Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-51-2013.pdf
PDF · 80.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. R. H. č. XXXX/XX, XXX XX Z., proti odporcovi Telervis Plus, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35717769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Na Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. 0131/2011, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/213/2011-77 z dňa 06. 11. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na okresnom súde domáhal, aby okresný súd zrušil rozhodnutie Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri rozhodcovskej spoločnosti, a.s., č. 0131/2011 z dňa 18.10.2011. Návrh zdôvodnil porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože účastníkom nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie svojich práv v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd a právny zástupca spoločnosti Telervis, a. s. (odporcu) majú rovnaké sídlo. Odporcovi rozhodcovský súd vyhovel, hoci s uplatnením nároku pred rozhodcovským súdom čakal neprimerane dlho s cieľom zvýšiť úroky z omeškania z dlžnej čiastky. Okresný súd nezistil, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľ v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok nepoprel, bol mu doručený návrh a bol vyzvaný na vyjadrenie a k návrhu sa aj vyjadril. Vyjadrenie navrhovateľa bolo doručené právnemu zástupcovi spoločnosti Telervis plus, a. s. (odporcovi). V konaní nebolo preukázané žiadne majetkové ani personálne prepojenie medzi rozhodcovským súdom a právnym zástupcom odporcu, teda nie je daný dôvod, ktorý by v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Na uvedenom základe okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, trovy konania nepriznal, pretože si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal navrhovateľ. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu, pretože rozhodcovským rozsudkom bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a nebola mu poskytnutá rovnaká možnosť pre uplatnenie a ochranu svojich práv. Porušenie rovnosti práv účastníkov
rozhodcovského konania spočíva tiež v personálnom a majetkovom prepojení medzi rozhodcovským súdom a právnym zástupcom odporcu. Odporca neprimerane čakal, kým nárok uplatnil na rozhodcovskom súde, aby navýšil úrok z omeškania z dlžnej čiastky. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na odvolanie reagoval odporca vo vyjadrení z 30.01.2013 V dôvodoch uviedol, že navrhovateľovi boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré riadne a včas nevrátil. Navrhovateľ bol o možnosti straty výhody splátok informovaný a upozornený na možnosť súdneho uplatnenia pohľadávky. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil z vecne správnych dôvodov.
Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal na základe odvolania odporcov podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) v platnom znení účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ako bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
V predmetnej veci krajský súd zistil, že navrhovateľ a odporca dňa 17.09.2009 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver v sume 1.000,- EUR za poplatok za správu úveru vo výške 690,- EUR. Navrhovateľ celú finančnú hotovosť prevzal a úver vrátane poplatku za správu (sumu 1.690,- EUR) mal navrhovateľ odporcovi zaplatiť v trinástich mesačných splátkach po 130,- EUR. Navrhovateľ odporcovi však neplnil riadne a včas a celkom uhradil len sumu 650,72 EUR, preto odporca v zmysle čl. II úverovej zmluvy zosplatnil celý dlh ku dňu 26.05.2009. Navrhovateľ si záväzok zo zmluvy dobrovoľne nesplnil, preto odporca svoj nárok zo zmluvy uplatnil na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský súd návrhu vyhovel v časti istiny a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.039,28 EUR. Navrhovateľovi súčasne uložil, aby z dlžnej sumy 1.039,28 EUR zaplatil úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 27.05.2010 a zmluvnú pokutu vo výške 26,54 EUR mesačne, počnúc mesiacom máj 2010, kedy sa navrhovateľ dostal do omeškania. Navrhovateľovi bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. 0131/2011 z dňa 18.10.2011 doručený 27.10.2011, pričom návrh na jeho zrušenie doručil okresnému súdu dňa 25.11.2011. Právne zrušenie rozhodcovského rozsudku zdôvodnil porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktoré videl v personálnom a majetkovom prepojení medzi Medzinárodným rozhodcovským súdom a právnym zástupcom odporcu. Okresný súd návrh zamietol, pretože nezistil žiadny dôvod, ktorý by z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK porušoval rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní vedenom pred Medzinárodným rozhodcovským súdom v Bratislave.
Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, pretože nezistil dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Navrhovateľ návrhom podaným na okresnom súde žiadal zrušenie rozhodcovského rozsudku Medzinárodného rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, sp. zn. 0131/2011 z dňa 18.10.2011 z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní, pretože navrhovateľovi nebola poskytnutá rovnaká možnosť pre uplatenie svojich práv v rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ namietal majetkové a personálne prepojenie medzi rozhodcovským súdom a právnym zástupcom odporcu spočívajúce v skutočnosti, že rozhodcovský súd a právny zástupca odporcu mali sídlo na totožnej adrese. V predmetnej veci bola dodržaná lehota na podanie žaloby (§ 41 ods. 1 ZoRK), pretože rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo navrhovateľovi doručené 27.10.2011 a návrh na začatie konania na Okresný súd Zvolen podal 25.11.2011.Z uvedeného je zrejmé, že návrh bol podaný v zákonnej 30 dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Z hľadiska § 41 ods. 1 ZoRK nie je podstatné, kedy navrhovateľ návrh doplnil resp. kedy odstránil jeho vady. V danej veci nemožno pochybovať o tom, že v návrhu označený odporca skutočne je nositeľom (pasívnej) vecnej legitimácie.
Napriek tomu, že zákon o rozhodcovskom konaní otázku pasívnej legitimácie výslovne neupravuje a neurčuje, ktorý subjekt je pasívne vecne legitimovaný v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, logický výklad zákona neumožňuje prijať záver, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní je rozhodcovský súd. Iný názor by vylučoval použitie ustanovenia § 43 ZoRK, pretože nositeľmi hmotných práv a povinností z právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou z 17.09.2009 sú vždy účastníci tohto vzťahu. Okresný súd na uvedenom základe dospel k správnym záverom.
Účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 40 ods. 1 ZoRK. V predmetnej veci navrhovateľ žiadal zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v odseku 1, písm. g), ustanovenia § 40 ZoRK, pretože rozhodcovský súd porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania vyjadrenú v ustanovení § 17 ZoRK. K porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania dochádza najmä vtedy, ak účastníkovi rozhodcovského konania nebol doručený návrh začatie konania, bolo mu v konaní upreté právo podať k návrhu žalobnú odpoveď alebo sa vyjadriť, podať vzájomný návrh alebo sa účastníkovi iným spôsobom odníme možnosť konať pred rozhodcovským súdom a obhajovať svoje záujmy. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, že okresný súd tieto hľadiská skúmal a podrobne zisťoval, či zásada rovnosti účastníkov konania bola porušená. Dospel k záveru, že k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania nedošlo. S týmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Navrhovateľovi bol v rozhodcovskom konaní riadne doručený návrh, bol rozhodcovským súdom vyzvaný, aby sa k návrhu vyjadril a jeho vyjadrenie bolo zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi spoločnosti Telervis plus, a. s.. Odvolací súd nezistil žiadne iné ďalšie okolnosti v postupe rozhodcovského súdu, ktoré by svedčili, že navrhovateľ (odporca v rozhodcovskom konaní) bol v rozhodcovskom konaní akýmkoľvek spôsobom procesne znevýhodnený alebo diskriminovaný. Obsahom rozhodcovského spisu bolo preukázané, že účastníci rozhodcovského konania mali rovnakú možnosť realizovať procesné práva a povinnosti a v rozhodcovskom konaní nebol navrhnutý účastníkmi žiadny dôkaz, ktorý by rozhodcovský súd nevykonal. Ak navrhovateľ videl porušenie zásady rovnosti účastníkov konania v majetkovom a personálnom prepojení medzi rozhodcovským súdom a právnym zástupcom odporcu takéto prepojenie nebolo preukázané. Z personálneho obsadenia Medzinárodného rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave vyplýva, že právny zástupca spoločnosti Telervis plus, a. s. nie je rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov tohto rozhodcovského súdu. Záver o porušení zásady účastníkov konania z dôvodu personálneho prepojenia nemožno vyvodiť ani z toho, že sídlo rozhodcovského súdu sa v určitom období nachádzalo na adrese, ktorá je totožná s adresou právneho zástupcu odporcu (JUDr. Alana Streláka). Táto skutočnosť nepreukazuje, že právny zástupca odporcu bol majetkovo a personálne zúčastnený na riadení, organizácii a rozhodovaní tohto rozhodcovského súdu, naviac ak sídla sa nachádzali v administratívnej budove a boli od seba stavebne oddelené.
Ani ostatné odvolacie námietky navrhovateľa neboli dôvodné. Nie je úlohou všeobecného súdu, aby preveroval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. V danej veci mohol okresný súd skúmať rozhodcovský rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo len z hľadiska existencie tvrdeného zákonného dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK. Krajský súd dodáva, že právne nie je významné, kedy spoločnosť Telervis plus, a. s. uplatnila nárok na rozhodcovskom súde, pretože rozhodujúca je skutočnosť, že odporca poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere, ktoré navrhovateľ riadne a včas nevrátil.
V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania. Trovy odvolacieho konania si nenárokoval, preto mu ich krajský súd nepriznal (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.