Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Q., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: Q. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom E. B. XX a otca: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Gálová, so sídlom Sládkovičovo, Hviezdoslavova 510, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 8.11.2012 č.k. -86, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého P. z pôvodnej sumy 150,- Eur na sumu 26,- Eur. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , a Zákona o rodine. Vychádzal zo zistení, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane dieťaťa, matky ako i otca maloletého. Na strane dieťaťa sa pomery zmenili v tom, že dieťa je o tri roky staršie, navštevuje 6. ročník základnej školy, vzrástli jeho odôvodnené potreby v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv a podobne. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že pokiaľ v čase predchádzajúceho určenia výživného poberala nemocenské dávky 90,- Eur až 102,- Eur mesačne, v súčasnosti dosahuje priemerný čistým mesačný zárobok 435,75 Eur. Otec maloletého v čase poslednej úpravy bol živnostníkom a jeho čistý mesačný príjem bol 517,91 Eur. V roku 2011 podľa vlastného vyjadrenia bol dobrovoľne nezamestnaný, od 1.5.2012 poberal dávku v hmotnej núdzi, od 7.6.2012 je zamestnaný vo firme svojho brata s priemerným čistým mesačným zárobkom 566,39 Eur. V mesiaci apríl a máj 2012 mu boli vyplatené dávky v hmotnej núdzi po 118,30 Eur. Následne súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku dosahovaného na území SR v sume 786,- Eur a uzavrel, že priemerný mesačný zárobok otca dieťaťa dosahuje 810,- Eur. Súd skonštatoval, že u otca maloletého nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Súd preto jeho návrh zamietol, o trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletého a domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že krátko po predchádzajúcej úprave výživného schválením rodičovskej dohody jeho príjmy zo živnosti už boli len občasné a preto dňa 6.11.2010 po 10 rokoch podnikateľskú činnosť ukončil. Podľa neho rodičovská dohoda schválená súdom, s poukazom na to, že ďalším rozsudkom bol zaviazaný k úhrade výživného 180,- Eur mesačne na dcéru Q., nevychádzala z

jeho reálnych možností a majetkových pomerov. Rozsudok ešte ani nenadobudol právoplatnosť a už bol matkou podaný návrh na vykonanie exekúcie a trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy. Matka sa v júli 2012 spolu so synom P. a dcérou Q. odsťahovali k matke matky. S navrhovateľom zostal bývať problémový syn I., s ktorým platia nájomné 120,- Eur, ktoré ale prenajímateľka pani Q. posiela na úhradu nedoplatkov otca maloletého. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že v júni sa s pomocou svojej rodiny (sestry s manželom a deťmi) zamestnal a uhradil zmeškané výživné. Vzhľadom na to, že ide o poľnohospodársku spoločnosť, dňa 15. novembra spoločnosť ukončila s odvolateľom dohodu o pracovnej činnosti a t.č. je evidovaný na úrade práce, čo súd nezohľadnil. Namietal, že u matky nebolo zohľadnené, že poberá čiastočný invalidný dôchodok. Výživné, ktoré otec zasiela na syna sa „minú účinku“. Poukázal na to ako rodina zo strany otca podporuje nielen maloletého P., ale aj ďalšie spoločné deti rodičov.

Po doručení odvolania otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dodatočne predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 17.12.2012, z ktorého vyplýva, že otec bol dňom 14.12.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali, kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu podľa obsahu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že dôvody uvádzané v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Otec maloletého hneď po rozvode zrušil podnikanie, keď predtým podvodom prinútil dcéru, aby zobrala úver na svoju polovicu domu. Z úveru pritom matka nikdy nevidela ani najmenšiu sumu, takisto ako ani dcéra. Keďže otec úver nedokázal splácať, pripravil dcéru o majetok, keď celý dom predal synovcovi. I., ktorý žije s otcom, je dospelý, avšak má problémy s morálkou, nie je psychicky chorý, ale je zdemoralizovaný otcovým vplyvom. Rodina bývalého manžela ju nikdy nepodporovala. Kolízna opatrovníčka neustále kontroluje, ako sa stará o maloletého syna. Vyslovila súhlas s tým, aby boli vypočutí ako svedkovia dcéra Q. Q. aj maloletý P.. Za vhodné označila, aby všetci zainteresovaní, ktorých v odvolaní menuje otec dieťaťa dosvedčili, ako urobili transakciu s úverom. Uviedla, že žije z invalidného dôchodku a syn ako 14-ročný ani pri minimálnych nárokoch nemôže existovať pri 150,- Eur výživného na mesiac, čo predstavuje 5,- Eur na deň. Tvrdenie, že výživné na P. sa minulo účinku označila za absurdné a to po 1. Preto, že žiadne výživné ešte doteraz pravidelne od otca neprichádzalo a neprišlo a 2. Preto, že 5,- Eur na deň na dieťa nedosahuje ani výšku životného minima a nevystačí ani na 1/4 dennej stravy. Preto proti zníženiu výživného rozhodne protestuje.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), po uskutočnení odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správny, s použitím potvrdiť.

Z obsahu spisu bolo zistené, že návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 16.5.2012 sa otec maloletého domáhal zníženia výživného voči P. z pôvodnej sumy 150,- Eur na sumu 26,- Eur (bez uvedenia počiatku zníženia), ktorý na pojednávaní odvolacieho súdu korigoval tak, že výživné žiada znížiť na 50,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, s odôvodnením, že je nezamestnaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemá žiaden príjem. V priebehu konania spresnil, že predchádzajúce cca 10-ročné podnikanie z dôvodu, že sa mu prestalo dariť bol nútený ukončiť ku dňu 6.11.2010, ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. V podanom návrhu i vo výpovedi pred prvostupňovým súdom otec uviedol, že v roku 2011 bol dobrovoľne nezamestnaný a až v apríli a máji 2012, ako to vyplýva z predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberal dávky po 118,30 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa AGROMAČAJ s.r.o., Kráľová pri Senci vyplýva, že otec bol vo firme zamestnaný na dohodu od júna 2012 a jeho priemerný čistý mesačný zárobok do septembra 2012 predstavoval 566,39 Eur. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta otec

maloletého bol v období od 7.3.2012 do 6.6.2012 a následne od 14.12.2012 vedený v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie.

Z daňového priznania otca maloletého ako fyzickej osoby nachádzajúceho sa v pripojenom spise vyplýva, že jeho čistý priemerný mesačný príjem v roku 2009, teda v roku pred ukončením živnosti, bol 518,03 Eur. Vo svojej výpovedi pred súdom v konaní ale otec potvrdil svoj reálny mesačný príjem cca 800,- Eur. Z daňového priznania otca za rok 2010 už vyplýva jeho priemerný čistý mesačný príjem za 10 mesiacov po 252,- Eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od februára do mája 2012 bol 435,75 Eur. Aktuálne podľa zistenia odvolacieho súdu pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej a od októbra 2012 je matka nezamestnaná. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka poberá invalidný dôchodok vo výške 115,30 Eur, podľa jej výpovede od augusta 2010. Podľa potvrdenia ÚPSVaR sociálne dávky nepoberá.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že maloletý P. má v súčasnosti 13 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy, je zdravý, zvýšené náklady na výživu nemá. Podľa potvrdenia matka na neho poberá prídavky v roku 2012 po 22,54 Eur a od 1.1.2013 po 23,10 Eur mesačne ako i náhradné výživné do výšky 103,98 Eur, ktorá sa znižuje o otcom aktuálne zaplatené výživné.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta č.k. bolo zistené, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -27, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.9.2010, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému P. na čas po rozvode tak, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na neho výživné 150,- Eur mesačne. Pri schválení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že priemerný čistý mesačný zárobok otca bol 500,- Eur a matka poberala sociálne dávky vo výške 191,- Eur mesačne.

Z výpovede otca pred odvolacím súdom bolo zistené, že od decembra 2012 odkedy bol skončený jeho ostatný pracovný pomer nepracuje, berie len sociálne dávky 118,- Eur. Od 15.4.2013 je zamestnaný na obecnom úrade, kde bude robiť pomocné práce a mal by zarábať cca 380,- Eur brutto. Z takéhoto príjmu nevie hradiť výživné vo výške 150,- Eur. U ostatného zamestnávateľa AGROMÁČAJ s.r.o., ktorý podniká v poľnohospodárstve, bol zamestnaný na stavbách. Pôvodne ho mali znovu zamestnať na jar, ale zamestnávateľ nedostal dotácie a prácu pre neho zatiaľ nemajú, možno od júna. Je pravdou, že pôvodne pracoval ako živnostník, najskôr ako stolár, neskôr ako pomocný robotník na stavbách, vtedy zarábal cca 800,- Eur čistého mesačne. Ku koncu už mali zrejme kvôli kríze roboty menej a preto živnosť koncom roku 2010 ukončil. Celý rok 2011 až do mája 2012, kedy sa zaevidoval na úrade práce, bol dobrovoľne nezamestnaný, nevedel uviesť prečo. Pracoval len sem tam, zrejme brigádnicky. U firmy AGROMÁČAJ s.r.o. zarábal 566,- Eur mesačne ako to potvrdil zamestnávateľ. Potvrdil, že je pravdou, že na listine, ktorú predložil zamestnávateľ, on rozviazal pracovný pomer výpoveďou ako uviedol zo zdravotných dôvodov. Na otázku súdu ale uviedol, že jemu v práci žiadne zdravotné problémy nebránia. Podľa otca skutočným dôvodom rozviazania pracovného pomeru bolo, že exekútor, ktorý vymáha jeho dlhy, sa obrátil na zamestnávateľa a zamestnávateľ mu odporučil pracovný pomer ukončiť. Otec uviedol, že je nemajetný, nemá žiadne finančné úspory. So synom I.ije v dome, ktorý patrí príbuznému a obaja platia nájomné po 120,- Eur mesačne. V súčasnosti, vzhľadom na to, že má len sociálne dávky, platí výživné na maloletého P. po 30,- Eur mesačne.

Matka vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že neprichádza do úvahy, aby otec platil na dieťa nižšie výživné, keďže dieťa by nevyžilo. Jej ostatný pracovný pomer skončil v septembri 2012 uplynutím doby určitej, od októbra je nezamestnaná, prácu si hľadá. Na úrade práce nie je evidovaná, pretože zbytočne by musela dochádzať pravidelne do Galanty a nemá ani na cestovné. Od decembra 2012 žije len z čiastočného invalidného dôchodku, so synom býva u svojich rodičov, ktorí sú dôchodcovia a pomáhajú jej ako môžu. Čiastočne invalidná je z dôvodu, že má problémy s chrbticou a psychické problémy. V dôsledku toho má tiež obmedzenia, nemôže robiť nočné zmeny, nemôže nosiť ťažké bremená, nemôže robiť v chladnom prostredí. Okrem invalidného dôchodku berie iba prídavky na maloletého P. a náhradné výživné. Matka tiež uviedla, že maloletý P. má v súčasnosti 13 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy, zvýšené náklady na výživu nemá. Minie na neho mesačne cca

100,- až 120,- Eur a hoci by dieťa potrebovalo a chcelo viac, nemôže si to dovoliť. Otec dieťa od januára 2013 nevidel. Posiela na neho pravidelne po 30,- Eur, iba v októbri a novembri poslal po 150,- Eur.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a

výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Po porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného ako i ich aktuálnych dokazovaním preukázaných pomerov, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že na strane otca maloletého nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, naopak za obdobie troch rokov od predchádzajúcej úpravy výživného potreby maloletého vzrástli.

Ako bolo uvedené vyššie, v čase predchádzajúcej úpravy výživného súd vychádzal z príjmu matky - sociálne dávky vo výške 191,- Eur mesačne. Aktuálne od augusta 2010 je čiastočne invalidná a poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 115,30 Eur. V období od februára do septembra 2012 bola zamestnaná na dobu určitú a jej priemerný čistý mesačný zárobok v tomto období bol 370,18 Eur s tým, že v mesiacoch júl a august bola bez príjmu. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodnom období na strane matky došlo k zlepšeniu jej pomerov iba v období od februára do júna a v septembri 2012, kedy bol jej príjem vyšší ako v čase predchádzajúcej úpravy. V ostatnom období ale pomery na strane matky sa zhoršili tým, že jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok vo výške 115,30 Eur.

Na strane otca tiež došlo k zmene pomerov. V čase predchádzajúcej úpravy súd vychádzal z príjmu otca cca 500,- Eur mesačne netto. Otec ale vo svojej výpovedi tak pred prvostupňovým a opakovane pred odvolacím súdom potvrdil, že v čase, keď bol živnostník do 6.11.2010, kedy živnosť ukončil, jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol cca 800,- Eur mesačne. Od ukončenia živnosti bol otec maloletého dobrovoľne nezamestnaný, privyrábal si iba brigádnicky, na úrade práce sa zaevidoval až v marci 2012 a sociálne dávky vo výške 118,30 Eur poberal v apríli a v máji 2012. V júni 2012 sa zamestnal a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie do ukončenia tohto pracovného pomeru v novembri 2012 bol 535,93 Eur. Od decembra 2012 je nezamestnaný, pričom od januára 2013 poberá sociálne dávky vo výške 118,30 Eur. Podľa jeho výpovede na odvolacom pojednávaní od 15.4.2013 by mal byť zamestnaný na verejnoprospešných prácach s príjmom cca 380,- Eur brutto. Posúdiac vyššie popísané okolnosti na strane otca odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané všetky podmienky zákonnej hypotézy cit. ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine v dôsledku ktorých súd pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca prihliadol v období, keď bol bez príjmu, na jeho predchádzajúce príjmy. V konaní totiž neboli preukázané žiadne dôležité dôvody, pre ktoré by mal otec ukončiť živnosť, v ktorej podľa vlastného vyjadrenia dosahoval priemerný čistý mesačný príjem cca 800,- Eur a podľa vykázaného daňového priznania cca 520,- Eur mesačne. Ukončenie živnosti, ktorá otcovi poskytovala takýto príjem, odvolací súd považoval nielen za nerozvážne, ale vzhľadom na existenciu vyživovacej povinnosti otca i za nezodpovedné. Obdobne ukončenie ostatného pracovného pomeru otca v spoločnosti AGROMÁČAJ s.r.o. vyvoláva viacero otáznikov. Otec totiž ako dôvod ukončenia tohto pracovného pomeru uviedol tri varianty, prvý v odvolaní ten, že v spoločnosti vykonával sezónne práce a preto na zimu bol s ním pracovný pomer ukončený s tým, že ho opätovne zamestnajú na jar. Z listiny o ukončení tohto pracovného pomeru predloženého zamestnávateľom ale bolo zistené, že skončenie tohto pracovného pomeru inicioval sám otec, keď podal výpoveď k 7.12.2012, pričom uviedol, že zo zdravotných dôvodov. Na otázku odvolacieho súdu ale otec uviedol, že žiadne zdravotné dôvody mu nebránia v zamestnaní, resp. že nemá žiadne zdravotné problémy. Na odvolacom pojednávaní otec potom uviedol tretí variant dôvodu ukončenia tohto pracovného pomeru a to, že na zamestnávateľa sa obrátil súdny exekútor, ktorý vymáha dlhy otca. Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd i ukončenie tohto pracovného pomeru otcom považoval za vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu. Pri posudzovaní možností a schopností otca vzhľadom na uvedené, bolo potom potrebné s poukazom na

ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzať z príjmov otca, aké dosahoval v čase prevádzkovania živnosti cca 520,- Eur, resp. v čase ostatného zamestnania cca 570,- Eur mesačne. Vzhľadom na to potom bolo nutné konštatovať, že na strane otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Suma výživného na maloletého P. vo výške 150,- Eur mesačne je vzhľadom na uvedenú prezumpovanú výšku príjmu otca primeraná.

Pri určovaní výšky výživného na maloletého P. je pritom nevyhnutné prihliadať tiež na pomery na strane matky, ktorá vzhľadom na jej zdravotné problémy, čo je objektívna matkou nezavinená skutočnosť, má iba minimálny príjem, z ktorého môže ťažko zabezpečiť uspokojovanie iba svojich vlastných životných potrieb a nezostáva jej ani minimálna suma, ktorou by mohla finančne prispieť na výživu syna. Svoj príspevok na jeho výživu preto v celom rozsahu vyvažuje osobnou starostlivosťou o dieťa. V takejto situácii je potom výlučne na druhom rodičovi, v danom prípade na otcovi maloletého, aby finančne pokryl potreby dieťaťa. Otec maloletého preto v záujme ďalšieho zdarného vývoja svojho maloletého syna P. bude musieť vyvinúť vyššie úsilie na zabezpečenie uspokojovania základných potrieb dieťaťa, až dokiaľ nebude dieťa schopné samo sa živiť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky cit. ust. Zákona o rodine pre zmenu výšky výživného a to ani na jeho minimálne zníženie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.