Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/59/2012

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/362/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. T.T., R.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov: matka - O. T., D. I. XXX, a otec - U. T., D. H. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P 59/2012-40 zo dňa 17.04.2013, jednohlasne takto rozhodol: Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého U. T. nar. XX.XX.XXXX., štátneho príslušníka SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov : O. T., nar. XX.XX.XXXX., št. pr. SR, bytom I. XXX a U. T., nar.o XX.XX.XXXX., št. pr. SR, bytom H.. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca pre maloletého U. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 900,- Sk mesačne na sumu 130 Eur mesačne, počnúc 01.09.2012, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 17.04.2013 vo výške 800 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítava sumu 1,04 Eur.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky číslo konania -48 o dňa 23.01.2001 v časti výroku o výživnom pre maloletého U..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2012 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti k maloletému U. zo sumy 900,- Sk mesačne na sumu 130 Eur mesačne. Svoj návrh upravila na pojednávaní dňa 17.04.2013, kedy navrhla výživné zvýšiť od septembra 2012, odôvodnila ho tým, že výživné na maloletého U. bolo stanovené v čase, keď syn navštevoval materskú škôlku, pričom od septembra 2012 nastúpil maloletý U. na strednú školu, čím sa jeho potreby zvýšili. Maloletý býva na internáte, okrem poplatkov v škole a za internát musí maloletému zabaliť stravu naviac, dať mu vreckové na jeho potreby a cestovné. Uviedla, že od roku 2008 po vzájomnej dohode začal otec prispievať na jeho výživu sumou 50 Eur mesačne, avšak od apríla 2012 vrátane začal opätovne posielať výživné vo výške 30 Eur mesačne, ktoré výživné posiela aj doposiaľ.

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu zvýšeného výživného. Poukázal na skutočnosť, že maloletému prispieva na

potreby aj mimo určeného výživného, stretáva sa s ním, sám je zaťažený hypotékou, keďže zakupoval 2-izbový byt, kde sa ide nasťahovať so svojou novou priateľkou a jej dvomi deťmi, táto mu na domácnosť nemôže prispievať, keďže je nezamestnaná. Takisto poukázal na skutočnosť, že spláca pôžičku, ktorú bral kvôli svojej predchádzajúcej partnerke a finančné prostriedky investoval do jej bytu, táto mu peniaze nevrátila.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky v celom rozsahu pripojil tak, ako ho predniesla na pojednávaní dňa 17.04.2013.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - spisom tunajšieho súdu č. , potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdením o návšteve školy maloletého ako i ostatným spisovým materiálom a zistil, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. -48 zo dňa 23.01.2001, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého U., tohto na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 900,- Sk mesačne; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2001.

V tom čase bola matka zamestnaná v spoločnosti S. I. F., a.s. so sídlom v D. ako výrobná robotníčka s priemerným mesačným príjmom 9.828,- Sk netto, bola poberateľkou rodinných prídavkov na jedno dieťa v sume 640,- Sk mesačne. Bola nemajetná, iný príjem ani vyživovacie povinnosti nemala.

Otec bol zamestnaný v spoločnosti N. - bezpečnostná agentúra, s.r.o. so sídlom v D. s priemerným mesačným príjmom 6.684,- Sk, bol nemajetný, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej X. T., narodenej 26.01.1989 vo výške 500,- Sk mesačne.

Maloletý U. bol zdravý, od roku 1999 navštevoval predškolské zariadenie, matka mesačne platila poplatok 600,- Sk.

V súčasnej dobe je matka od 28.02.2013 nezamestnaná, pracovný pomer v spoločnosti J. F. I., a.s. so sídlom v D. (predchádzajúce obchodné meno S. I. F., a.s.) bol ukončený z dôvodu znižovania personálneho aparátu; príjem u tohto zamestnávateľa mala vo výške 707 Eur mesačne netto v roku 2011, 656 Eur mesačne netto v roku 2012, jej pracovný pomer skončil ku dňu 28.02.2013, zamestnávateľ matke vyplatil 3-mesačneé odstupné. Od 01.03.2013 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, je poberateľkou dávky v nezamestnanosti vo výške 536,95 Eur mesačne po dobu šiestich mesiacov.

S maloletým U. býva v rodinnom dome svojej matky, s ktorou vedú spoločnú domácnosť, náklady na bývanie a stravu hradia pomerne. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá, je zdravá, naďalej rozvedená, žiadny hnuteľný majetok väčšej hodnoty resp. nehnuteľný majetok nevlastní.

Otec je zamestnaný na Z. N. I. W., s priemerným mesačným príjmom za rok 2011 vo výške 632,34 Eur netto, za rok 2012 vo výške 633,73 Eur netto a za rok 2013 vo výške 583,37 Eur netto. Je zaťažený hypotekárnym úverom vo výške 264,70 Eur mesačne, mesačne tiež hradí svoju životnú poistku vo výške 36,30 Eur a leasing na motorové vozidlo vo výške 96 Eur a splátky za kúpu dvoch notebookov v celkovej výške 30 Eur mesačne. Je takisto stále rozvedený, žije v spoločnej domácnosti s novou partnerkou, ktorá je nezamestnaná, má dve deti, na náklady spoločnej domácnosti neprispieva. V marci tohto roku kúpil dvojizbový byt za sumu 38.500 Eur, na ktorý mu banka poskytla úver celkom vo výške 65.000 Eur ( zároveň otec z daného úveru reúveroval otec pôvodnú pôžičku, ktorú splácal vo výške 180 Eur mesačne, finančné prostriedky z tejto pôžičky použil na rekonštrukciu bytu svojej predchádzajúcej partnerky, táto mu tieto prostriedky nevrátila, otec si tieto od nej nevymáha ). Je zdravý, ďalšiu vyživovaciu povinnosť už nemá - dcéra X. je už plnoletá, samostatne zárobkovo činná. Na výživu maloletého U. prispieva opätovne sumou 30 Eur mesačne od 01.04.2012, predtým v roku 2008 začala matke posielať sumu 50 Eur mesačne, prispieva mu i mimo určeného výživného (oblečenie, jemná elektronika a podobne), s maloletým je v osobnom styku.

Maloletý U. je toho času študentom prvého ročníka I. V.J. so sídlom v X., je ubytovaný na internáte, za ktorý matka mesačne platí 15 Eur, za stravu platí 50 Eur mesačne, cestovné hradí vo výške 4 Eurá týždenne, ktoré si maloletý platí z bežných týždenných výdavkov (vreckové) vo výške 20 Eur - 25 Eur. Školský poplatok matka platila vo výške 20 Eur ročne. Maloletý je tiež držiteľom ISIC karty, za ktorú zaplatil 20 Eur. Maloletý je zdravý, platené krúžky nenavštevuje, vo voľnom čase posilňuje, s otcom sa stretáva nepravidelne.

Podľa o rodine (ďalej len „“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa veta prvá, , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa veta prvá , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo ku zmene zamestnania niektorého z rodičov znamenajúcej pokles jeho zárobku, treba zistiť aj dôvody takejto zmeny (R 3/1967).

Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého U. je dôvodný.

V čase poslednej úpravy výšky výživného pre maloletého súdnym rozhodnutím mal maloletý 5 rokov, navštevoval predškolské zariadenie. V súčasnosti je študentom strednej školy, je preto nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa jeho pomery zmenili tak, že sa jeho potreby zvýšili s ohľadom na jeho vek, stupeň školy, ktorú navštevuje, ako i s ohľadom na potreby osobnostného a kultúrneho rozvoja dospievajúceho človeka. Týmto má súd otázku zmeny pomerov u maloletého U. za osvedčené a preukázané, nakoľko nástup na vyšší stupeň vzdelania - strednú školu, súd považuje za riadne pokračovanie v štúdiu, ktoré možno nepochybne označiť ako prípravu na budúce povolanie, resp. získanie predpokladov na výkon budúceho povolania. Tu súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že u maloletého došlo k viacnásobnej zmene pomerov - jednak nástupom do školy, potom prechodom na druhý stupeň základnej školy a teraz je to už tretia markantná zmena pomerov.

Na základe daných skutočností teda súd návrhu matky vyhovel a výživné otca pre maloletého zvýšil od 01.09.2012 - teda od nástupu maloletého na strednú školu a teda aj od doby, ako matka sama navrhla

- súd sa už potom nezaoberal predchádzajúcimi spomínanými zmenami pomerov a nezvýšil výživné aj spätne, i keď pri zvyšovaní výživného súd vychádza vždy zo zmeny pomerov, a to najmä u maloletého dieťaťa.

Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, vek dieťaťa, školu, ktorú navštevuje, jeho celkový zdravotný stav, ako aj celkový vývoj životných nákladov na strane rodičov a dieťaťa.

Otec je riadne zamestnaný, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá má vyživovaciu povinnosť ku svojim dvom deťom, je nezamestnaná, na domácnosť a poplatky spojené s užívaním bytu, ktorý otec

zakúpil, otcovi žiadnym spôsobom neprispieva, tým, že je nezamestnaná sa otec maloletého U. podieľa aj na starostlivosti o tieto deti a partnerku. I keď otec je zaťažený hypotékou, z jednej časti protihodnotu hypotéky tvorí 2-izbový byt, ktorý otec nadobudol do svojho vlastníctva, druhú časť hypotéky však otec použil na rekonštrukciu bytu svojej predchádzajúcej partnerky, ktorej návratnosť si žiadnym spôsobom nezabezpečil a k predmetnému bytu nemá ani žiadne vlastnícke práva - súd teda jeho konanie vyhodnotil ako nezodpovedné, i keď napriek tomu, že má vedomosť o svojej zákonnej povinnosti vyživovať dieťa odkázané výživou na svojich rodičov - teda aj na neho, zobral na seba neprimerané riziko a investoval finančné prostriedky do cudzieho majetku.

I keď súd zohľadnil, že otec sa s maloletým stretáva - maloletý však nechodí do domácnosti otca ale jeho dcéry ( svojej nevlastnej sestry), kde ho otec navštevuje a že otec maloletému prispieva i naviac

- zakúpením ošatenia, obutia, notebooku, súd musí konštatovať, že i tak väčšia váha starostlivosti o maloletého je na matke, ktorá požiadala o zvýšenie výživného až v súčasnosti - teda otec dlhodobo prispieval na výživu dieťaťa iba minimálnym ( na hranici zákonom stanoveného minimálneho výživného ) príspevkom. I keď otec v roku 2008 začal platiť na výživu dieťaťa sumou 50 Eur, súd musí konštatovať, že hneď nasledujúci mesiac po prevzatí návrhu na zvýšenie výživného otec opätovne začal posielať matke pôvodnú sumu výživného - konanie otca sa teda javí ako účelové, aby preukázal svoju nemožnosť posielať vyššie výživného - súd je toho názoru, že keď otec už takto zvýšené výživné matke zasielal, mohol v tomto konaní aj pokračovať - toto výživné by sa mu potom započítalo ako zaplatené výživné

- čo však otec neurobil.

Súd poukazuje na skutočnosť, že výška súdom určeného výživného odráža nielen výživu dieťaťa vo vlastnom slova zmysle, ale týka sa všetkých nevyhnutných potrieb pre život a rozvoj kultúrneho človeka. Súd súčasne konštatuje, že dosiaľ určená výška výživného už v súčasnej dobe nekorešponduje ani so sumou životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného právneho prepisu a nepokrýva ani základné životné potreby maloletého. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako 12 rokov, maloletý medzičasom absolvoval prvý aj druhý stupeň základnej školy, v súčasnej dobe je študentom prvého ročníka strednej odbornej školy, je preto nevyhnutné túto povinnosť zvýšiť s ohľadom na potreby maloletého a jeho nevyhnutné životné náklady (bývanie, strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, štúdium a s tým spojených nákladov - cestovné, internát, školské potreby, osobnostný a kultúrny rozvoj).

Takisto hodnotil a porovnával pomery matky, ktorá je toho času nezavinene nezamestnaná, od

01.03.2013 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a po dobu nasledujúcich šiestich mesiacov bude poberateľkou dávky v nezamestnanosti vo výške 536,95 Eur. I keď matka nie je zaťažená hypotékou, na druhej strane nie je ani vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku resp. hnuteľného majetku väčšej hodnoty, v podstate doposiaľ všetky potreby maloletého zabezpečovala výlučne ona ( vzhľadom na výšku doposiaľ určeného výživného) a to od útleho veku maloletého.

Preto po zhodnotení dôkazy jednotlivo, súd konštatuje, že výživné vo výške 130 Eur je primerané veku a potrebám dieťaťa, príspevkom oboch rodičov na dieťa a takto určené výživné otec pri svojom príjme i zaťažení bude schopný platiť. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek jeho výdavkami, nemôže uprednostňovať výživu svojej terajšej partnerky e jej dvoch detí pred výživou vlastného maloletého dieťaťa a je takisto na ňom, aby si finančné prostriedky investované do nehnuteľnosti jeho predchádzajúcej partnerky od nej vymohol ( resp. vymáhal). Preto súd nezohľadnil v plnej miere námietky otca poukazujúce na jeho súčasné výdavky s hypotékou a zakúpením bytu - zohľadnil jeho náklady na vlastnú výživu, na zabezpečenie jeho vlastného bývania a cestovné do práce.

Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 01.09.2012 do 17.04.2013 dlh na výživnom vo výške 800 Eur, ktorý súd vzhľadom na výšku jeho príjmu povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia (§, ods. 1, veta druhá, 162 ods. 1 ).

Do zaplateného výživného súd otcovi započítal sumu 1,04 Eur, nakoľko otec na výživu maloletého platil sumu 30 Eur mesačne, keď prepočet sumy 900,- Sk konverzným kurzom potom činí 29,87 Eur, teda otec naviac každý mesiac zaplatil sumu0,13 Eur..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa , pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.