Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu A. I., bytom B. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla s.r.o., so sídlom Makovického 15, Žilina, proti žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju, Námestie mieru 2, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. -002 zo dňa 27. augusta 2012 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. -002 zo dňa 27. augusta 2012 v spojení s rozhodnutím riaditeľa Gymnázia J. F.-W., Q. č. 138/2012 zo dňa 16. júla 2012 podľa , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 879,- € v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Advokátskej kancelárie Škamla, s.r.o., Žilina.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.08.2012 žalovaný ako príslušný správny orgán na konanie podľa o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa , os. 2 o správnom konaní (ďalej len „“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Gymnázia J. F.-W. v Q. (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 138/2012 zo dňa 16.07.2012 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydaného podľa os. 4 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov o nepovolení vykonať opravnú skúšku z predmetov matematika a fyzika potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom vychádzal z podkladov doručených prvostupňovým správnym orgánom a z výpovede riaditeľa školy a zistil, že klasifikácia žalobcu bola správna a bola tiež v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Citoval ust. a o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podľa ktorých ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy. Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný, najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Citoval aj ustanovenia čl. 24 ods. 1 písm. b/, e/, čl. 24 ods. 2 a 3 Metodického pokynu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 21/2011 (ďalej len „Metodický pokyn č. 21/2011“), podľa ktorých žiak strednej školy sa klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak je skúšaný v náhradnom termíne. Žiak strednej školy sa klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak vykonáva opravné skúšky. Ak nie je možné vyskúšať a klasifikovať v prvom polroku alebo v druhom polroku v riadnom termíne z predmetu, ktorý sa vyučuje aj v druhom polroku žiak sa klasifikuje na základe výsledkov skúšky podľa odseku 1 písm. b/. Žiak ktorého prospech z najviac dvoch povinných predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku je nedostatočný, alebo ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný z dvoch povinných vyučovacích predmetov sa klasifikuje na základe výsledkov skúšky ods. 1 písm. e/. Citoval aj ust. , , a , , a Správneho poriadku.

Dôvodil, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 16.07.2012 rozhodnutie, ktorým mu nepovolil vykonanie opravnej skúšky z predmetov matematika a fyzika. V odôvodnení rozhodnutia bez ďalšieho prvostupňový správny orgán uviedol, že jeho klasifikácia bola správna a zodpovedá aj ospravedlnenie absencií na vyučovaní v druhom polroku za čo bol podmienečne vylúčený zo štúdia. Zároveň mu odporúčal opakovať tretí ročník podľa individuálneho učebného plánu. Z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, prečo bola klasifikácia správna a aký má súvis počet ospravedlnených hodín zo správnosťou jeho klasifikácie. Nijakým spôsobom nie je možné zistiť prečo prvostupňový správny orgán rozhodol tak ako rozhodol.

Namietal, že v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku mu nebolo pred vydaním rozhodnutia umožnené, aby sa mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom vychádzal z podkladov doručených prvostupňovým správnym orgánom a z výpovede riaditeľa školy a zistil, že klasifikácia bola správna a v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Z tohto odôvodnenia nie je zrejmé, prečo žalovaný rozhodol tak ako rozhodol a aký je skutkový stav veci. Odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa atribúty odôvodnenia vyžadované Správnym poriadkom. Z tohto dôvodu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rovnako mu nebola pred vydaním rozhodnutia daná možnosť, aby sa mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím bolo porušené jeho právo garantované v § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Súčasne bola porušená rovnosť strán účastníkov konania, keď pred vydaním rozhodnutia o odvolaní bol vypočutý riaditeľ Gymnázia J.F.-W. ako prvostupňového správneho orgánu a táto možnosť nebola daná navrhovateľovi. Postupom žalovaného teda bolo porušené jeho právo vyplývajúce z Správneho poriadku. Zároveň bolo porušené garantované právo žalobcu, že „všetci účastníci sú si v konaní rovní“. V dôsledku toho konštatoval, že zistenie skutkového stavu je preto nedostatočné pre posúdenie veci.

Ďalej dôvodil, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť prečo bolo v jeho prípade konštatované, že klasifikácia bola správna a prečo mu nebolo umožnené vykonanie opravnej skúšky. V napadnutom rozhodnutí, ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je uvedený jediný zákonný dôvod, pre ktorý by nemohol absolvovať opravnú skúšku. Takýmto dôvodom pritom nie je v zmysle žiadne zákonného ustanovenia, či ustanovenia obsiahnutého v metodickom pokyne ani skutočnosť, že bol z dôvodu ospravedlnenej absencie podmienečne vylúčený zo štúdia. Podľa ustanovení žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva

kedy riaditeľ môže povoliť vykonanie opravnej skúšky, avšak nevyplýva z neho kedy riaditeľ nepovolí vykonanie opravných skúšok. Nie je teda zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia riaditeľ školy rozhodol o nepovolení vykonať opravnú skúšku z predmetov matematika a fyzika. Pretože neexistuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého by mohol riaditeľ nepovoliť vykonanie opravnej skúšky, mal byť podľa čl. 24 ods. 1 písm. b/ Metodického pokynu č. 21/2011 klasifikovaný podľa výsledkov komisionálnej skúšky a byť skúšaný v náhradnom termíne, resp. podľa č. 24 ods. 1 písm. e/ Metodického pokynu právo byť klasifikovaný podľa výsledkov komisionálnej skúšky a mať právo vykonať opravné skúšky.

V závere uviedol, že ak by aj v danom prípade napriek neexistencii zákonnej úpravy bolo možné zo strany prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa školy a žalovaného rozhodnúť o nepovolení vykonať opravnú skúšku len na základe správnej úvahy, z rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé ako bola použitá správna úvaha pri použití právnych predpisov, na základe ktorých bolo vo veci rozhodované. Takéto rozhodnutie si vyžaduje viac ako niekoľkoriadkové odôvodnenie, z ktorého ani nie je zrejmé viac ako neodôvodnený názor o tom, že postup správnych orgánov bol správny.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.11.2012, v ktorom uviedol, že dňa 29.06.2012 podal žalobca žiadosť o komisionálne preskúšanie z dôvodu vymeškania vyučovania zo zdravotných dôvodov a pre pochybnosti z hodnotenia. Dňa 25.06.2012 sa konalo zasadnutie pedagogickej rady, ktorá konštatovala, že na základe dosiahnutého prospechu a počtu vymeškaných hodín nesúhlasí s povolením komisionálnej skúšky pre žalobcu. Z uvedených dôvodov rozhodnutím č. 138/2012 zo dňa 16.07.2012 riaditeľ školy nepovolil žalobcovi vykonanie opravnej skúšky z predmetov matematika a fyzika s odôvodnením nedostatočného prospechu, počtu vymeškaných hodín a podmienečného vylúčenia. Aj napriek tomu, že pedagogická rada školy nemá právomoci rozhodovať o povolení či nepovolení komisionálnych skúšok a je poradným orgánom, riaditeľ školy vzal do úvahy aj názor pedagogickej rady a vydal predmetné rozhodnutie. Žalobca podal dňa 03.08.2012 proti rozhodnutiu odvolanie, ktoré zdôvodňuje nesprávnym hodnotením učiteľov matematiky a fyziky.

Citoval čl. 4 ods. 3 Metodického pokynu č. 21/2011, podľa ktorého žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky. Žiak by mal byť v priebehu polroka z jedného vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou jedna hodina týždenne vyskúšaný minimálne dvakrát. Z vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou vyššou ako jedna hodina týždenne by mal byť žiak v priebehu polroka skúšaný minimálne trikrát. V tejto súvislosti dôvodil, že z oboch predmetov, tak matematiky aj fyziky bola podmienka minimálneho skúšania splnená, keďže z matematiky bol skúšaný štyrikrát a z fyziky trikrát, pričom bol klasifikovaný nielen tak ako to hovorí metodický pokyn, ale aj rovnako ako jeho spolužiaci. Pretože žalobca bol klasifikovaný správne a na základe tejto klasifikácie bolo možné určiť výslednú známku, nemožno v jeho prípade použiť , a teda nemožno mu určiť náhradný termín klasifikácie, ale opravný termín na základe . Poukázal pritom na ust. , podľa ktorého žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať i z týchto predmetov opravnú skúšku.

Uviedol, že žalobca však nemal dostatočné hodnotenie len z dvoch povinných predmetov, a to z matematiky a fyziky, ale taktiež aj z anglického jazyka a zo seminára z matematiky, okrem toho bol ešte neklasifikovaný z troch vyučovacích predmetov (umenie a kultúra, informatika, telesná výchova a športová výchova), pretože ho nebolo možné vyskúšať a klasifikovať z týchto predmetov pre vysokú absenciu. Žalobca v žalobe nesprávne na strane 2 uvádza čl. 24 ods. 3 Metodického pokynu, keďže v opise paragrafového znenia vynechal slovo „najviac“, čo mení význam čl. 24 ods. 3 Metodického pokynu a taktiež . V prípade, že je splnená podmienka, že žiak má nedostatočný prospech najviac z dvoch predmetov, čo znamená, že nemá viac ako dva nedostatočné, môže riaditeľ školy rozhodnúť o povolení vykonania opravnej skúšky. Zákon teda dáva riaditeľovi školy možnosť rozhodnúť sa či povoliť alebo nepovoliť vykonanie opravnej skúšky. V prípade, že riaditeľ má možnosť povoliť vykonanie opravnej skúšky musí mať aj opačnú možnosť, a teda nepovoliť vykonanie opravnej skúšky, inak by muselo byť v zákone iba to, že napríklad riaditeľ určí termín vykonania opravnej skúšky. Preto nie je pravdivé konštatovanie žalobcu, že z ustanovení ani výslovne nevyplývajú oprávnenia riaditeľa školy nepovoliť vykonanie opravných skúšok, aj keď to zákon taxatívne nevypočítava aké má riaditeľ školy možnosti.

Argumentoval, že žalobca mal prospech nedostatočný zo štyroch predmetov, vymeškaných 367 hodín z 505 hodín, čo je 72,7 % a teda nemal zvládnuté učivo na to, aby postúpil do vyššieho ročníka a na základe odporúčania pedagogickej rady školy riaditeľ školy rozhodol tak, že nepovolil vykonanie opravnej skúšky z predmetov matematika a fyzika. Je toho názoru, že riaditeľ školy ako správny orgán vydal rozhodnutie v súlade s Správneho poriadku, v súlade so , pričom spoľahlivo zistil skutkový stav veci, dokonca požiadal o odporúčanie pedagogickú radu. Rozhodnutie obsahuje aj predpísané náležitosti.

Ďalej uviedol, že je úplne logické, že ak niekto ovláda učivo na známku 5 znamená to, že má nedostatočné vedomosti z daného predmetu a priemer zo štyroch nedostatočných je stále len známka nedostatočná, čo podľa jeho názoru nie je potrebné v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozvádzať. Okrem toho ak niekto nie je prítomný na vyučovaní 367 hodín z 505 hodín, čo 72,7 % nemôže zvládnuť prebrať polročné učivo maximálne počas jednej mesačnej prípravy na opravnú skúšku, čo je tiež prirodzené a netreba to podrobne odôvodňovať. Pri rozhodovaní vychádzal z podkladov doručených prvostupňovým správnym orgánom, z odvolania žalobcu a ním opísaného skutkového stavu, z výpovede riaditeľa školy, z vyjadrenia vyučujúcich matematiky a fyziky, zo záverov pedagogickej rady školy a taktiež zo , ktorý riaditeľovi ani neumožňuje povoliť vykonanie opravnej skúšky pokiaľ je žalobca hodnotený nedostatočne zo štyroch predmetov, čo je zákonný dôvod preto, aby mu nebolo umožnené vykonať opravnú skúšku. Žiadal, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Podľa a , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa a , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podľa a o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) nepovolil žalobcovi vykonanie opravnej skúšky z predmetov matematika a fyzika. Prvostupňový správny orgán pritom v rozhodnutí zo dňa 16.07.2012 ako dôvod uviedol, že po rozhovore s vyučujúcimi predmetov matematika, fyzika a po prerokovaní v pedagogickej rade rozhodol, že klasifikácia žalobcu bola správna a v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Nedostatočný prospech žalobcu z obidvoch predmetov zodpovedá aj ospravedlnenej absencii na vyučovaní v druhom polroku (celkom 367 hodín) a tiež neospravedlnenej absencii v prvom polroku, za čo bol podmienečne vylúčený zo štúdia.

Podľa , tento zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky,

zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania.

Podľa , štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú:

a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, b) obec, c) samosprávny kraj, d) obvodný úrad v sídle kraja, e) Štátna školská inšpekcia, f) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa , riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni a rozhoduje okrem iného o povolení vykonať komisionálnu skúšku.

Podľa , samosprávny kraj vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa odseku 1 ().

Podľa , na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecne záväzný právnym predpis o správnom konaní, okrem rozhodovania o udelení pokarhania riaditeľom, podmienečného vylúčenia, pochvaly a rozhodovanie riaditeľov škôl a školských zariadení zriadených podľa os. 2 a . Všeobecne záväzným predpisom o správnom konaní je o správnom konaní (ďalej len „“).

Podľa a , ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy. Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 29.06.2012 doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 02.07.2012 žiadal o komisionálne preskúšanie z dôvodu vymeškania z vyučovania v druhom polroku zo zdravotných dôvodov a pre dôvodné pochybnosti z hodnotenia, a to z predmetov matematika a fyzika. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutí obmedzili iba na stručné konštatovanie, že po rozhovore s vyučujúcimi z predmetov matematika, fyzika, vypočutí riaditeľa školy a po prerokovaní v pedagogickej rade dospeli k záveru, že klasifikácia žalobcu bola správna a v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011.

Pretože sa na predmetné konanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. ( ) úlohou správnych orgánov v konaní je postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Taktiež sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (, a Správneho poriadku).

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade sa súd stotožňuje s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odôvodnenie, kde správny orgán len stručne konštatuje, že vychádzal z určitých podkladov nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Absentuje tu akákoľvek správna úvaha, z ktorej by bolo zrejmé ako bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Skutkové okolnosti a právne posúdenie veci pritom patria medzi dva základné okruhy problémov, na ktoré je správny orgán povinný v rozhodnutí reagovať. Za skutkové okolnosti je potrebné považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej je potrebné uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich správny orgán hodnotí, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Takémuto skutkovému a právnemu posúdeniu napadnuté rozhodnutie, ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezodpovedá a nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.

Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a rovnako nie je úlohou súdov ani dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.

Žalobca v konaní namietal aj skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ani žalovaného mu nebola daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby mohol navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň namietal, že v konaní o odvolaní bola súčasne porušená rovnosť strán účastníkov konania, keď pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol vypočutý riaditeľ Gymnázia J.F.-W. ako prvostupňový správny orgán, pričom jemu táto možnosť daná nebola. Postupom žalovaného bolo preto porušené jeho právo vyplývajúce z § 4 ods. 2 Správneho poriadku.

Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku, všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v predmetom konaní podali písomné vyjadrenia vyučujúci z predmetu matematika a fyzika datované zo dňa 16.08.2012. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval aj na výpoveď riaditeľa školy, avšak v spise sa nenachádza žiadne písomné vyjadrenie riaditeľa školy a neobsahuje ani zápisnicu o ústnom vypočutí riaditeľa školy. Z obsahu administratívneho spisu ani nevyplýva, že by správne orgány dali v súlade s § 33 ods. 1 a 2 žalobcovi možnosť, aby sa oboznámil s obsahom listín a úkonov, ktoré tvorili podklad rozhodnutia a aby sa k nim mohol vyjadriť a prípadne navrhnúť doplnenie. Ak teda správne orgány nepostupovali v súlade s ust. a boli porušené procesné práva žalobcu, ako aj ústavné práva, ktoré sú upravené v a , podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Všetci účastníci sú si v konaní rovní. Za takýchto okolností sa v konaní vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa , zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu, v konaní postupovať tak, aby žalobca mohol uplatniť všetky svoje procesné práva, ktoré mu priznáva , úplne a presne zistiť skutkový stav veci a na takomto základe vo veci vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky atribúty uvedené v ust. a 47 Správneho poriadku. Správne orgány sú v konaní viazané právnym názorom súdu ( ).

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) a pozostávajú z troch právnych úkonov - prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 26.10.2012, spísanie a podanie žaloby zo dňa 26.10.2012 pri hodnote jedného právneho úkonu 127,16 € a účasť na pojednávaní dňa 17.04.2013 pri hodnote jedného právneho úkonu 130,16 € ( ), celkom 384, €; režijného paušálu 2 x 7, € a x 7, €, celkom 23, €; cestovného za účasť na pojednávaní a cestu U. - N. a späť osobným motorovým vozidlom Volvo, ev.č. ZA 292FJ pri priemernej spotrebe 6,8 l/100 km, cene pohonných látok 1,419 € a náhrade za použitie motorového vozidla 0,183 €/km, celkom v sume 123,52 €; náhrady za stratu času ( ) za účasť na pojednávaní 11 polhodín po 13,01 € za jednu aj začatú polhodinu, celkom 143,11 € a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 674,18 €, t.j. 134,83 €. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom sumu 809,016 €.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.