Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/251/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: Obec B. L., Hlavná 108, 07801 Sečovce, IČO: 00331708, zast. Advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP s.r.o. so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36863998, proti odporcom: 1. M. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, B. L., 2. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, Sečovce, 3. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B. L., 4. N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. L., N. XX, 5. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, I., 5. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, D., všetci odporcovia zastúpení JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Kováčska 32, Košice, za účasti Okresnej prokuratúry Trebišov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti t a k t o

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom trovy konania vo výške 1048,53 Eur, na účet právnej zástupkyne odporcov JUDr. Aleny Zadákovej vedený v Tatrabanke a.s. pobočka Košice, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v KN ako parc. KN-C č. XXX- záhrady o výmere X.XXX m2, vedený na LV č. XXX, k.ú. B. L..

Návrh odôvodnil tým, že spornú nehnuteľnosť nadobudol v r. 1946 v zmysle výpisu z kombinatória Obce B. L. pod umiestňovacím číslom 19. V r. 1945 bola Obec B. L. ustupujúcimi nemeckými vojskami úplne vypálená a následne sa uskutočnila oprava, prestavba a znovu výstavba vojnou zničenej obce v zmysle Nariadenia Sboru povereníkov č. 128/1945 Sb.n. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku, na základe ktorého došlo k novému prerozdeleniu pozemkov v obci. K rozdeleniu pozemkov v obci došlo na základe Uznesenia Okresného súdu v Sečovciach, č.k. NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946, vydaného podľa vyššie uvedených ustanovení nariadenia. Na základe tohto rozhodnutia boli v rámci tzv. kombinatória podľa umiestňovacieho plánu vystaveného v B.J. L. dňa 3.6.1946 pridelené obci pozemky označené červeným číslom 17, 19 a 28 a za pridelené pozemky nebola obec zaviazaná v rámci kombinatória vyplatiť pôvodným vlastníkom žiadnu náhradu. Pôvodným vlastníkom pozemku označovaného umiestňovacím číslom 19 bol pridelený iný, náhradný pozemok. Navrhovateľ tvrdil, že na základe tohto rozhodnutia prešli nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a odo dňa ich pridelenia ich začal užívať výlučne sám.

Na predmetnom pozemku bola v období od nadobudnutia vlastníctva obcou do konca 70-ých rokov minulého storočia tzv. mičurinská záhrada kde sa pestovala zelenina a ovocie v rámci učebného procesu na miestnej obecnej škole pre potreby učiteľov bývajúcich v budove miestnej školy. V 80-ých - 90-

ých rokoch minulého storočia nehnuteľnosť užíval MNV a neskôr obecný úrad. Poukázal na výpis z kombinatória obce vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Sečovciach dňa 5.6.1991, ako aj identifikáciu parciel zo 6.6.1991 vydanú Strediskom geodézie v Trebišov kde umiestňovaciemu číslu 19 zodpovedala v tom čase parc.č. XXX - zastavané plochy o výmere X.XXX m2 a parc.č. - XXX záhrady o výmere X.XXX m2 k.ú. B. L., pričom za vlastníka bola v r. 1991 uvedená Obvodným úradom životného prostredia v Sečovciach obec.

Podľa identifikácie parciel zo dňa 12.4.1994 vydanej Správou katastra Trebišov zodpovedá pozemku označenému v umiestňovacom pláne číslom XX parc.č. XXX - zastavané plochy o výmere X.XXX m2 a parc.č. XXX- záhrady o výmere X.XXX m2 k.ú. B. L.. Parcela č. XXX bola pred komibinatóriom tvorená z parc.č. XXX, parc.č. XXX, parc.č. XXX, parc.č. XXX, parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X. Parcela č. XXX bola kombinatóriom tvorená z parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X. Napriek tomu, že v rámci kombinatória bola na základe uznesenia Okresného súdu v Sečovciach parc.č. XXX a parc.č. XXX pridelená obci a obec ich aj reálne užívala, v pozemkovej knihe boli ako vlastníci týchto parciel vedení naďalej pôvodní vlastníci. Z tohto dôvodu navrhovateľ dňa 22.6.1994 požiadal notára JUDr. T. T. o spísanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v prospech obce, ktorý vydal osvedčenie o vydržaní N87/94 zo dňa 22.6.1994, na základe ktorého Správa katastra Trebišov vykonala zápis v KN v prospech obce. Tým sa podľa navrhovateľa iba zosúladil faktický a právny stav vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti keďže od r. 1946 bola vlastníkom nehnuteľnosti obec.

Poukázal na konanie odporcov, resp. ich právnych predchodcov, ktorí v r. 1994 podali žalobu na Okresný súd Trebišov, ktoré sa viedlo pod č.k. a žiadali, aby súd určil, že z nehnuteľnosti pôvodne zapísanej ako parc.č. XXX, parc.č. XXX a parc.č. XXX/X (časti par.č. 137) po neb. W. V. patrí do dedičstva podiel 4/8-iny a po neb. X. V. patrí do dedičstva podiel 3/8-iny. Súd ich návrhu vyhovel ale k zápisu vlastníckeho práva na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. zo dňa 13.3.1999 v prospech odporcov v 1. až 6. rade nikdy nedošlo.

Dňa 21.4.2011 bola Správou katastra Trebišov spísaná zápisnica o dôležitých skutočnostiach v súvislosti so žiadosťou o prešetrenie zápisov podanou odporkyňou v 5. rade a o vyjadreniach účastníkov konania, ktorej obsahom bol návrh dedičov po neb. W. V. X. C.. X. V. na zápis ich vlastníckeho práva do KN v zmysle citovaného rozsudku OS Trebišov č.k. v prospech odporcov v 1. až 6. rade.

V súčasnosti je sporná parc.č. XXX - záhrady o výmere X.XXX m2, k.ú. B. L. v KN evidovaná ako výlučné vlastníctve Obce B. L. s tým, že na LV je k nehnuteľnosti uvedená poznámka v zmysle § 39 ods. 2 z.č. 162/95 Z.z. - katastrálneho zákona, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXX bola spochybnená. Táto poznámka informuje, že niektoré nehnuteľnosti sú duplicitne evidované, čo znemožňuje vlastníkovi nakladať s nehnuteľnosťou a navrhovateľ si nemôže byť istý svojim vlastníctvom k nehnuteľnosti. Poukázal na to, že otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľa treba posudzovať podľa , v zmysle ktorého sa vznik právnych vzťahov posudzuje podľa predpisov platných čase, keď k vzniku týchto vzťahov malo dôjsť, t.j. podľa právnych noriem platných pred rokom 1950 (kedy nadobudol na území Slovenska platnosť a účinnosť nový ). V čase vypracovania umiestňovacieho plánu a jeho schválenia uznesením Okresného súdu v Sečovciach č.k. NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946 platil na území Slovenska Uhorské obyčajné právo, ktoré umožňovalo nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti len vkladom vlastníctva do pozemkovej knihy a mimo nej bolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, pre ktoré sa vyžadovala dobromyseľná držba a doba vydržania 32 rokov.

Navrhovateľ zastával názor, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na neho prešlo už na základe uznesenia Okresného súdu v Sečovciach NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946 aj napriek tomu, že nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do príslušnej pozemnoknižnej vložky v prospech navrhovateľa. Tento sa však stal vlastníkom už ujatím sa držby nehnuteľností po ich pridelení. Tvrdil, že nehnuteľnosť užíval ako riadny vlastník od ich pridelenia v r. 1946 výlučne sám. Túto skutočnosť uviedla vtedajšia starostka obce aj v konaní na tunajšom súde pod č.k. . Pre prípad, žeby sa súd nestotožnil s ich právnou argumentáciou poukázal na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k tejto nehnuteľnosti bolo potvrdené aj následným vydržaním. Otázku vydržania je potrebné podľa navrhovateľa posudzovať podľa právnych noriem platných pred rokom 1950, lebo vzhľadom na právo,

ktoré bolo aplikované do r. 1950, bolo potrebné vychádzať z práva platného na území Slovenska do tejto doby a v konkrétnom prípade išlo o Uhorské obyčajové právo, ktoré poznalo inštitút vydržania a pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vyžadovalo pri nehnuteľnosti uplynutie vydržacej lehoty 32 rokov, nadobúdací titul, pokojné a nerušené užívanie. Nakoľko k prideleniu nehnuteľnosti obci došlo v r. 1946, vznik tohto práva mohol byť posudzovaný iba podľa Uhorského obyčajového práva avšak iba do účinnosti z r. 1950, ktorý inštitút vydržania tak isto upravoval, pretože vydržacia lehota podľa obyčajového práva nemohla uplynúť vzhľadom na to, že obyčajové právo bolo na území Slovenska právne účinné do 31.12.1950, je potrebné obdobie platnosti z r.1950 posudzovať podľa uvedenej právnej normy.

Podľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo možné nadobudnúť ak ju oprávnená osoba držala nepretržite po dobu zákonom stanovenú, teda po dobu 10 rokov pri nehnuteľnosti. Podľa navrhovateľa k naplneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním u neho došlo ku dňu 1.1.1961. Nakoľko obec mala nehnuteľnosť v reálnej držbe od pridelenia nehnuteľnosti v r. 1946, držba nehnuteľnosti založená na základe uznesenia Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 26.6.1946 bola dobromyseľná a oprávnená, tak nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti obcou bolo potvrdené uplynutím vydržacej lehoty dňa 1.1.1961. Poukázal na to, že odporcovia ani ich právni predchodcovia neboli vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Od vydania uznesenia Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 26.6.1946 nemohli nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho podielového spoluvlastníctva vydržaním lebo na základe tohto rozhodnutia ju nadobudol navrhovateľ. Odporcovia ani ich právni predchodcovia preto nemohli byť dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, a teda nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vydržaním v prospech nich, resp. ich právnych predchodcov. Ďalej sa bránil tým, že odporcovia predmetné nehnuteľnosti od ich pridelenia navrhovateľovi neužívali. Nemení na tom nič ani rozhodnutie Okresného súdu Trebišov č.k. zo dňa 10.3.1999, a preto nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva odporcami v 1. až 6. rade k spornej nehnuteľnosti, lebo ich držba nebola oprávnená ani dobromyseľná.

Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odôvodnil tým, že bez tohto určenia by bolo jeho právo ohrozené, resp. bez takéhoto určenia by jeho právne postavenie bolo neisté.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Nárok navrhovateľa považovali za nedôvodný, lebo v danej veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. zo dňa 10.3.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.5.1999, a preto novému rozhodnutiu vo veci bráni prekážka rozsúdenej veci (podľa ). Citované ustanovenie vyjadruje zákaz konať vo veci a rozhodnúť ak o určitej otázke bolo vydané rozhodnutie súdu. Táto prekážka konania, ktorá je dôsledkom materiálnej povahy právoplatného rozsudku má za následok, že konanie musí byť v ktoromkoľvek štádiu zastavené. Táto prekážka je daná vtedy, ak ide o totožnú vec, t.j. ak je daná totožnosť účastníkov konania, predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ide o to isté plnenie. Odporcova poukázali na to, že totožnosť účastníkov je daná aj vtedy, ak v konaní vystupujú tí istí účastníci alebo právni zástupcovia ako v pôvodnej veci. Nie je pritom významné či vystupujú v porovnaní s pôvodným konaním v takom procesnom postavení, teda či vystupujú na strane navrhovateľa alebo odporcu. Totožnosť predmetu konania sa má posúdiť v závislosti na totožnosti dôvodov, od ktorých je odvodené právo alebo povinnosť. O to isté plnenie pôjde vtedy ak sa účastník domáha obsahovo rovnakého výroku ako vo veci, v ktorom už bolo rozhodnuté. Keďže podľa odporcov v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko právoplatným rozhodnutím súdu je právne postavenie účastníkov konania vyriešené, a teda navrhovateľ nemôže tvrdiť, že je jeho právo ohrozené, resp. neisté. Pre neexistenciu jeho naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žiadali preto návrh zamietnuť. Poukázali ďalej na to, že všetky skutkové a právne okolnosti a dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, boli už vyriešené v konaní pred tunajším súdom pod č.k. , kde sa súd vysporiadal aj s otázkou vydržania vlastníckeho práva v prospech odporcov resp. ich právnych predchodcov. Ak by ale súd z ich právnou argumentáciou nesúhlasil, bránili sa tým, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním oni, resp. ich právni predchodcovia, preto nemôže byť vlastníkom tej istej nehnuteľnosti aj navrhovateľ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojenými spismi tunajšieho súdu č.k. , D 129/2001, D128/2001 a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že k úprave vlastníckych vzťahov v obci došlo na základe kombinatória v r. 1946, kedy sa vlastnícke pomery upravovali vo vzťahu k všetkým občanom obce. Došlo k zmene alebo k posunu pozemkov, obyvatelia prevzali do držby a užívania iné náhradné pozemky na základe rozhodnutia súdu, tieto zámeny sa realizovali za finančnú náhradu, vzájomne si peniaze vyplatili a aj právni predchodcovia odporcov dostali takýmto spôsobom náhradný pozemok, teraz sa však odporcovia domáhajú ďalšieho pozemku, čo podľa jeho názoru nie je správne, lebo by takto získali duplicitné vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo im neprislúcha. Tvrdil, že v tom čase obec vlastnila pozemky vo výmere cca X.XXX m2, časť bola prerozdelená pre občanov do užívania ako náhradný pozemok a obci ostalo asi X.XXX m2. To znamená, že obec bola ukrátená o približne X.XXX m2, preto si myslí, že to čo obci ostalo po prerozdelení v sebe zahrňuje aj spornú parc.č. XXX. Ku konaniu a úmyslu predchádzajúcich starostov obce sa nevedel vyjadriť no bol presvedčený, že v čase vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v prospech obce v r. 1994 si jeho predchodcovia obsah osvedčenia vykladali tak, že na základe neho získali vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti a nielen oprávnenú držbu. Potvrdil, že spornú nehnuteľnosť momentálne užívajú odporcovia na pestovateľské účely. Na liste vlastníctva je však vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti zapísané v prospech obce ale zápis je sporný, preto on nemal inú možnosť len podať žalobu na súd a domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nej.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti sa domáhajú titulom umiestňovacieho uznesenia Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 26.6.1946. Na základe neho bol navrhovateľ uvedený do držby a úžitku tejto nehnuteľnosti a nik v tom čase voči tomu nenamietal. Hoci v zmysle Nariadenia Sboru povereníkov mohol súd uložiť obci za pridelenie tejto nehnuteľnosti vyplatiť finančnú náhradu, neurobil to. Pôvodní vlastníci spornej nehnuteľnosti dostali náhradný pozemok tým istým uznesením Okresného súdu v Sečovciach, preto to čím sa bránia odporcovia v tomto konaní je podľa neho neoprávnené, lebo ani ich právni predchodcovia, ktorí dostali rovnako náhradné pozemky, voči prideleniu tejto parcely obci výhrady nemali. Nesúhlasil s tým, že na strane navrhovateľa neexistuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Poukázal na obmedzujúcu poznámku na LV č. XXX k.ú. B. L. kde sa uvádza, že hodnovernosť údajov v katastri ohľadom parc.č. XXX bola spochybnená preto navrhovateľ nemal inú možnosť než podať určovaciu žalobu na súd.

K námietke právoplatne rozsúdenej veci uviedol, že na tento prípad nie je aplikovateľná. Nejde totiž o identické veci s identickými účastníkmi a identickým predmetom sporu, preto súd o tomto návrhu môže konať aj o ňom rozhodnúť, lebo tu neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

K námietke vydržania vlastníckeho práva odporcami uviedol, že vlastnícke právo vydržaním nadobudnúť nemohli ani ich právni predchodcovia, lebo neboli dobromyseľní, keďže minimálne od 26.6.1946 vedeli, že im bol pridelený iný pozemok do užívania a sporný pozemok získal pridelením do užívania a vlastníctva navrhovateľ, ktorý nebol zaviazaný zaplatením náhrady pre štát.

Právna zástupkyňa odporcov zdôraznila, že nie sú splnené procesné podmienky preto, aby súd v tejto veci konal, lebo existuje prekážka právoplatne rozsúdenej veci, keďže účastníci konania sú totožní aj keď v danom prípade ide o právnych nástupcov, ale predmetom konania sú rovnaké okolnosti, ktoré súd už právoplatne preskúmal a rozhodol. Poukázal na to, že navrhovateľ je zapísaný za výlučného vlastníka spornej nehnuteľnosti na liste vlastníctva, preto nemôže mať naliehavý právny záujem na opätovnom určení, že je vlastníkom niečoho čo z katastra nehnuteľnosti evidentne vyplýva. V prípade ak by súd jeho návrhu aj vyhovel, nezruší sa tým právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. , ktoré svedčí v prospech odporcov resp. ich právnych predchodcov, preto je na mieste žalobu aj zamietnuť. Poukázala na to, že postup Správy katastra v Trebišove v súvislosti s touto vecou bol nezákonný a nezákonnosť trvá, lebo napriek existujúcemu rozhodnutiu neurobili zápis v KN a nezapísali na základe dedičských rozhodnutí za vlastníkov tejto nehnuteľnosti odporcov. Práve naopak, vlastnícke právo zapísali v prospech navrhovateľa na základe osvedčenia vydaného notárom JUDr. T., č. N80/1994 zo dňa 22.6.1994, hoci toto osvedčenie nie je osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva v zmysle

. Je to osvedčenie vydané notárom v súlade so zákonom č. 293/92 Zb. a nie v súlade s Notárskeho poriadku tzn., že notár neosvedčil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti titulom vydržania ale osvedčil iba to, že je oprávneným držiteľom tejto nehnuteľnosti. Tvrdila, že ak by v čase vydania osvedčenia navrhovateľ predložil také listinné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech neho, určite by došlo k vydaniu takého osvedčenia ale keďže navrhovateľ takýmito listinami v tom čase nedisponoval, vyhotovilo sa osvedčenie, ktoré deklaruje iba oprávnenú držbu navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti. Pochybil Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra v Trebišove, ktorá vlastníctvo v prospech obce zapísala tak, ako to je na LV č. XXX uvedené.

K uzneseniu Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 26.6.1946 uviedla, že z neho nemožno odvádzať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa, lebo sa na základe Nariadenia Sboru povereníkov takým spôsobom nemohlo získať vlastnícke právo. Bolo presne zadefinované, v ktorých prípadoch možno nadobudnúť vlastnícke právo a akým spôsobom ho možno stratiť. Boli tam aj výnimky, ktoré boli vyslovené v ustanoveniach o vyvlastnení, ktoré bolo jediným legitímnym spôsobom zbavenia vlastníckeho práva fyzickej osoby za náhradu. V tom čase na území Československa platil intabulačný princíp, a to až do r. 1950, v zmysle ktorého za vlastníka nehnuteľnosti bolo možné považovať iba osobu, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe. Na podporu svojho tvrdenia, že ešte v r. 1949 sa právny predchodca odporcov považoval za vlastníka spornej nehnuteľnosti predložila pozemnoknižnú vložku č. XXX k.ú. B. L., kde je uvedené, že titulom nadobudnutia v prospech W. V. bola kúpna zmluva zo dňa 1.6.1948, ku ktorej bol vklad v KN povolený dňa 24.3.1949.

Odporcovia v 1., 2., 3. rade s návrhom nesúhlasili lebo sa považovali za podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti právom neb. matky I.C. M., ktorá ich zdedila po svojich rodičoch. Zhodne potvrdili, že oni ju neužívajú ale na základe ich dohody nehnuteľnosť užíva odporkyňa v 5. rade.

Výsluchom odporkyne vo 4. rade súd zistil, že ona nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti lebo v dedičskom konaní po svojich svokrovcoch neb. X. V. a W. V. sa dedičstva zriekla v prospech dcéry, odporkyne v 5. rade. Na doplnenie uviedla, že neb. svokra v r. 1947 sporný pozemok získala prídelom, za ktorý zaplatila, o čom existuje dôkaz, ktorý bol predložený v konaní , kde sa tento dôkaz akceptoval v prospech odporcov.

Odporkyňa v 5. rade s návrhom nesúhlasila lebo sa rovnako považovala za vlastníčku nehnuteľnosti titulom dedenia po svojich starých rodičoch. Potvrdila, že bola účastníkom konania v r. 1994 na tunajšom súde v konaní a žiadala určiť, že aj táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej starých rodičoch. Súd návrhu vyhovel. V tom čase sa obec voči tomu nebránila. Potvrdila, že nehnuteľnosť užíva výlučne ona, lebo sa na tom s ostatnými odporcami ústne dohodla.

Odporca s návrhom nesúhlasil, tvrdil, že nehnuteľnosť vydržali jeho starí rodičia, po ktorých dedil, považoval sa vlastníka nehnuteľnosti preto nesúhlasil s tým, aby to získala obec.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trebišove navrhla súdu návrh zamietnuť poukazujúc na to, že v danej veci bolo už súdom v minulosti právoplatne rozhodnuté o tom, že vec patrí do dedičstva ako aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že tá istá nehnuteľnosť patrí do jeho výlučného vlastníctva.

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. súd konštatuje, že navrhovatelia N. V. a K. V. - U. podali návrh o určenie rozsahu dedičstva proti Obci B. L. a žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po neb. W. V. patrí podiel 4/8-iny a do dedičstva po neb. X. V. patrí podiel 3/8-iny z nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. B. L. ako prac.č. XXX, XXX, XXX, ktorým podľa identifikácie parciel zodpovedajú časti nehnuteľnosti - parc.č. XXX zastavaná plocha vo výmere X.XXX m2 a parc.č. XXX záhrada vo výmere X.XXX m2.

Súd o tomto návrhu rozhodol rozsudkom č.k. -104 zo dňa 10.3.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.5.1999 tak, že určil, že do dedičstva po neb. W. V. patrí podiel 4/8-iny a do dedičstva po neb. X. V., U.. S. patrí podiel 3/8-iny z časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. B. L. ako parc.č. XXX záhrada vo výmere XXXX m2, ktorej časti podľa geometrického plánu č. zákazky 520-1/98 vyhotoveného dňa 16.7.1998 zodpovedá parc.č. 137/3 vo výmere 122 m2, parc.č. 137/4 o výmere 184 m2 a parc.č. 137/2 o výmere 436 m2. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľ zamietol.

V rozsudku súd konštatuje, že časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. B. L. patria do dedičstva po neb. W. X. X. V.Ý. titulom vydržania vlastníckeho práva k ním, teda otázka vlastníctva bola súdom právoplatne vyriešená.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu D129/2001 po por. X. V. súd konštatuje, že osvedčením o dedičstve D129/2001, zo dňa 22.5.2001 došlo k schváleniu dohody dedičov, na základe ktorej parc.č. XXX záhrada vo výmere XXXX m2, LV č. XXX k.ú. B.É. L., ktorej časti podľa geometrického plánu č.zákazky č. 520-1/98 vyhotoveného dňa 16.7.1998 zodpovedá parc.č. XXX/X o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X o výmere XXX m2 v 3/16-inach v pomere k celku nadobúda I.C. M. X. K. V., bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2001.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu č. D128/2001 po por. W. V. súd konštatuje, že na základe osvedčenia o dedičstva D128/2001, zo dňa 22.5.2001 na základe dohody dedičov nadobudli I. M. / dcéra poručiteľov/ a K. V. / vnučka poručiteľov/parc.č. XXX záhradu o výmere XXXX m2, zapísanú na LV č. XXX k.ú. B. L. v podiele po 2/8-iny v pomere k celku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2001.

Z osvedčenia o vydržaní vydaného notárom JUDr. T. T. C. dňa 22.6.1994 súd konštatuje, že ide o osvedčenie o vydržaní nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 293/92 Zb., na základe ktorého parc.č. XXX zastavaná plochy vo výmere XXXX m2 a parc.č. XXX záhrada o výmere XXXX m2 vydržala Obce B. L. do vlastníctva. Záznam v katastri nehnuteľnosti bol vykonaný Správou katastra Trebišov 6.7.2004 pod H..

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej je jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti toho času deklarované a je zapísaný ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. B. L.. Domáha sa teda, aby súd opätovne určil jeho vlastnícke právo k parc.č. XXX vo výmere XXXX m2 zapísané na LV č. XXX k.ú. B. L. titulom uznesenia Okresného súdu v Sečovciach, NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946, ktoré mu podľa neho zakladá vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Túto skutočnosť v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. nenamietal a nemal výhrady ani voči súdnemu rozhodnutiu, v ktorom za vlastníka súd určil právnych predchodcov odporcov resp. vyslovil, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nich, a to po W. V. v podiele 4/8-iny a po X. V. v podiele 3/8-iny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vzhľadom k tomu, že Obec B. L. ako účastník konania sa voči nemu neodvolala. Tým bola otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti právoplatne vyriešená lebo súd v konaní ako predbežnú otázku túto skutočnosť vyriešil tak, že skonštatoval vydržanie vlastníckeho práva k nej právnymi predchodcami odporcov, a preto rozhodol, že patrí do dedičstva po nich.

Vlastnícke právo navrhovateľa na LV č. XXX k.ú. B. L. je toho času zapísané na základe osvedčenia o vydržaní vlastníctva vydaného notárom JUDr. T. T. dňa 22.61994 podľa z.č. 293/92 Zb.

Súd konštatuje, že otázka vlastníctva k spornej nehnuteľnosti bola súdom právoplatne rozsúdená v r. 1999, kedy súd určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch odporcov. Nie je možné otázku vlastníctva spochybňovať a vnášať tak právnu neistotu do právoplatne rozsúdenej veci, a to ani v prípade, že navrhovateľ na svoju obranu prednáša iné argumenty resp. také skutočnosti, ktoré v konaní v minulosti neuplatnil.

Súd je toho názoru, že aj keď v r. 1994 bolo predmetom konania určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľoch odporcov a v tomto konaní sa rieši otázka určenia vlastníckeho práva navrhovateľa, ide vždy ide o tú istú nehnuteľnosť, teda existuje tu zhoda v predmete konania aj keď účastníci konania nie sú celkom totožní. V r. 1994 účastníkmi konania boli odporkyňa v 4. a 5. rade na jednej strane a Obec B. L. na druhej strane a v tomto konaní je účastníkom konania obec a odporcovia, medzi ktorými sú odporkyňa vo 4. a 5. rade, ktorí vystupovali aj v konaní č.k. ale aj ostatní odporcovia ako právni nástupcovia W. X. X. V., po ktorých vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti právoplatne zdedili. Je potrebné poukázať na to, že účastníkom konania mal byť aj M. M.L., O. I. M., ktorého navrhovateľ neoznačil za účastníka konania hoci ním mal byť. Ide o ďalší procesný nedostatok podmienky konania, pre ktorú by mohol súd konanie zastaviť.

Súd konštatuje, že pokiaľ vlastnícke právo odporcov v katastri nehnuteľností zapísané nebolo, došlo k pochybeniu štátneho orgánu - Správy katastra Trebišov, ktorá ich vlastnícke právo na základe osvedčenia o dedičstve odmietla zapísať ale na druhej strane nesprávne zapísala vlastníctvo v prospech navrhovateľa hoci u neho titulom je osvedčenie o vydržaní, ktoré ho stavia iba do postavenia oprávneného držiteľa po dobu 10 r. ale nie do pozície vlastníka preto pochybil štátny orgán, za čo nemôžu niesť zodpovednosť odporcovia, ktorí svoje vlastnícke právo v KN zapísané do dnes nemajú.

Súd bol toho názoru, že žaloba o určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa neobstojí aj pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení na jeho strane, keďže navrhovateľ je zapísaný v KN za vlastníka tejto nehnuteľnosti, hoci ho treba považovať iba za oprávneného držiteľa, lebo titulom nadobudnutia je osvedčenie o vydržaní vlastníctva vydané na základe z.č. , ktorého ho stavia do pozície oprávneného držiteľa a nie vlastníka ale iba za predpokladu, že počas 10 rokov od jeho vydania sa oprávnené a dotknuté osoby nebudú dožadovať svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. To však bolo nalomené podaním návrhu v r. 1994, o ktorom súd právoplatne rozhodol v konaní č.k. , teda aj keby súd návrhu vyhovel, neodstránil by sa rozpor, ktorý existuje v zápise v katastri nehnuteľnosti, lebo naďalej existuje právoplatne súdne rozhodnutie o tom, že tá istá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch, resp. právoplatné dedičské rozhodnutia o tom, že v dedičskom konaní po nich tieto nehnuteľnosti v adekvátnych podieloch nadobudli na základe dohody dedičov odporcovia, preto novým súdnym rozhodnutím by sa tento stav nenapravil ba práve naopak, vyvolalo by to do budúcna ďalšie spory.

Súd sa nezaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva ani jedným z účastníkov konania lebo mu neprislúcha v tomto konaní preskúmavať právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu, v ktorom otázka vlastníctva bola právoplatne rozsúdená preto sa listinnými dôkazmi, ktoré boli predkladané na preukázanie skutkových okolností ohľadom podmienok vydržania bližšie nezaoberal.

Z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci a z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa na takomto určení vlastníctva súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa . Úspešnému účastníkovi priznal na právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhl.č. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (, cit. vyhl.) za tieto úkony:

- príprava a prevzatie zastúpenia - 6x 60,07 Eur + 6 x RP - 7,81 Eur : 50 % = 203,64 Eur,

- stanovisko k návrhu zo dňa 6.2.2013 = 6 x 60,07 Eur + 6 x RP - 7,81 Eur : 50% = 203,64 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 17.4.2013 - 2 hodiny á 203,64 Eur = 470,28 Eur, + 20 % DPH - 977,47 Eur,

Náhrada straty času a hotových výdavkov (§ 15 písm. a, b/, § 17 ods. 1 AT)

- cestovné na pojednávaní dňa 17.4.2013

použitý dopravný prostriedok BMW X3,

priemerná spotreba 5,6 l/ 100 km, na trase Košice - Trebišov a späť 55 km x 2

pri cene pohonných hmôt 1,40 Eur/1 l,

cestovné náhrady predstavujú 8,62 Eur,

Straty času - 13,01 Eur x 2 hod. + 20 % DPH = 62,44 Eur.

Spolu hotové výdavky - 71,06 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.048,53 Eur. Podľa uložil súd navrhovateľovi trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).