Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/120/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov v 1) A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX, 2) X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, 3) V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXXX, 4) A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX, 5) X. V., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, 6) X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXXX, 7) U. V., nar. X.X.XXXX, bytom A. S. č. XX, H., 8) D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, S., navrhovatelia všetci právne zastúpení JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom N. X, H., proti odporcovi SINI real, s.r.o., Hollého 14, Senec, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom C. O. č. XX, R., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. -341 zo dňa 27.9.2012 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zamietol návrh navrhovateľov ktorým sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť - parcela KN 5668, vedená Správou katastra v Čadci na LV XXXX kat. územie L. patrí do dedičstva po poručiteľovi W. V. a zároveň ich zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania keď konštatoval, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva. V priebehu konania uvádzajú dva rôzne právne tituly, a to jednak kúpnu zmluvu z roku 1940 a vydržanie pričom už z týchto skutočností vyplýva rozpornosť ich tvrdenia. V zmysle nimi označenej kúpnej zmluvy nemohli nehnuteľnosti nadobudnúť, lebo v tejto kúpnej zmluve boli riadne označené nehnuteľnosti ktoré mali byť predmetom prevodu a sporná parcela tam uvedená nebola. Pokiaľ mala byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva zámenná zmluva z roku 1872, túto taktiež nejakým spôsobom nepreukázali, nevedeli uviesť ani mená svojich právnych predchodcov ktorí mali zámenu uskutočniť. Prevod ich nehnuteľnosti bol niekoľkokrát zaznamenaný v pozemkovej knihe napriek tomu, že na základe zámennej zmluvy sa necítili byť vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, ale cítili sa byť vlastníkmi role Pne. Samotné užívanie týchto pozemkov bez splnenia zákonných podmienok nemôže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. Pri rozhodovaní o trovách súd vychádzal z ust,. a priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovatelia. Poukazovali na to, že pre nedostatok odôvodnenia je rozsudok prvostupňového súdu nezrozumiteľný, ale súd podľa ich názoru nedostatočne zistil i skutkový stav veci, keď nevykonal nimi navrhnuté dôkazy. V 70-tych rokoch 19. storočia prebehla v obci Oščadnica komasácia, pričom súd sa touto skutočnosťou nezaoberal a ani bližšie v dôvodoch svojho rozhodnutia nezdôvodnil prečo takýto dôkaz nevykonal. To, že v rámci sceľovania lesov došlo k zámene pozemku, ktorý je predmetom sporu za lesnú pôdu a nebola vykonaná zámena v pozemkovej knihe preukazuje i list Severoslovenských štátnych lesov z 4.2.1983. Správca majetku teda mal vedomosť o tom, že v roku 1782 bol pozemok zamenený za lesnú pôdu čo vyjadril aj tým, že tento pozemok nespravuje ani s ním nehospodári a pozemok užívala W. V.. Svedecké

výpovede svedkov O., S. i B. tak isto potvrdili, že k zámene pozemkov došlo a súd tieto výpovede nevyhodnotil a neuviedol prečo na ne neprihliadol. Od roku 1908 nehnuteľnosť ktorá je predmetom sporu pokojne, nerušene a v dobrej viere užívali W. V. a I. V., ktorí na základe zmluvy v roku 1940 predali celý svoj majetok svojím deťom. Pokiaľ súd konštatuje, že na základe záborového zákona č. 215/1919 bolo právo k spornej nehnuteľnosti zapísané v prospech štátu, tak štát ako vlastník nikdy zapísaný nebol. V ďalšom zdôraznili, že k právnemu posúdeniu spornej veci nemajú možnosť sa vyjadriť, lebo súd v rozsudku neuviedol ako vec právne posúdil.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. Os.p. a bez nariadenia pojednávania ( ) rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Je potrebné zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd patrí právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a je vyjadrené okrem iného i v ust. V dôvodoch súdneho rozhodnutia je preto súd vždy povinný vyporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov, vyhodnotiť i dôkazy ktoré sú v rozpore s ním zisteným skutkovým stavom preukázaným z iných dôkazov, pričom z rozhodnutia musí byť zrejmé ako vec právne posúdil, t.j. z ktorých konkrétnych ustanovení, ktorého predpisu pri rozhodovaní vychádzal. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia zakladajú v súhrne jeho zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Pokiaľ súd nepostupuje v zmysle vyššie uvedeného, nielen že jeho rozhodnutie pôsobí arbitrárne (svojvoľne), ale takýmto postupom naviac vždy odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (účastník sa nemá možnosť zákonným spôsobom voči takémuto rozhodnutiu brániť a môže vysloviť len nespokojnosť s takýmto rozhodnutím vo všeobecnej rovine) a odvolací súd musí v takomto prípade napadnuté rozhodnutie zrušiť, aj keby bolo inak správne pri správnom zdôvodnení.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potom potrebné prisvedčiť odvolateľom keď uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie v prvom rade postráda právne posúdenie veci ako jeden zo základných aspektov práva účastníka na spravodlivý proces. Prvostupňový súd síce na č.l. 6 napadnutého rozhodnutia uvádza ktorým právnym predpisom sa spravujú právne pomery vzniknuté pred januárom 1951, ale z jeho rozhodnutia nie je zrejmé z ktorých konkrétnych zákonných ustanovení pri rozhodovaní vychádzal a už z tohto dôvodu musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Je potrebné prisvedčiť odvolateľom aj v tom, že súd opätovne nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy a aj keď v rozhodnutí cituje výpovede svedkov, tieto výpovede v ďalšom nehodnotí, a preto nie je zrejmé aký vplyv mali tieto dôkazy na rozhodnutie vo veci resp. z akých dôvodov na tieto dôkazy neprihliadol. Pokiaľ súd konštatuje, že nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy i v tejto časti by mal svoje rozhodnutie podrobnejšie zdôvodniť tak, aby bolo zrejmé z akých dôvodov ten ktorý dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať, resp. prečo účastníkom navrhnutý dôkaz nemal vplyv na posúdenie veci (musí sa totiž vyporiadať s tvrdením účastníka ktorý považuje dôkaz za podstatný).

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu odstrániť vyššie uvedené nedostatky tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo zákonom stanovené podmienky.

Keďže došlo z zrušeniu napadnutého rozhodnutia v zmysle , odvolací súd sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách konania .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .