Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/23/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. Q., Q.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - G. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XX a otec - G. Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. Š., X.Á. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletú X. Q., Q.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na výživu maloletej X. 80 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 21.02.2013.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 21.02.2013 do 30.04.2013 vo výške 72,86 eur. Otec je povinný dlh na výživnom zaplatiť k rukám matky v celosti v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 21.02.2013 sa matka maloletej domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa aj zastupovať a spravovať jej majetok a aby otca zaviazal k plateniu výživného sumou 90 eur mesačne od 01.03.2013. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2013, otec maloletej nebol schopný finančne zabezpečiť rodinu a preto sa s dieťaťom odsťahovala k svojim rodičom.

K návrhu sa vyjadril otec maloletej písomne podaním z 10.04.2013 s tým, že spoločnú domácnosť spočiatku viedli v prenajatom byte, za ktorý nájomné platil sám, a teda nie sú pravdivé tvrdenia matky o tom, že nie je schopný zabezpečiť rodinu. Takisto plienky kupoval pre dieťa on. Návrh matky na výšku výživného je podľa neho vysoký, sú mu známe výdavky súvisiace so starostlivosťou o dieťa, nakoľko žili v jednej domácnosti.

Na pojednávaní matka predniesla návrh dohody rodičov, ktorú navrhla schváliť, v zmysle ktorej by maloletá bola zverená do starostlivosti matke a otec by platil výživné v sume 60 eur mesačne. Otec s návrhom súhlasil, nežiadal úpravu styku s maloletou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Matka vypovedala, že je nemajetná, príjem má z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, spolu 217 eur mesačne. S dieťaťom býva u svojej matky v jej dome, na bývanie neprispieva, iba sa podieľa na spoločnej domácnosti nákupmi na stravu. Zvýšené výdavky na dieťa nemá, dcéra je zdravá, ešte však používa plienky, ktoré vychádzajú na 40 až 50 eur mesačne. Pri odchode zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli s otcom dieťaťa, zobrala so sebou aj 2 balíky plienok zakúpené otcom.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je nemajetný, býva u svojich rodičov v ich dome, takisto na bývanie neprispieva, ale robí nákupy na stravu pre domácnosť. Je zamestnaný, po odrátaní cestovného do zamestnania a stravného má príjem 500 až 550 eur mesačne, z toho sú mu vykonávané exekučné zrážky. V roku 2006 získal hypotekárny úver, ktorý spotreboval na rekonštrukciu rodičovského domu, rodičia mu úver nesplácajú (hoci vo svojom vyjadrení tvrdil opak) a od neho je vymáhaný zostatok úveru exekučne. Výživné na dieťa od podania návrhu zaplatil v marci 50 eur a v apríli 60 eur, k tomu zakúpil plienky za 30 eur (uvádzané vo výpovedi matkou). Podľa zárobkových dokladov mal otec v období od augusta 2012 dol marca 2013 príjem v priemere 529,47 eur mesačne, z toho sú mu vykonávané zrážky zo mzdy, zrážky cestovného 55 eur a zrážky stravného okolo 100 eur. Po týchto zrážkach vychádza jeho príjem na 400 eur v priemere mesačne. V období od marca do augusta 2012 mal vykázaný príjem predchádzajúcim zamestnávateľom v priemere 858,83 eur mesačne.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti a výchove dieťaťa, navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matke, výživné otcovi určiť podľa odôvodnených potrieb dieťaťa a zárobkových a majetkových schopností a možností rodičov minimálne v sume 80 eur mesačne.

Maloletá má v súčasnosti 20 mesiacov, je v celodennej starostlivosti matky. Výrazne zvýšené výdavky (nad rámec bežných odôvodnených potrieb dieťaťa) na jej starostlivosť matka neuviedla, nemá výdavky mimo bežných okrem plienok.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine)

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného

stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko navrhovaná dohoda rodičov o výške výživného nie je v záujme dieťaťa. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Dieťa je v celodennej starostlivosti matky, je odkázané na jej opateru a touto starostlivosťou matka vyvažuje svoju mieru vyživovacej povinnosti, preto sa po finančnej stránke na výžive dieťaťa musí vo väčšom rozsahu podieľať otec. Za primeranú základným odôvodneným potrebám dieťaťa a bežným výdavkom na dieťa (s prihliadnutím na výraznú položku - plienky), súd určil čiastku 80 eur mesačne (keďže v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou na výživné možno počítať až s 20 až 25% čistého príjmu výživou povinného rodiča), určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu. Otcovi do konca apríla (výživné za mesiac apríl už bolo splatné) takto na určenej čiastke výživného vznikla povinnosť (s prihliadnutím na to, že si povinnosť splnil vo výške 110 eur - tu súd nezapočítal nákup plienok, keďže tieto boli zakúpené pred podaním návrhu) v sume 2x 80 eur (marec, apríl 2013) + 8 dní za mesiac február 2013 (80 eur/28 dní x 8 dní) mínus 110 eur, ktorý dlh vzhľadom na jeho výšku je povinný zaplatiť v určenej lehote naraz.

Podľa veta prvá ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Z. z. (Exekučný poriadok).