Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/196/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: R. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, V. P., občan SR, právne zastúpený D. kancelária J.. T., J.. P., J.. T., Y.., s.r.o., so sídlom Y. XXXX/XA, Z., S.: XX XXX XXX, proti odporcovi: T. republika - H. prokuratúra SR, L. 2, P., o náhradu škody 233,64 eur, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 233,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 211,02 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Z., a.s., pobočka Z., číslo účtu: XXXX XXX XXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.8.2012 domáhal súdneho rozhodnutia, v ktorom by súd odporcu (pôvodne SR - Ministerstvo vnútra SR) zaviazal na zaplatenie 233,64 eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov obhajoby v dôsledku vzneseného obvinenia vyšetrovateľom Úradu boja proti korupcii a následne prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry trestné stíhanie voči jeho osobe zastavil vzhľadom na skutočnosť, že toto konanie nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre trestný čin podplácania na trovách právneho zastúpenia žiadal výzvou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a jeho žiadosti nebolo vyhovené.

Odporca (pôvodne SR - Ministerstvo vnútra SR) vo svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2012 (čl. 37) žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že škoda, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v súvislosti s údajne nezákonným uznesením zo dňa 9.6.2009, ktorým bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin podplácania z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinenie bolo navrhovateľovi vznesené na základe dôkazov získaných v prípravnom konaní, predovšetkým na základe doslovných prepisov záznamov z telekomunikačnej prevádzky, listinných dokladov, z Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ Čadca a svedeckých výpovedí a dňa 16.6.2009 bola uznesením vyšetrovateľa vec navrhovateľa vylúčená na samostatné konanie. Vyšetrovateľ policajného zboru postupoval zákonom stanoveným spôsobom, ktorý konštatuje prokurátor v uznesení zo dňa 11.8.2009 o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa. Skutočnosť, že trestné stíhanie bolo uznesením prokurátora zo dňa 15.8.2011 sp. zn. VII/2 Gv 99/09-15 zastavené, nezakladá predpoklad na uplatnenie si nároku na náhradu škodu. Právo na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 zakladá na podmienke, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Je rozdiel medzi procesnou samostatnosťou vyšetrovateľa v trestnom konaní a dozorovou právomocou prokurátora a uznesenie o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom zrušené z dôsledku nezákonnosti, a teda na základe uvedeného nie je možné uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 9.6.2009, ktorým bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu považovať za nezákonné. Podľa názoru odporcu nie je možné navrhovateľovi priznať náhradu škody, nakoľko nedošlo k naplneniu jednej z hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu. O dôvodnosti záveru vyšetrovateľa, či na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, je oprávnený rozhodnúť na základe podanej sťažnosti alebo po doručení uznesenia o začatí trestného stíhania prokurátor a v zmysle uvedeného bola odôvodnenosť vedenia trestného stíhania voči navrhovateľovi preukázaná tým, že prokurátor sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú. Uplatnená náhrada škody v podobe trov obhajoby vznikla v konaní pred viacerými orgánmi verejnej moci (MV SR a GP SR), ako aj s poukazom na fakt, že objektívna zodpovednosť štátu sa vzťahuje na celé trestné konanie, je zrejmé, že ak prokurátor nezruší rozhodnutie vyšetrovateľa ako nezákonné, resp. zamietne sťažnosť obvineného ako nedôvodnú, nie je ministerstvo vnútra SR orgánom verejnej moci, ktorý by mal v tomto prípade konať v mene štátu a v nadväznosti na vyššie uvedené ústredným orgánom príslušným konať vo veci na strane odporcu je Generálna prokuratúra SR. Pokiaľ sa týka náhrady nákladov trestného konania má zato, že ustanovenie je možné uplatniť iba za súčasného splnenia predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, preukázateľný vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Náklady trestného konania sami o sebe nie sú škodou. Pojmovým znakom škody je zníženie majetku poškodeného bez toho, aby sa mu dostalo ekvivalentu. Za vynaložené náklady však bol navrhovateľovi poskytnutý ekvivalent v podobe právnej služby obhajcu. V danom prípade nie sú naplnené podmienky zodpovednosti štátu a z uvedených dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 9.4.2013 (čl. 60) uviedol, že k uplatneniu práva na náhradu škody došlo navrhovateľom z dôvodu rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní, proti ktorým navrhovateľ podal riadny opravný prostriedok a v tejto veci bol takými rozhodnutiami - uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia vydaného vyšetrovateľom Prezídia PZ, Úrad boja proti korupcii. Uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečná záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nesprávne. Pri uplatnení systematického výkladu je možné dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj zastavenie trestného stíhania, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený. Čo sa týka škody a príčinnou súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím a škody uviedol, že navrhovateľ využil ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie a nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou skutočnosťou ako je vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania. Nič na tom nemení skutočnosť, či ide o prípady nutnej obhajoby alebo zvoleného advokáta. Práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby považuje navrhovateľ za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli. Preto sú v danom prípade naplnené všetky zákonom požadované podmienky pre priznanie tohto druhu nároku. Voči navrhovateľovi bolo rozhodnutím Prezídia PZ Úradu boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Stred, začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie. Navrhovateľ si zvolil obhajcu z radov advokátov, s ktorými si dohodol výšku odmeny, využil zákonom stanovené opravné prostriedky a neskôr bolo trestné stíhanie voči jeho osobe zastavené, pretože daný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, čo má z hľadiska osobitného predpisu upravujúceho predmetný druh zodpovednosti rovnaké účinky ako zrušenie nezákonného rozhodnutia. V dôsledku trestného stíhania vznikla navrhovateľovi škoda predstavujúca náhradu trov právneho zastúpenia, na nahradení ktorej navrhovateľ bezvýsledne vyzval odporcu v rámci zákonom upraveného konania predbežným prerokovaním náhrady.

V priebehu konania došlo k zmene zákonnej úpravy a podľa (v znení s účinnosťou od 1.1.2013) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní a v súvislosti s touto zmenou potom súd ďalej pokračoval s orgánom verejnej moci, a to Generálnou prokuratúrou namiesto pôvodne označeným Ministerstvom vnútra SR (ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru) v mene štátu Slovenskej republiky. Odporcom je štát, za ktorý pred súdom koná príslušný štátny orgán, v danom prípade ako je uvedené vyššie Generálna prokuratúra SR.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Uznesením P PZ Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Stred ČVS: Y.-XX/BPK-S-XXXX zo dňa 9.6.2009 bolo začaté a súčasne vznesené obvinenie proti navrhovateľovi za prečin podplácania podľa (čl. 17).

Uznesením Úrad špeciálnej prokuratúry GR SR zo dňa 11.8.2009 sp. zn. VII/2 Gv 99/09-9 v trestnej veci vedenej na Prezídiu PZ pod označením Z.: Y.-XX/BPK-S-XXXX, v ktorej je stíhaný ako obvinený navrhovateľ rozhodol o zamietnutí sťažnosti obvineného navrhovateľa s odôvodnením, že nie je dôvodná (čl. 14).

Uznesením Úrad špeciálnej prokuratúry GR SR zo dňa 15.8.2011 sp. zn. VII/2 Gv 99/09-15 trestné stíhanie obvineného navrhovateľa zastavil, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci (čl. 11). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2011.

Navrhovateľ listom zo dňa 26.4.2012 (čl. 9) adresovaným Ministerstvo vnútra SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a zároveň k žiadosti predložil faktúru odmeny a výdavkov za advokátske úkony zo dňa 5.4.2012. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 9.8.2012 (čl. 7) zaslalo odpoveď k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 233,64 eur, v ktorej odpovedi ministerstvo uviedlo, že pri posudzovaní žiadosti nezistilo žiadne porušenie základných zásad trestného konania zo strany vyšetrovateľa alebo ostatných orgánov policajného zboru SR a za týchto podmienok požaduje navrhovateľom uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodnú. Zároveň uviedol, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z obsahu vyúčtovania odmeny za advokátske úkony zo dňa 5.4.2012 (čl. 16) súd zistil, že advokát navrhovateľovi špecifikoval úkony trov obhajoby vo veci ČVS:PPZ-38/BPK-S-2007 (PPZ-87/BPK- -2009) a to dňa 13.10.2009 prevzatie a príprava obhajoby, dňa 13.10.2009 účasť pri výsluchu svedkov a dňa 4.12.2009 preštudovanie vyšetrovacieho spisu; odmena spolu s paušálnymi náhradami a DPH celkom v sume 233,64 eur.

Z príjmového pokladničného dokladu advokáta č. 3783682 zo dňa 11.4.2012 súd vzal za preukázané, že od navrhovateľa prijal sumu 233,64 eur účelom - platba faktúry č. 12010 (čl. 66 spisu).

Súd preskúmal vyúčtovanie trov obhajoby a na základe dožiadania 17.1.2013 (čl. 47-57) zo spisu č.k. PPZ-87/BPK-S-2009 nepochybne vyplývajú úkony právnej služby poskytnutej advokátom, dňa 7.10.2009 plnomocenstvo navrhovateľa advokátovi, dňa 4.12.2009 záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu navrhovateľom za účasti advokáta (koncipient); dňa 13.10.2009 výsluch svedka za účasti advokáta (koncipient).

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu konania zotrval na návrhu a jeho skutkovom odôvodnení zhodne s jeho písomným podaním a stanoviskom k vyjadreniam odporcu.

Zástupca odporcu (GP SR) na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná existencia vzniku škody, nakoľko príjmový doklad nemožno považovať za doklad relevantný, ktorý by preukazoval dostatočne vznik škody. Trestné konanie bolo skončené 15.8.2011 a doklad je vystavený 11.4.2012. Taktiež nie je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu s príslušným orgánom, keď od 1.1.2013 orgánom, ktorý v takýchto veciach koná za štát je Generálna prokuratúra a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná Ministerstvu vnútra a tento nárok nebol predbežne prerokovaný s odporcom.

Podľa (v znení s účinnosťou od 1.1.2013), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa a (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa veta prvá a veta prvá (s účinnosťou do 31.12.2012), ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Podľa (s účinnosťou do 31.12.2012), Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa (s účinnosťou do 31.12.2012), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa a (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa a veta prvá (s účinnosťou do 31.12.2012) náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Podľa § 20b Vyhlášky MS SR č. 655/12004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júnom 2010, patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 12 ods. 3 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/12004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (s účinnosťou do 31.5.2010) pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.

Podľa § 16 ods. 3 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/12004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (s účinnosťou do 31.5.2010) od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/12004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (s účinnosťou do 31.5.2010), ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Súd v konaní postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa (zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a s účinnosťou do 31.12.2012. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu (až na prípady hodné osobitného zreteľa) je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle citovaného ustanovenia veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.

Posúdením otázky, či zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že k trestnému činu nedošlo, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia pre nezákonnosť (ustanovenie § 6 ods. 1 zákona) sa zaoberal NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. , v ktorom vyslovil: „Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia.“

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal teda z citovanej ustálenej judikatúry a v tejto súvislosti súd poukazuje na Nález ÚS SR z 3. novembra 2006, v ktorom ústavný súd konštatoval : „ Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku ( tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez tohto, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdu ochranu podľa čl. 46 ods. .“ Napokon, povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry, povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod ( a teda nesie bremeno argumentácie) je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej argumentácie. Prvostupňový súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedenej ustálenej súdnej praxe ( judikatúry ), a preto postupoval pri meritórnom rozhodnutí súladne s ňou.

V danej prejednávanej veci k uplatneniu práva navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (9.6.2009) došlo na základe tej skutočnosti, že trestné stíhanie proti navrhovateľovi bolo rozhodnutím Úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 99/09-15 zo dňa 15.8.2011 zastavené. Tak ako bolo už uvedené vyššie predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia. V danej veci je nepochybné, že trestné stíhanie obvineného navrhovateľa bolo zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z vyššie uvedeného výkladu tiež vyplýva, že zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ Ministerstvo vnútra SR požiadal o predbežné prerokovanie nároku, keďže v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní mu vznikla škoda spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby nim zvoleným advokátom v sume 233,64 eur a jeho žiadosti nebolo vyhovené. V danej veci v súvislosti s vydaním predmetného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia (ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 zo dňa 9.6.2009), teda v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní navrhovateľ vynaložil náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na navrhovateľa a štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa , a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ si dôvodne zvolil obhajcu pre trestné konanie udelením plnomocenstva dňa 7.10.2009 a v konečnom dôsledku trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené dňa 27.8.2011. Dobrovoľné zastúpenie na základe plnomocenstva ( a nasl. ) je typickým príkladom činnosti advokátov, ktorej bližšie podrobnosti vrátane určenia podmienok na jej výkon a odmeny určovali v čase poskytnutej právnej pomoci osobitné predpisy a to Z.z a o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá nielen povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby, ale aj jeho právo na poskytnutie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc. V súvislosti so zvolením si obhajcu navrhovateľovi nepochybne vznikli trovy, preto štát zodpovedá za vznik škody, ktorej sa v danom prípade nemôže zbaviť. Škoda pozostáva z trov obhajoby, ktoré navrhovateľ zaplatil advokátovi na základe vyúčtovania zo dňa 5.4.2012 a to príjmovým pokladničným dokladom č. 3783682 dňa 11.4.2012 v sume 233,64 eur. V danom prípade jeho obhajca (advokát) presne špecifikoval jednotlivé úkony, pričom vychádzal z vyhlášky č. (výpočtový základ rok 2009 suma 57,95 eur + režijný paušál 6,95 eur) a tieto vyčíslil v súlade s citovanou vyhláškou pri uplatnení tarifnej odmeny. Navrhovateľom zaplatená odmena za poskytnuté právne služby v sume 233,64 eur zodpovedá definícii skutočnej škody (ako kategórie občianskeho práva) ako ujmy reprezentujúcej majetkové hodnoty v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu majetkového prospechu navrhovateľa. Škoda navrhovateľovi preukázateľne vznikla v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním a vznesením obvinenia. Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho názoru súd považoval návrh navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 233,64 eur.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že nárok si neuplatnil u príslušného orgánu, je potrebné poznamenať, že táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, nakoľko navrhovateľ si za účinnosti (do 31.12.2012) uplatnil nárok na predbežné prerokovanie podľa , kedy oprávneným za štát konať bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru) a pre zmenu zákonnej úpravy () súd pokračoval s príslušným orgánom a to odporcom a súd má zato, že účinky podania žiadosti zostali zachované. Je potrebné poznamenať, že pokiaľ by si tento nárok navrhovateľ uplatnil u nepríslušného orgánu, nemôže to byť na ujmu účastníka, v takom prípade nepríslušný orgán je povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného ().

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, navrhovateľ ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v spojení s ustanovením veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ ako úspešný účastník konania si uplatnil trovy konania spojené s právnym zastupovaním, ktoré právny zástupca navrhovateľa špecifikoval podaním dňa 19.4.2013 (čl. 73) spolu vo výške 211,02 eur za úkony právnej služby dňa 26.4.2012 - príprava a prevzatie zastúpenia v sume 21,58 eur, dňa 20.8.2012 - žaloba o náhradu škody v sume 21,58 eur, dňa 8.4.2013 - stanovisko k vyjadreniu odporcu v sume 21,58 eur, dňa 17.4.2013 účasť na pojednávaní v sume 21,58 eur + režijný paušál 2 x7,63 eur, 2x 7,81 eur, + DPH 20 % v sume 23,44 eur. Náhrada dňa 17.4.2013 cestovných výdavkoch v sume 18,34 eur (cesta Čadca - Žilina, 32 km a späť x 2/100km v spotrebe 6,8 x PHM 1,524 eur + paušálna náhrada 0,183 eur za km) + náhrada za stratu času v sume 52,04 eur ( Čadca - Žilina a späť - 45 minút strávených cestou x 2 t.j. štyri začaté polhodiny 4 x 13,01 eur (1/60 výpočtového základu). Súd preskúmal vyčíslenie trov právneho zastúpenia čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb ako aj ich finančného vyčíslenia a dospel k záveru, že tieto boli vyčíslené v súlade s , , , , , , Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd v súlade s ustanovením (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 211,02 eur, ktoré zaviazal neúspešného odporcu nahradiť na účet právneho zástupcou navrhovateľa tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).