Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/34/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. H., nar. XX.XX.XXXX a T. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matka - Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, U., právne zastúpená: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, AK so sídlom Nejedlého 12, Bratislava a otec - M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXXX, D.-G., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. - 67 zo dňa 15. januára 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 22.05.2008 č.k. - 45 v časti výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej M. zo sumy 99,58 eur na sumu 120,- eur a voči mal. T. zvýšil zo sumy 66,39 eur na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2012, keď zameškané výživné za obdobie od 01.01.2012 do 15.01.2013 vo výške 702,39 eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného (obdobie viac ako 4 rokov) objektívne vzrástli potreby maloletých detí v súvislosti s ich vekom a návštevou druhého stupňa základnej školy. K poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 22.05.2008 č.k. , keď výška výživného bola určená sumou 99,58 eur na M. a 66,39 eur na T.. Matka mala v tom čase príjem 343,- eur a otec 740,- eur mesačne. V súčasnej dobe matka maloletých detí má príjem 697,- eur mesačne, jej spolužijúca osoba má príjem 616,- eur s vyživovacou povinnosťou na maloleté dieťa vo výške 140,- eur mesačne. Matka spláca úver vo výške 533,- eur mesačne a na jej strane je potrebné zohľadniť nielen osobnú starostlivosť o maloleté deti, ale aj príjem jej partnera. Otec dosahuje príjem cca 500,- eur mesačne a vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Jeho matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti má príjem 592,- eur mesačne a ďalšie osoby bývajúce v dome (brat s priateľkou) sú povinné takisto sa podieľať na nákladoch domácnosti a teda na týchto nákladoch sa podieľajú 4 osoby. Otec nad rámec bežného výživného prispieva na maloleté deti formou starostlivosti počas úpravy styku a formou darčekov pri príležitosti sviatkov, keď tieto dary nie sú pravidelné. Skutočnosť, že maloleté deti majú zvýšené náklady na mimoškolské aktivity, ktoré nemusia súvisieť s prípravou na budúce povolanie treba posudzovať ako činnosť smerujúcu k

ich všeobecnému vzdelaniu (doučovanie jazykov, krúžky) a zdravému vývoju (športovanie). Jedná sa o čiastočné navýšenie nákladov, ktoré však nemožno poprieť maloletým deťom, práve v záujme ich výchovy a vývoja. Nejedná sa o nadštandardné nároky maloletých detí. Ani jeden z rodičov nezdieľa náklady na domácnosť výlučne sám, keď matka žije s partnerom, ktorého príjem je zahrnutý do príjmu domácnosti, pričom je potrebné zohľadniť, že z toho príjmu si plní vyživovaciu povinnosť. Matka naviac spláca úver na zabezpečenie bytovej otázky nielen v prospech svojej osoby, ale i maloletých detí. Otec žije u matky, kde býva i brat s priateľkou. Neprispieva pravidelne na domácnosť s teda na jeho strane nie je možné konštatovať pravidelné náklady na domácnosť, čím sú jeho mesačné celkové výdavky znížené. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, ktorých objektívne potreby nepochybne za obdobie viac ako 4 rokov vzrástli vekom, zmenou stupňa školského vzdelania. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného, zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá PN, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napr. z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. V danom prípade na strane osôb povinných - na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu, matka však zabezpečuje prevažnú starostlivosť o maloleté deti a spláca úver, ktorým rieši i bytovú otázku maloletých detí. Na strane otca nedošlo k zvýšeniu príjmu, avšak ako bolo uvedené, je jeho povinnosťou počínať si tak, aby bol schopný si vyživovaciu povinnosť splniť i po objektívnom náraste potrieb maloletých detí, ktoré sa ich vekom zvyšujú. Treba teda predovšetkým prihliadať na zásadnú zmenu pomerov na strane oprávnených, ktorých potreby objektívne vzrástli, životné náklady v súvislosti s vekom, rastom, štúdiom a prípravou na budúce povolanie, keď tieto náklady sú aj s použitím valorizačnej klauzuly na ich strane zvýšené viac ako u rodičov. Na strane matky treba prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť o maloleté deti, u otca na skutočnosť, že nad rámec bežného výživného na maloleté deti podľa možností prispieva. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť i keď nie je možné prihliadnuť na pomery otca a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Na základe uvedeného považoval výživné uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia za primerané potrebám maloletých detí a možnostiam rodičov. Zvýšené výživné určil súd v zmysle návrhu, keď nepochybne od uvedeného dňa boli objektívne potreby maloletých detí zvýšené do rozhodnutia vo veci. Zameškané výživné súd povolil otcovi splácať. O trovách konania rozhodol súd podľa

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť v celom rozsahu a teda že by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. M. zo sumy 99,58 eur na sumu 250,- eur mesačne a voči mal. T. zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne a to od podania návrhu, keď odvolanie dôvodil tým, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. Prvostupňový súd síce rozhodol o zvýšení výživného na obe maloleté deti, ale len vo výške o 20,32 eur na mal. M. a vo výške o 33,61 eur na mal. T., teda celkovo zvýšil výživné len o 55,93 eur mesačne a tak celková suma mesačného výživného na obe maloleté deti je po zvýšení 220,- eur. Matka uviedla, že takéto zvýšenie výživného považuje za nedostatočné a túto sumu považuje za príliš nízku a to z týchto dôvodov. Obe maloleté deti sú vo veku, kedy náklady na ich výchovu neustále stúpajú a je veľmi pravdepodobné, že sa budú aj v budúcnosti ich nároky zvyšovať, pričom zároveň je to vek, kedy nemôžu ísť maloleté deti pracovať tak, aby si vedeli časť nákladov uhradiť z ich príjmov a sú plne odkázané na podporu rodičov. Matka uviedla, že v porovnaní s vyživovacou povinnosťou partnera matky W. M. vo výške 140,- eur mesačne na mal. D. M., ktorý má v súčasnosti 6 rokov, je stanovená výška výživného na obe maloleté deti H. aj po zvýšení pomerne nízka, a to napriek tomu, že príjem otca maloletých detí a W. M. je rovnaký a ani otec ani W. M. nežijú samostatne, takže nemusia znášať náklady na ostatné výdavky len z ich zárobku. Má za to, že otec maloletých detí má možnosti už v súčasnosti platiť vyššie výživné alebo si zvýšiť svoj príjem tak, aby vedel uhrádzať aj vyššie výživné ako to, ktoré svojím rozhodnutím stanovil prvostupňový súd. Otec na pojednávaní uviedol, že pracuje na živnosť ako stavebný pracovník a

zarába v priemere 500,- eur mesačne, pričom nemá skoro žiadne výdavky, ktoré by vedel vydokladovať súdu. V zmysle svojej výpovede otec neprispieva na domácnosť svojej matke, má nesplatné úvery v banke, pre ktoré sa nechce zamestnať. Skutočnosť, že otec sa nechce riadne zamestnať, aby mal vyšší príjem z dôvodu, že sa vyhýba plateniu svojich záväzkov, ale zároveň nemá žiadne reálne náklady, napr. na ubytovanie, nemôže byť dôvodom, pre ktorý dôjde k takému nízkemu navýšeniu výživného na maloleté deti H., ako rozhodol prvostupňový súd. Podľa názoru matky sú dané možnosti otca platiť podstatne vyššie výživné ako ho stanovil prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí.

K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu matky vyhovieť.

K odvolaniu matky maloletých detí sa otec písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konanie vedeného na súde prvého stupňa po sp. zn. je návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného na maloleté deti M. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 99,58 eur na sumu 250,- eur mesačne a na T. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne a to od podania návrhu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 22.05.2008 č.k. - 45 v časti výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. M. zo sumy 99,58 eur na sumu 120,- eur a voči mal. T. zo sumy 66,39 eur na sumu 100,- eur mesačne a to s účinnosťou od 01.01.2012, keď zameškané výživné za obdobie od 01.01.2012 do 15.01.2013 vo výške 702,39 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, keď o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje ( ).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že od ostatného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov a to na strane maloletých detí, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2008 prešlo obdobie 4 rokov za ktorú dobu objektívne vzrástli potreby maloletých detí a to v súvislosti s ich vekom, keď v čase ostatnej úpravy mal. M. navštevovala I. stupeň základnej školy a mal. T. predškolské zariadenie a v súčasnosti mal. M. navštevuje 7. ročník základnej školy a mal. T. 3. ročník základnej školy, keď ohľadne ich starostlivosti má matka bežné výdavky a nemá zvýšené výdavky ohľadne ich zdravotného stavu. V konaní bolo taktiež preukázané, že u matky došlo od ostatnej úpravy k zvýšeniu príjmu o 354,- eur mesačne a u otca k jeho zníženiu o 240,- eur, keď súd prvého stupňa pri určení výživného vychádzal u otca z príjmu, ktorý sám uviedol a to vo výške 500,- eur a nie z príjmu, ktorý vyplýva z daňového priznania za rok 2012, podľa ktorého mal mesačný príjem vo výške 225,- eur ( ČZD - 2700,- eur/12 mesiacov). Obom rodičom nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné zvýšiť výživné otca na mal. M. zo sumy 99,58 eur na sumu 120,- eur mesačne a na mal. T. zo sumy 66,39 eur na sumu 100,- eur mesačne a to s

účinnosťou od 1.1.2012, ktoré výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku, ktorý vzhľadom na jeho výšku a pomery otca správne v súlade s ustanovením povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku, ako aj majetkovým pomerom otca. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami matky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.