Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/95/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti o maloletú C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. R. T. XXX, zastúpená Doc. Adriana Švecová, s.r.o., Kominárska 24, Bratislava a W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. P. X, T., zastúpený JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, Hlavná 42, Trnava, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. septembra 2012, č.k. - 116, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že výživné otca na maloletú C., nar. XX.X.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 19.4.2012 do 28.2.2013 a s účinnosťou od 1.3.2013 sa výživné znižuje na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je otec povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.4.2012 do 17.4.2013 v sume 265,30 eur súd povoľuje otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 23.9.2011, č.k. - 88 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. zo dňa 29.2.2012 v časti o výživnom na maloletú.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné otca na maloletú C., nar. XX.X.XXXX na sumu 130,- eur mesačne od 1.4.2012, zároveň určil nedoplatok za obdobie od 1.4.2012 do 14.9.2012 v sume 480,- eur, ktorý povolil otcovi uhradiť po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným od 1.10.2012. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú C. zo sumy 50,- eur mesačne, keď uviedla, že takáto suma nízka bola určená vzhľadom na vtedajšiu situáciu otca, ktorý bol v dobe stanovenia výšky výživného nezamestnaný, následne po rozhodnutí súdu sa zamestnal a došlo uňho k podstatnej zmene pomerov. Výživné v sume 50,- eur nepostačuje na pokrytie potrieb maloletej a to aj vzhľadom na osobné pomery matky, ktorá je dlhodobo nezamestnaná a nemá v súčasnosti už žiaden príjem. Otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, preukazoval, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému W., pochádzajúcemu z jeho manželstva, ktoré manželstvo trvá. Manželka je zamestnaná, i keď sa medzičasom zamestnal aj on, je názoru, že na jeho strane nedošlo od

rozhodnutia súdu prvého stupňa k podstatnej zmene pomerov. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 62, § 78 Zákona o rodine a na základe zisteného skutkového stavu dospel k názoru, že návrh matky na zvýšenie je dôvodný, preto zvýšil výživné otca na maloletú C. na 130,- eur mesačne od 1.4.2012, t.j. od zmeny pomerov otca, ktorý sa krátko pred týmto termínom zamestnal a určil nedoplatok na zročnom výživnom v sume 480 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že potvrdenia, ktoré predložila matka o tom, že si hľadá zamestnanie nemožno považovať za skutočné hľadanie si práce, ide o potvrdenia, ktorými si plnila len povinnosť voči úradu práce, aby nebola vyradená zo zoznamu uchádzačov o prácu. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, aké konkrétne výdavky má matka sama ani to, aké konkrétne výdavky má v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletú C.. Je pravdou, že sa zamestnal a to od 1.3.2012. Má však dohodnutú základnú mzdu s možnými pohyblivými zložkami. Pri určení výživného súd vychádza z čistého mesačného zárobku, ktorý mu bol vyplácaný v priemere mesačne 508,- eur, keď bol nezamestnaný bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti 495,- eur, takže hoci sa zamestnal k podstatnej zmene pomerov vo vyplácaní mesačného príjmu nedošlo, keďže jeho priemerný čistý mesačný príjem je vyšší o 13,59 eur, čo nemožno považovať za podstatnú zmenu. Pokiaľ mu teda má byť zvýšená vyživovacia povinnosť z dôvodu, že sa zamestnal, považuje za primerané výživné vo výške 70,- eur mesačne s účinnosťou od 19.4.2012. Súd nezohľadnil skutočnosť, že si musí plniť ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi W.. Výška splátok na nedoplatku po 50,- eur mesačne je v rozpore s jeho aktuálnymi možnosťami, ako aj súdnou praxou. Súdom určené výživné vo výške 130,- eur je likvidačné a nezodpovedá jeho možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd postupoval správne pri určení výšky výživného vzhľadom na všetky okolnosti ohľadne situácie otca ako aj zmeny situácie, ktorá nastala hneď v deň po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Trnave. Výživné zo strany otca určené súdom nie je celkom adekvátne vzhľadom na potreby maloletej, zodpovedá však príjmom otca a skutočnosti, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Tvrdenie, že výživné vo výške 130 eur mesačne je likvidačné pre otca nie je pravdivé, pretože otec maloletej vedie život na mierne nadštandardnej úrovni, ako to vyplýva z jeho prehľadu o príjmoch a výdavkoch jeho domácnosti. Matku živia momentálne rodičia, keďže si aktívne hľadá zamestnanie, je bez príjmu. Otec si vyčíslil náklady na svojho syna vo výške 270 eur mesačne, pričom je to mladšie dieťa o tri roky a na maloletú C. je ochotný prispievať sumou 70 eur. Keby jej aj ona ako matka dala 70 eur + rodinné prídavky je to stále absolútne nepostačujúca suma čo je len na zabezpečenie bývania stravy a základných potrieb maloletej. Otec neprejavuje už dlhý čas absolútne žiadny záujem o maloletú. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( ) postupom podľa ustanovenia a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zvýšenie výživného otca na maloletú C. J., nar. XX.X.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné otca na maloletú C. zvýšené zo sumy 50 eur mesačne na 130 eur mesačne s účinnosťou od 1.4.2012, zároveň určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.4. do 17.9.2012 v sume 480 eur, ktorý súd povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.10.2012.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživné (§ 78 ods. 1 ZR) je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho, ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní príslušného druhu výživného, kde podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak

sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určení výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že naposledy bolo výživné na maloletú C., nar. XX.X.XXXX určené rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. -88 zo dňa 23.9.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. zo dňa 29.2.2012 sumou 50 eur mesačne, keď v tej dobe maloletá navštevovala základnú školu, matka i otec boli nezamestnaní, otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému W.. V súčasnosti maloletá C. navštevuje štvrtú triedu základnej školy, matka je stále nezamestnaná, bez príjmu, inú vyživovaciu povinnosť nemá, spolu s dcérou býva u svojich rodičov. Maloletá má od narodenia srdcovú vadu, v dôsledku čoho je sledovaná kardiológom. V súčasnosti sa jej zdravotný stav mierne zhoršil, okrem toho bude potrebovať aj zubný strojček, za ktorý v mesiaci máj 2013 matka zaplatí 130,- eur. Otec maloletej je ženatý, jeho manželka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 850,- eur. Z manželstva pochádza maloletý W., ktorý má 7 rokov. Otec maloletej je od 1.3.2012 zamestnaný. Za obdobie od 1.9.2012 do 1.2.2013 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 529, eur. Do 1.3.2012 ako nezamestnaný poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 495,- eur mesačne. Listom zo dňa 22.1.2013 otec dostal od svojho terajšieho zamestnávateľa výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny v dôsledku ktorej sa stal nadbytočným s tým, že pracovný pomer mu končí dňom 28.2.2013. Dňom 1.3.2013 sa otec zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnava. Keďže pracovný pomer otca netrval jeden rok nebolo mu vyplatené odstupné a nebude poberať ani podporu v nezamestnanosti.

Odvolací súd mal za to, že pri takto zistenom skutkovom stave ohľadne pomerov rodičov a maloletej nedošlo u žiadneho z účastníkov k podstatnej zmene pomerov, avšak pomery sa zmenili na strane maloletej s tým, že je o rok staršia, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili náklady spojené s jej výživou. Na strane otca sa pomery zmenili tým, že tento sa zamestnal v dôsledku čoho sa mu nepatrne zvýšil príjem. Na strane matky sa pomery nezmenili žiadnym spôsobom, táto je stále nezamestnaná a bez príjmu. Pri takto zistených pomeroch účastníkov odvolací súd mal za to, že je dôvodné zvýšenie výživného a to s účinnosťou od podania návrhu matky teda od 19.4.2012 keď za primeranú sumu odvolací súd považoval sumu 80,- eur ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca. Odvolací súd pri takto určenom zvýšenom výživnom zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, zistené osobné majetkové pomery otca, najmä výšku jeho príjmu, ďalšiu vyživovaciu povinnosť a tiež skutočnosť, že s maloletou sa vôbec nestýka, žiadnym iným spôsobom sa na jej výžive a výchove nepodieľa. Keďže v priebehu odvolacieho konania dňom 1.3.2013 došlo k ďalšej zmene pomerov ktorú je potrebné zohľadniť a to na strane otca tým, že tento zostal opäť nezamestnaný nie však vlastným zavinením, keď od 1.3.2013 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a takisto ako matka bez príjmu, z ktorého dôvodu odvolací súd mal za to, že je dôvodné s účinnosťou od 1.3.2013 znížiť výživné otca a to na sumu predstavujúcu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa ( v roku 2013 je to suma 26,65 eur) v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré výživné predstavuje minimálny rozsah výšky výživného, ktoré musí prispievať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery a teda aj rodič ktorý je bez príjmu.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil, zvýšil výživné otca na mal. C. zo sumy 50,- eur na 80,- eur mesačne s účinnosťou od 19.4.2012 do 28.2.2013 a následne od 1.3.2013 túto znížil na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Keďže otec maloletej prispieval na jej výživu stále sumou 50,- eur mesačne za uvedené obdobie od 19.4.2012 do 17.4.2013 vznikol mu na výživnom nedoplatok avšak v inej sume ako určil súd prvého stupňa, preto aj v časti určenia nedoplatku

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil nedoplatok za uvedené obdobie vo výške 265,30 eur (mal za uvedené obdobie otec zaplatiť 885,22 eur t. j. 31,92 eur za 12 dní mesiaca apríl 2012 a 800,- eur za 10 mesiacov po 80,- eur, a 53,30 eur za 2 mesiace po 26,65 eur, avšak zaplatil len 619,92 eur t. j. 19,92 eur za 12 dní mesiaca apríl a 600,- eur za 12 mesiacov po 50,- eur). Uvedený nedoplatok s prihliadnutím na ust. pri zohľadnení výšky nedoplatku zistených osobných a majetkových pomeroch otca v tomto konaní povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.