Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/141/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: E. Č. T. - J. E., R. F. X, T., zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: D.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, T., zastúpenému Mgr. Pavol Mattoš, advokát, AK Zámocké schody 2/A, Bratislava, o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. -210 zo dňa 05.02.2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 05.02.2013 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia 89,62 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.02.2008 do zaplatenia, ako úhradu nákladov za odťah motorového vozidla. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 23.01.2008 bolo zo W. K. R. T., ktorá je miestnou komunikáciou tretej triedy odstránené osobné motorové vozidlo EVČ: T. XXX L., ktorého prevádzkovateľom bol odporca a ktoré stálo na mieste, kde bol zákaz zastavenia, čím vznikol zákonný dôvod na jeho odstránenie podľa o premávke na pozemných komunikáciách. V súvislosti s odstránením motorového vozidla navrhovateľovi vznikli náklady, ktoré si uplatňuje v tomto konaní. Navrhovateľ je správcom komunikácie, na ktorej sa nachádzalo motorové vozidlo, ktoré bolo následne odstránené. Náklady na odstránenie vozidla si navrhovateľ uplatnil v súlade so znaleckým posudkom č. 4/2008. Navrhovateľ na správu komunikácií tretej a štvrtej triedy poveril navrhovateľom zriadenú organizáciu R., ktorá vykonávala svoju činnosť v zmysle oprávnenia zo strany navrhovateľa. Odporca v konaní tvrdil, že správu pozemných komunikácií v danom čase odstránenia vozidla vykonávala firma R. a nie navrhovateľ a tvrdil, že odstránenie vozidla nebola oprávnená vykonať obchodná spoločnosť I. J..S..Z.., ktorú poverila firma R. na tento úkon a tiež tvrdil, že navrhovateľ ničím nepreukázal, že mu vznikli nejaké náklady v súvislosti s odstránením vozidla. Odporca poukázal na to, že pohľadávka na náhradu nákladov za odťah motorového vozidla môže vzniknúť len pri súčasnom splnení zákonných predpokladov a to, že správca komunikácie sám rozhodne o nútenom odstránení motorového vozidla, že správca komunikácie sám reálne vykoná odstránenie motorového vozidla, že správca komunikácie vynaloží náklady na odstránenie motorového vozidla a že subjekt, ktorý tieto úkony vykoná je v danom čase správcom komunikácie. Podľa názoru odporcu navrhovateľ ku dňu 23.01.2008 nespĺňal žiadnu z uvedených podmienok a preto v prípade, ak by navrhovateľovi bol odporca plnil, vzniklo by na strane navrhovateľa bezdôvodné obohatenie na úkor odporcu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že správcom komunikácií tretej a štvrtej triedy na území T. - J. E. bola firma R., ktorá bola zriadená mestskou časťou T. - J. E.. O odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na tomto území, ktorých správcom bola R. rozhodovala mestská polícia a U. J., zmluvou č. XX/XXXX zo 23.10.2006, ktorú uzavrel R., uzavretá medzi R. a I. J..S..Z.. Podľa tejto zmluvy firma R. splnomocnila I. J..S..Z.. výkonom odstraňovania následným premiestnením motorových vozidiel z

územia mestskej časti T. - J. E. na cestách patriacich do správy podľa čl. 2 ods. 1 uzavretej zmluvy. V čl. 5 bod 3 sa účastníci zmluvy dohodli, že R. ako príkazca postupuje pohľadávky podľa a nasl. na I. J..S..Z.. ako príkazníka, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 I. J..S..Z.. postúpil pohľadávky mestskej časti T. - J.É. E..

Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa , o premávke na pozemných komunikáciách, , a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Súd prvého stupňa zistil, že správa miestnych komunikácií je v originálnej pôsobnosti obce, ktorá v danom prípade správu komunikácií na území mestskej časti T. - J. mesto zverila, na základe štatútu U. J. T., mestskej časti T. - J. E., ktorá zverila túto správu zriadenej organizácii R.. Na technickú realizáciu odťahu vozidiel firma R. poverila I. J..S..Z.. Zodpovednosť za úradný postup pri výkone odťahu motorového vozidla zostala na firme R.. V čl. 5 ods. 3 zmluvy č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby sa účastníci zmluvy dohodli, že R. postupuje pohľadávky podľa § 524 O.z. na I. J..S..Z.., ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. Zmluva je podľa § 37 ods. 1 O.z. neplatná pre neurčitosť a nejasnosť. Súd dospel k záveru, že v danom prípade prevádzkovateľom motorového vozidla bol odporca. V zmysle zákona však správca komunikácie má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odťahom vozidla od odporcu. Súd prvého stupňa mal preukázané, že protokol o odstránení vozidla bol vyhotovený na hlavičkovom papieri navrhovateľa, ale z obsahu nie je zrejmé, kto nariadil odstránenie vozidla a či išlo o oprávneného pracovníka správcu komunikácie, keď samotný odťah vozidla vykonala spoločnosť I., ktorá vozidlo vydala a náklady za odťah vozidla žiadala zaplatiť na účet spoločnosti I., alebo prípadne v hotovosti zamestnancovi I. J..S..Z.. Navrhovateľ si uplatnil nárok vo výške podľa znaleckého posudku č. 4/2008 zo dňa 30.06.2008 a podľa ktorého bola určená výsledná kalkulácia na odťah konkrétneho vozidla v roku 2005 vo výške 103,30 eur. Navrhovateľ však súdu nepredložil kompletný znalecký posudok, ale len tú časť, ktorá odôvodňuje tvrdenie navrhovateľa o výške nákladov, ale v celkovej kalkulácii v znaleckom posudku sú zahrnuté aj položky, ktoré so samotným odťahom vozidla nesúvisia a nezodpovedajú skutočným nákladom vynaloženým správcom na odstránenie konkrétneho vozidla. Navrhovateľ preto nepreukázal, že žalovaná suma predstavuje skutočne vynaložené náklady na odstránenie vozidla odporcu tak, ako to požaduje platný právny predpis a ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že mu nejaké náklady za odťah vozidla odporcu vznikli a preto súd návrh zamietol. O náhrade trov konania súd nerozhodol s poukazom na , podľa ktorého o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 89,62 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.02.2008 do zaplatenia. V odvolaní navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť. Uviedol, že správca komunikácie postúpil na spoločnosť I. J..S..Z.. pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s odstraňovaním motorových vozidiel v zmysle - 4 o premávke na pozemných komunikáciách a teda aj pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi spoločnosťou I. J..S..Z.., ako postupníkom, oznámené Protokolom o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu č. XXXXXXXXXX, ktorý bol odovzdaný osobe, ktorá motorové vozidlo odporcu prevzala. Z príkaznej zmluvy o výkone odťahovej služby je zrejmé, že na jej základe došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré vznikli neuhradením nákladov núteného odťahu na navrhovateľa. S poukazom na ustanovenie a O.z., postúpením pohľadávky sa postupca stáva veriteľom pohľadávky, namiesto postupcu a pohľadávku a nadobúda s príslušenstvom so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Postupca po postúpení pohľadávky nie je oprávnený pohľadávku vymáhať a nie je oprávnený ani prijať od dlžníka. Dlžník je povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel. Na základe uvedeného navrhovateľ tvrdil, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný a dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť a výšku svojho nároku voči odporcovi. Z ustanovenia Zákona o premávke na pozemných komunikáciách vyplýva správcovi komunikácie právo na úhradu nákladov na odťah motorového vozidla. Toto ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla a odporcovi vyplýva povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla navrhovateľovi. Vznik nákladov na odťah vozidla preukazuje samotná skutočnosť, že došlo k odťahu vozidla. Navrhovateľ

poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných právnych veciach, z ktorých vyplýva, že náklady odťahu nie je odporca povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti, ktorá vykonala technický odťah motorového vozidla, ale práve navrhovateľovi, ako správcovi komunikácie, pričom skutočnosť, že medzi obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou odťah a navrhovateľom dochádza k úhrade pohľadávok za odťah, nie je predmetnom tohto konania. Z uvedených dôvodov navrhovateľ preto žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnu zo skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na úhradu žalovanej sumy.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom - navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným- odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

V danom prípade bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí ( o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla navrhovateľa dňa 9.11.2006).

Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona).

Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona).

Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona).

Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty ( o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla dňa 9.11.2006).

Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané ( cit. ).

Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa ( cit. ).

Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy.

Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať.

Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.

Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal.

Z ust. Cestného zákona a z ust. , však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej.

Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. uviedol (na rozhodnutie ktoré správne vo svojom odvolaní poukázala aj odporkyňa), že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie

vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.

V konaní nebolo spornou otázkou, že navrhovateľ zriadil zriaďovacou listinou zo dňa 30.01.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu R. T. - J. E., ktorej predmetom činnosti okrem iného bola aj správa a údržba miestnych komunikácií III. a IV. triedy v územnom obvode E. Č. T. - J. E., a že v tomto územnom obvode bolo dňa 23.01.2008 odporcovi odtiahnuté motorové vozidlo na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície. Odstránenie (odtiahnutie) vykonala spoločnosť I. J.. J. S..Z.. na základe zmluvy č. XX/ XXXX o výkone odťahovej služby, ktorú táto spoločnosť dňa 23.10.2006 uzavrela s organizáciou R. T. - J. E.. V danej právnej veci je podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť I. J.. J. S..Z.. (nie E. Č. T. - J. E. a ani rozpočtová organizácia R.), ktorá uzavrela zmluvu č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby s rozpočtovou organizáciou R., pričom právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie), nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade spoločnosť I. J.. J. S..Z.., a preto takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom ( ). Z uvedeného vyplýva, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý na to bol oprávnený v zmysle , v spojení s cestného zákona a preto spoločnosť I. J.. J. S..Z.. vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom a preto nemá navrhovateľ právo požadovať od odporkyne náhradu nákladov za tento úkon a v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením podľa po právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.