Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-154-2012.pdf
PDF · 94.15 KB
No categories available
15Co/154/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, proti odporcom 1/ Ing. K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. J., S. XXX/XX, 2/ Mgr. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. J., F. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP1/A, o zaplatenie 1.300,- Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 05. 06. 2012, č. k. 2C/31/2011-140, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, ako aj o trovách konania p o t v r d z u j e.
Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 404,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcom priznal náhradu trov konania vo výške 38 % potrebných na účelné uplatňovanie ich práv.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal od odporcov 1/ a 2/ povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.300,- Eur z dôvodu, že pre odporcov vykonal elektroinštalačné práce v roku 2009, a to v objekte ich firmy ROANDO PASTA Modrý Kameň, ako aj v ich rodinnom dome vo C. J. na ulici F. XXX/XX. Za vykonanie prác v priestoroch firmy si dohodli odmenu 1.659,- Eur a za práce na rodinnom dome 500,- Eur. Uviedol, že odporcovia mu nedovolili vykonať elektroinštalačné práce na obidvoch objektoch tak, ako mali byť vykonané, v rodinnom dome podstatná časť prác vykonaná bola, pričom za tieto práce mu nezaplatili.
Odporcovia sa bránili tým, že s navrhovateľom sa nedohodli o odmene za hodiny ani za odmenu ako celku. Navrhovateľ tvrdil, že zoberie polovicu z toho, čo berú druhí. Nebolo dohodnuté, že by mal vykonávať elektroinštaláciu komplet v celej budove prevádzky, pretože to bolo neúnosné. Predmetom prác mala byť len zadná časť budovy, keď navrhovateľ sa vyjadril, že to urobí za 30.000,- Sk. Išlo len o tri miestnosti, šatne. Odporca 1/ potvrdil, že navrhovateľovi vyplatil zálohu 200,- Eur. Na rodinnom dome mal zabezpečiť osvetlenie a zástrčky. Odporca 1/ uviedol, že v rodinnom dome mohol prácou stráviť dva a pol dňa, pričom veľké množstvo prác vykonal sám. Pokiaľ ide o práce v prevádzke, po navrhovateľovi musel vykonať práce ešte jeden celý pracovný deň ďalší elektrikár. Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľ pre odporcov v decembri 2009 vykonal elektroinštalačné práce v priestoroch prevádzky ROANDO PASTA v Modrom Kameni, ako aj v ich rodinnom dome vo C. J. V konaní
vypočul svedkov, ako aj nariadil znalecké dokazovanie na hodnotu prác vykonaných navrhovateľom. Zo znaleckého posudku mal za preukázané, že hodnota elektroinštalačných prác, ktorá bola vykonaná v objekte prevádzky ROANDO PASTA navrhovateľom, bola vo výške 440,50 Eur a v dome odporcov vo Veľkom Krtíši v hodnote 314,50 Eur, celkom 755,- Eur vrátane DPH.
Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie na strane odporcov, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola uzavretá riadna zmluva o dielo, pretože podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je určenie diela (predmetu zmluvy), ktoré v danej veci určené nebolo. Navrhovateľ uvádzal, že v priestoroch prevádzky ROANDO PASTA v Modrom Kameni mal vykonať práce v celých priestoroch prevádzky, pričom odporcovia uvádzali, že to malo byť len v časti budovy. Taktiež nebol dohodnutý rozsah prác v priestoroch rodinného domu, keď odporca 1/ tvrdil, že veľkú časť týchto prác si vykonal sám. Keďže navrhovateľ nie je platcom DPH, od sumy 755,- Eur odpočítal 20 %, to je 151,- Eur, čo predstavuje 604,- Eur. Po odpočítaní zálohy výslednú sumu zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi. Vo zvyšku návrh zamietol.
Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ.
Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil v zmysle § 205 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov „k nesprávnym skutkovým dôkazom“ a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie napadol v časti, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Podľa jeho názoru došlo k dohode medzi ním a odporcami v ústnej forme ohľadom zaplatenia sumy za vykonanú prácu. Suma bola určená výslovne dohodou, a preto nemohlo ísť len o bezdôvodné obohatenie. Je bežnou praxou, keďže nebol živnostník, v čase vykonávania takýchto prác, že nebolo nutné a potrebné uzatvárať písomné zmluvy a dohody, lebo odporcom veril a v podstate na všetkom boli dohodnutí. Pre odporcov vykonal práce, ktoré si u neho objednali.
Obranu odporcov považoval za účelovú. Preukázal, že u odporcov vykonával takéto práce. Ak chcel súd rozhodnúť o bezdôvodnom obohatení, mal skúmať, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností a kto sa obohatil v tomto prípade. Preto nemôže ísť o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť, ale zodpovednosť delenú, keď tvrdí, že za práce by mali zaplatiť objednávatelia, ktorí sa s ním dohodli. On neskúmal vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam, preto pokladá rozsudok súdu za nesprávny.
Odporcovia chceli ušetriť na nákladoch za realizáciu stavebných prác s tým, že im ponúkol cenu, ktorá by bola určite nižšia, ako keby tieto práce vykonávala odborná firma. Ak odporcovia súhlasili, že im vykoná práce v dohodnutom rozsahu a za dohodnutú cenu, tak mu mali zaplatiť dohodnutú sumu. Namietal, že súd rozhodol platobným rozkazom, hoci nemal splnené určité náležitosti, čím došlo k navýšeniu trov konania. Taktiež nepovažuje za správny výrok o trovách konania, lebo nevystihuje podstatu veci, kde súd konštatoval, že základ jeho nároku je daný a výška plnenia v tomto prípade závisela podľa rozhodnutia súdu od znaleckého posudku, kde nemohol predpokladať výsledok skúmania znalcom, a preto mu mal priznať trovy konania.
Odporcovia sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s .p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
Odvolanie je konštruované ako neúplné odvolanie, preto dôvody, pre ktoré je možné odvolanie podať, sú v zákone vymedzené taxatívne. Dôvody odvolania možno rozdeliť na dve základné skupiny, a to vady konania a vady rozhodnutia. Odvolanie možno súčasne odôvodniť aj viacerými dôvodmi. Meniť dôvody však možno iba počas plynutia odvolacej lehoty.
Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že všeobecne uvádza ako odvolacie dôvody všetky, ktoré obsahuje ustanovenie § 205 ods. 2, a to bez bližšieho vymedzenia dôvodu. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že odvolanie odôvodňuje podľa § 205 ods. 1 O. s. p., námietka nie je dôvodná, pretože odsek 1 upravuje všeobecné náležitosti odvolania. Z hľadiska upresnenia, že žiada zrušiť rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., je preto vymedzený dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., keď odvolanie odôvodňuje tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.. Citované ustanovenie predpokladá nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu vtedy, ak nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.
Z odvolania navrhovateľa nevyplýva, že by namietal nedostatočné, či nesprávne zistenie skutkového stavu, avšak namieta, že súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie, keď došlo k dohode medzi ním a odporcami v ústnej forme ohľadom zaplatenia sumy za vykonanú prácu. Tvrdil, že ak odporcovia súhlasili s tým, že im vykoná práce v dohodnutom rozsahu, mali mu za ne zaplatiť.
Z hľadiska odvolacieho dôvodu odvolací súd preto poukazuje, že navrhovateľ v podstate namieta vady konania. Z námietky navrhovateľa nie je zrejmé, v čom mal súd pochybiť, keď „dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým dôkazom“. Ak pod danou námietkou možno vidieť dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v odvolaní navrhovateľ neuvádza konkrétne námietky, v čom nesprávne skutkové zistenia spočívajú a v čom sú tieto závery súdu v rozpore s vykonanými dôkazmi. Aj keď pre spísanie odvolania bol navrhovateľ zastúpený advokátom, z odvolania nevyplývajú konkrétne námietky ani ohľadom právneho posúdenia vo vzťahu k aplikácii ust. § 451 Občianskeho zákonníka a § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd poukazuje na to, že pri tomto dôvode nie je rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, alebo nie, ale rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, t. j. porušenie niektorého z ustanovení § 132 až 135 O. s. p..
Z námietok navrhovateľa uvedených v odvolaní tieto skutočnosti nevyplývajú.
Pokiaľ navrhovateľ namieta, že vada mala spočívať v nesprávnom právnom posúdení, pod tým treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Z odvolania navrhovateľa vyplýva len to, že namieta aplikáciu § 451 Občianskeho zákonníka, bližšie však neargumentuje, ako mal súd správne vec právne posúdiť. Nevyvracia závery prvostupňového súdu v tom, že neboli splnené všetky podmienky preto, aby bolo možné dospieť k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade je to navrhovateľ, ktorý je povinný tvrdiť a preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda dôkazné bremeno je na ňom. Navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal, že by boli splnené všetky predpoklady preto, aby na základe vykonaného dokazovania mohol súd dospieť k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo.
V zmysle ust. § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Zmluva o dielo vznikne, len čo sa účastníci dohodnú na podstatných náležitostiach, a to predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Výška ceny nie podstatnou náležitosťou zmluvy. Pod pojmom dielo sa rozumie výsledok určitej pracovnej činnosti zhotoviteľa materiálnej povahy, čo sa prejaví vznikom novej veci, alebo novej súčasti už existujúcej veci.
Treba však zdôrazniť, že aj po náležitom zistení obsahu ústnej dohody môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ tvrdil, že došlo k dohode medzi účastníkmi ohľadom vykonania elektroinštalačných prác, prvostupňový súd zistený skutkový stav posudzoval aj s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie, pričom nemal z vykonaného dokazovania zistený obsah ústnej zmluvy tak, aby mohol dospieť k záveru, čo je jej obsahom a či sú naplnené jej základné predpoklady. V konaní bolo preukázané, že odporcovia majú zaplatiť cenu za vykonané práce, čím je splnený jeden predpoklad dohody, avšak nebolo dokázané ani to, že dielo má navrhovateľ vykonať na svoje nebezpečenstvo a predovšetkým, tak ako správne konštatuje prvostupňový súd, nebol bezpochyby preukázaný predmet zmluvy. Nemožno pod predmetom zmluvy vidieť všeobecný odkaz v tom, že sa dohodli na vykonaní elektroinštalačných prác v prevádzke účastníkov a na rodinnom dome bez toho, aby tieto práce neboli bližšie špecifikované. Z vykonaného dokazovania vyplynuli rozdielne výpovede účastníkov o tomto rozsahu, teda prvostupňový súd z výsluchu účastníkov, ako dôkazného prostriedku, nemohol získať nepochybnú vedomosť o tom, aký bol skutočný obsah dohody a vyvodiť z toho jednoznačný záver v tom zmysle, ako ho tvrdí navrhovateľ. Z tohto dôvodu prvostupňový súd postupoval správne, keď nemal preukázané, že by došlo k uzavretiu perfektnej zmluvy o dielo.
V konaní však bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ vykonal určité práce pre odporcov, ktoré boli v konaní preukázané a v znaleckom posudku ohodnotené. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V zmysle odseku 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.
O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval.
Ak nebola uzavretá riadna zmluva medzi účastníkmi konania, nešlo o plnenie na základe právneho dôvodu, riadne uzavretej zmluvy, preto záver prvostupňového súdu je správny, ak postupoval podľa daného ustanovenia, pretože v danom prípade neexistoval od začiatku, preto zo strany navrhovateľa išlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom na strane odporcov vzniklo bezdôvodné obohatenie v dôsledku prác vykonaných navrhovateľom.
Je nepochybné, že za časť vykonaných prác, či už vo forme zálohy alebo aj právoplatným výrokom tohto rozsudku boli zaviazaní odporcovia spoločne a nerozdielne, čo navrhovateľ v odvolaní nenamietal. Rozsudok vychádzal práve zo záverov, že došlo k obohateniu na strane odporcov, a preto ich zaviazal k plneniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
Ak navrhovateľ namieta, že súd postupoval podľa § 451 OZ a zaviazal odporcov na plnenie, v tejto časti odvolanie nepodal. Na základe tvrdenia navrhovateľa prvostupňový súd skúmal, či sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Až v priebehu vykonaného dokazovania došlo k zisteniu, že takáto zmluva nebola uzavretá. Treba podotknúť, že zmluvu o dielo mohli navrhovateľovi zadať aj odporcovia v prípade, že by neboli vlastníci napríklad rodinného domu. Pokiaľ ide o prevádzku, odporkyňa v 2/ rade podniká ako živnostníčka, nebolo preukázané, že účastníci si zrušili BSM, nikto v konaní ani netvrdil, preto nie je žiaden dôvod preto, aby nemohli byť zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, čo je nakoniec na prospech navrhovateľa.
Pokiaľ ide o rodinný dom, je pravdou, že rodinný dom je vlastnícky vedený na liste vlastníctva č. V. pre kat. územie X X na rodičov odporkyne v 2/ rade, avšak v danom prípade bol návrh zamietnutý, pričom v konečnom dôsledku aj v prípade akceptácie tvrdení navrhovateľa súd by musel návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov. Rozsudok okresného súdu je preto správny aj spravodlivý, pretože navrhovateľ dostal cenu skutočne vykonanej práce.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, toto je správne, pretože súd správne aplikoval príslušné ustanovenie a vychádzal zo zásady pomeru úspechu vo veci. Okresný súd nerozhodoval podľa § 142 ods. 3 O. s. p., ale podľa ods. 2.
Na aplikáciu odseku 3 nie je dôvod, pretože plnenie v danom prípade nezáviselo od znaleckého posudku, keď znalecký posudok musel byť nariadený na základe nepreukázania tvrdených skutočností navrhovateľom, že došlo k uzavretiu riadnej zmluvy, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené z hľadiska objektivizovania uplatneného nároku navrhovateľom čo do rozsahu overenia ním vykonaných prác, a to aj z dôvodu, že súd potom nemohol vychádzať z tvrdených skutočností navrhovateľom ohľadom výšky odmeny za vykonanú prácu. V danom prípade nemožno hovoriť ani o tom, že by v otázke základu posúdenia práva mal navrhovateľ konania plný úspech, pretože dané konanie nemožno takto posúdiť, ako je to napríklad pri vzniku náhrady škody pri poškodení zdravia a podobne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 vo vzťahu k § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní odporcovia, trovy odvolacieho konania nenavrhli nahradiť, preto im ich súd nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.