,36 eur súd návrh zamietol, keď mal za to, že zaviazať odporkyňu na poplatok z omeškania by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods.1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ust. § 3 Obč. zák. je v medziach zákona vždy potrebné aplikovať na základe voľnej úvahy súdu. Úvaha súdu musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú - v konkrétnom prípade - záver o súlade , či nesúlade výkonu daného práva s dobrými mravmi. Je to všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či je výkon daného subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je teda založené na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi urobiť taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov, alebo zo záväzkových vzťahov, alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v značnom rozpore, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Dokazovaním mal súd preukázané, že prenajímateľ neuznal odporkyňu za nájomkyňu sporného bytu v konaní č. 6 C 288/2000 tunajšieho súdu sa domáhal jej vypratania, dôvodiac, že byt užíva bez právneho dôvodu. Mal za to, že odporkyňa trvale opustila spoločnú domácnosť. Súd návrhu vyhovel a až neskôr po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, súd prehodnotil vykonané dôkazy a dospel k názoru, že odporkyni nezanikol nájom predmetného bytu opustením spoločnej domácnosti s nebohým manželom, keď z domácnosti doslova utiekla v snahe zachrániť si vlastný život a nemal ani úmysel nikdy sa z bytu odsťahovať a nevrátiť do neho. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.6.2012, ale už dňa 30.1.2012 odporkyňa vyplatila istinu. I Mestská časť Bratislava- Petržalka oznámila na dotaz súdu v konaní 15 C 322/2000 , že odporkyňa nie je nájomcom sporného bytu a vec sa môže rozhodovať až po rozhodnutí v konaní 6 C 288/2000. Súd je toho názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi zaväzovať odporkyňu na poplatok z omeškania za oneskorené platby nájomného, keď prenajímateľ zapečatil sporný byt a sám navrhovateľ sa v inom konaní vyjadril, že nie je nájomkyňou sporného bytu. Súd je toho názoru, že odporkyňa nemala snahu sa vyhýbať plneniu povinnosti nájomcu bytu, ale toto právo jej prenajímateľ nepriznal s poukázaním na konanie 6 C 288/2000, preto neplnila povinnosti nájomcu bytu. Napokon z ústretovosti uhradila nedoplatok na istine skôr, ako uvedené konanie nadobudlo právoplatnosť, ktorým bola uznaná za nájomkyňu sporného bytu. Bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi zaviazať odporkyňu na poplatok z omeškania v súlade s ust. § 697 Obč. zák. v spojení s nar.vl.č.87/1995 Z. z., keď rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 6 C 288/200- 225 zo dňa 26.3.2012 nadobudlo právoplatnosť dňom 25.6.2012, ktorým sa odporkyňa jednoznačne dozvedela, že jej nezanikol nájom predmetného bytu opustením spoločnej domácnosti s nebohým manželom a uznal ju za nájomkyňu bytu. Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyni písomne alebo inou vhodnou formou oznámil, v akej výške má nájomné a preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu platiť. Nepreukázal ani, že by odporkyni doručil ročné vyúčtovania záloh za rok 2006. Doručoval jej výzvy na adresu sporného bytu, kde ona evidentne v čase doručovania výziev nebývala, o čom navrhovateľ musel vedieť z konania o vypratanie bytu. Navrhovateľ od 22.10.2002 znemožnil odporkyni byt užívať,
nedoručil jej výzvy na úhradu predpísaných záloh a nájomného za žalované obdobie a neposkytol jej ani inú súčinnosť potrebnú na to, aby odporkyňa mohla povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu aj reálne splniť (po smrti manžela jej nevystavil nájomnú zmluvu, neoznamoval výšku nájomného a preddavkov, neinformoval ju o zapečatení bytu a pod.). Z vyššie uvedených dôvodov súd v časti príslušenstva pohľadávky návrh zamietol.
Súd prihliadal i k tvrdeniu navrhovateľa, že sa odporkyňa mohla skôr domáhať vstupu do bytu. Odporkyňa nie je práva znalá (čo ju neospravedlňuje), ale súd prihliadal na písomný oznam navrhovateľa v konaní tunajšieho súdu č.15 C 322/2000, kde sa navrhovateľ jednoznačne vyjadril, že odporkyňa nie je nájomcom sporného bytu a vec sa môže rozhodovať až po právoplatnom rozhodnutí v konaní tunajšieho súdu 6 C 288/2000, preto by bolo v danom prípade, ktorý je špecifický prípad, v rozpore s dobrými mravmi požadovať od odporkyne poplatok z omeškania skôr, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie tunajšieho súdu č. 6 C 288/00 o vypratanie bytu, kde sa dozvedela, že navrhovateľ uznal, že je nájomkyňou sporného bytu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods.1 OSP, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval súd skutočnosť, že k stavu právnej neistoty prispeli obe zúčastnené strany svojim správaním, preto súd priznanie náhrady jednej z nich považoval za porušenie zásady spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5
dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach,
na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
- Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a OSP/
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa
platí súdny poplatok za návrh.