Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-24-2013.pdf
PDF · 77.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matky: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, M. a otca: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. u W. XX/E, Česká republika, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2P/135/2012-31 zo dňa 9. januára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na mal. Q. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 3 000 Kč mesačne s účinnosťou od 04.12.2012 vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred na účet matky vedený v Q. a.s. pobočka W., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 04.12.2012 do 09.01.2013 v sume 632,20 Kč p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 200 Kč, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/130/2009-30 zo dňa 16.06.2009 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. Q. R., nar. XX.XX.XXXX (ďalej „maloletý“), zvýšeným výživným vo výške 3 500 Kč. Zameškané výživné od podania návrhu na zvýšenie výživného do vyhlásenia prvostupňového rozsudku v celkovej výške 1 083,88 Kč povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným, a to vo výške 200 Kč mesačne do úplného zaplatenia nedoplatku, pod následkom straty výhody splátok. Konštatoval, že týmto jeho rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 4P/130/2009-30 zo dňa 16.06.2009 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že otec je povinný na základe súdneho rozhodnutia zo dňa 16.6.2009 platiť výživné na maloletého vo výške 2.300,- Kč. Od tejto poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane oprávneného maloletého, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletý bol v čase poslednej úpravy žiakom 4. ročníka základnej školy, aktuálne je žiakom 8. ročníka základnej školy, začal sa zaujímať o futbal, stolný tenis. Okrem toho od januára 2010 je liečený na epilepsiu, chodí na kontroly, pričom za vyšetrenie platí matka 10 eur. Rodičia maloletého boli
v čase predchádzajúceho rozhodnutia zamestnaní. Aktuálne je matka evidovaná ako nezamestnaná a od 01.10.2012 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 135,34 eur. Otec mal v čase posledného rozhodovania priemerný mesačný príjem 11 963 Kč, jeho súčasný príjem sa oproti tomuto v podstate nezmenil. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, na ktorého platí na základe rodičovskej dohody výživné 2 000 Kč. Napriek tomu, že otcov príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom nezmenil, prvostupňový súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Poukázal na to, že otec neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili platiť vyššie výživné. Pokiaľ otec namietal, že má len základné vzdelanie a v súvislosti s tým má obmedzené pracovné príležitosti, je na ňom, aby vyvinul zvýšené úsilie a našiel si prípadne i ďalšiu prácu, aby mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Zameškané výživné za obdobie 28 dní mesiaca december 2012 povolil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 2 500 Kč mesačne. Namietal, že z jeho príjmu 12 000 Kč po úhrade vyživovacích povinností, nákladov za bývanie a cestovné do zamestnania mu neostávajú skoro žiadne finančné prostriedky.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že otec sa o maloletého vôbec nestará, nezaujíma sa o jeho štúdium, zdravotný stav a okrem výživného žiadnym iným spôsobom neprispieva na uhrádzanie jeho potrieb. Poukazovala na svoju finančnú situáciu, ktorá je podstatne horšia ako otcova s tým, že dávka v hmotnej núdzi jej bola od 01.01.2013 znížená na sumu 92,38 eur.
Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Hmotno-právnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. § 78 ods. 1 veta 1 Zákona o rodine zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.
Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci však dôsledne neprihliadal na (všetky) ním zistené skutočnosti. Základným rozdielom v prístupe odvolacieho súdu (k právnemu) posúdeniu veci, ktorý podmienil aj odlišné závery oproti okresnému súdu, je dôslednejšie rešpektovanie uvedeného ustanovenia zákona o rodine. Podstatou rozhodnutia o zmene výšky vyživovacej povinnosti je totiž posúdenie zmeny v skutkových okolnostiach (v pomeroch účastníkov) ku ktorým došlo po predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti. Predchádzajúcim rozhodnutím o vyživovacej povinnosti otca k maloletému je rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k. 4P/130/2009-30 zo dňa 16.06.2009, ktorým jej výška bola určená sumou 2 300 Kč mesačne. Posudzovaný návrh na zmenu - zvýšenie vyživovacej povinnosti bol podaný cca s 3,5 ročným odstupom. Zmenou, ktorá je z hľadiska výdavkov mal. dieťaťa určite významnou je nástup do 2. stupňa základnej školy, nejedná sa pritom len o priame zvýšené výdavky spojené so samotným štúdiom, ale aj súvisiace výdavky; v súdenej veci maloletý bol v čase prvostupňového rozhodnutia žiakom 8. ročníka základnej školy, zároveň má zvýšené výdavky aj v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom .
Na strane otca k zmene pomerov od posledného rozhodnutia v zásade nedošlo, jeho príjem zostal nezmenený, má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorú si plní vo výške 2 000 Kč mesačne. Je pravdou, že k výraznej zmene pomerov v čase od posledného rozhodovania došlo na strane matky, ktorá sa stala nezamestnanou a je poberateľkou dávky a príspevku pomoci v hmotnej núdzi, s účinnosťou od 01.01.2013 v sume 92,38 eur. Zároveň však z rozhodnutia, ktoré na preukázanie tejto skutočnosti predložila vyplýva, že uvedená dávka je rozdiel medzi zákonným nárokom 225,50 eur od ktorého bol odpočítaný príjem rodiny v sume 133,12 eur, čo predstavuje 75% príjmu z dohody o vykonávaní práce vo výške 41,12 eur a výživné na nezaopatrené dieťa vo výške 92 eur. Vyššie popísaný rozsah zmeny pomerov ako na strane oprávneného maloletého, tak aj na strane rodičov, krajský súd vyhodnotil ako podmieňujúci zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, avšak v rozsahu 3 000
Kč nie 3 500 Kč, ako rozhodol prvostupňový súd. Zvýšenie výživného o cca 1/3 z doteraz určenej vyživovacej povinnosti považoval prihliadajúc na túto zmenu pomerov krajský súd za adekvátnu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, považoval odvolací súd za dôvodné čiastočne prihliadnuť aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči mal. Z.. Na druhej strane však nemohol v celom rozsahu zohľadňovať výšku otcom prezentovaných nákladov na bývanie a cestovné. Aj po úhrade týchto nákladov mu z jeho príjmu zostáva nepochybne viac finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb než je tomu na strane matky. Okrem toho je podľa názoru krajského súdu týmto kompenzovaná aj skutočnosť, že otec si voči maloletému okrem platenia výživného iné rodičovské povinnosti neplní.
V dôsledku rozdielneho stanovenia výšky výživného odvolacím súdom bolo potrebné zmeniť napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom za obdobie od 04.12.2012 do 09.01.2013 (do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia). Otec mal platiť zvýšené výživné o 700 Kč (3 000 Kč - 2 300 Kč), alikvotná časť za 28 dní zameškaného výživného predstavuje výšku 632,24 Kč (700 Kč / 31 dní mesiaca december 2012 = 22,58 x 28 dní).
Nakoľko odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. o trovách celého (prvého i druhostupňového) konania. Išlo o konanie, ktoré sa môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), z toho titulu platí, že v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Zároveň vo výroku tohto rozsudku je výslovne konštatovaná jeho väzba na predošlé rozhodnutie o výživnom a vyjadrenie zmeny prvotného rozhodnutia.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.