Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/34/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu V - INVEST, s.r.o., Kukučínova 11, Piešťany, IČO: 36 235 903, zast. advokátom JUDr. Stanislavom Volárom, Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanému Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii, Nevädzová 5, Bratislava, IČO: 00 152 285, zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Nám. SNP 13, Bratislava, o 6.675,63 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -70 z 20. októbra 2011, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -70 zo dňa 20. októbra 2011 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.675,63 EUR spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania počnúc 1. novembrom 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania 400,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1.104,21 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa tak rozhodol podľa rozsudkom pre uznanie vzhľadom na prednes žalovaného na pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2010, na ktorom žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia nájomného za prenájom nebytových priestorov za obdobie 1., 2., 3. štvrťroka roku 2008 a za mesiac október 2008, a to na základe účastníkmi uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov z 24. mája 2007 v znení jej dodatku č. 1 z 13. júna 2007. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ďalej poukázal na § a 7 zák. 116/90 Zb., Obch.

zák., Obč. zák. a vyhl. č. 87/95 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na , úspech žalobcu v konaní a vznikom trov na súdnom poplatku za žalobu v sume 400, EUR a právnom zastúpení v sume 1.104,21 EUR za 4 úkony právnej pomoci v sadzbe 237,34 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov 4x 7,41 EUR, cestovnom v sume 51,11 EUR a náhrade za stratu času v sume 74,10 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný neuznal nárok žalobcu, ale uznal len skutočnosť, že nájomná zmluva predložená žalobcom na predmetnom pojednávaní by mohla byť platná. Vyslovil názor, že zápisnica obsahujúca takto závažný úkon účastníka konania by mala byť podpísaná nielen zo strany sudcu a zapisovateľa, ale aj zo strany samotných účastníkov konania. Ďalej súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď nárok žalovaného pozostáva z nezaplateného nájomného za jednotlivé mesiace, a teda aj úroky z omeškania by mali byť viazané na nájomné za jednotlivé mesiace a mali byť uplatňované jednotlivo. Ďalej vytýkal súdu, že pri posudzovaní úrokov nevychádzal z právnej úpravy

, platnej v čase vzniku omeškania, ale z právnej úpravy , platnej od 15. januára 2009, pričom v f/ Obch. zák. sa uvádza, že ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na pojednávaní dňa 20. októbra 2011 právny zástupca žalovaného pred súdom v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu nespochybniteľne uznal celý nárok žalovaného, teda nielen istinu, ale aj príslušenstvo. Namietal, že žalovaný nerozlišuje medzi uznaním nároku procesnoprávnym v zmysle a uznaním nároku hmotnoprávnym v zmysle Obč. zák..

Odvolací súd prejednal vec podľa a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke a následne nezistil dostatočne skutkový stav.

Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.675,63 EUR spolu s príslušenstvom. Súčet súm vyfakturovaných faktúrami č. R. XXXXXX, R. XXXXXX a R. XXXXXX, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, predstavuje len sumu 5.135,10 EUR. Súd prvého stupňa pochybil, keď sa týmto rozporom nezaoberal, tento nedostatok žaloby postupom podľa neodstraňoval a napokon žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Z obsahu zápisnice z 20. októbra 2011 vyplýva, že právny zástupca žalovaného považoval žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za nesporný a za nesporné považoval aj žalobcom uplatnené trovy konania. Nakoľko vyžaduje pre platnosť uznania záväzku v zmysle písomnú formu, odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom, že vo veci možno rozhodnúť podľa rozsudkom pre uznanie iba v prípade, že účastník zápisnicu obsahujúcu

uznanie záväzku pred súdom podpíše. Nakoľko v prejednávanej právnej veci žalovaný síce nárok žalobcu považoval za nesporný, avšak zápisnicu z pojednávania konaného dňa 20. októbra 2011 nepodpísal, neboli ani podľa názoru odvolacieho súdu splnené v zmysle a/ zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie.

Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo dohody, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa čl. 5 bod 5.3 účastníkmi dňa 15. júna 2007 uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov, nájomca je povinný platiť nájomné podľa čl. 5.1 zmluvy v dohodnutej výške na základe faktúry, ktorú mu prenajímateľ doručí. Nájomné je splatné kvartálne - štyrikrát ročne do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry nájomcovi.

Vzhľadom na čl. 5 účastníkmi uzatvorenej zmluvy a jednotlivé štvrťroky roku 2008, za ktoré si žalobca nájomné uplatňuje, je pravdou, ako to uvádzal odvolateľ v odvolaní, že splatnosť nájomného uplatneného žalobcom vznikalo postupne. Určenie počiatku omeškania na deň 1. november 2008 je až na nájomné za mesiac október 2008 však v prospech žalovaného, a preto odvolací súd považoval námietku žalovaného iba za čiastočne dôvodnú. So zreteľom na účastníkmi v zmluve o nájme nebytových priestorov z 15. júna 2007 dohodnuté platobné podmienky a obsah faktúry č. R. XXXXXX, vystavenej dňa 31. októbra 2008, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania so zaplatením nájomného za mesiac október 2008 už od 1. novembra 2008.

Dôvodná bola aj ďalšia námietka žalovaného týkajúca sa súdom prvého stupňa použitého znenia § 369 ods. 1 Obch. zák., ktoré v čase, za ktorý si žalobca uplatnil úrok z omeškania, nebolo účinné.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Nakoľko si účastníci úrok z omeškania zmluvne nedohodli, bolo potrebné pri určení jeho výšky vychádzať z citovaného ustanovenia . Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 1. novembra 2008, preto rozhodujúcou pre určenie výšky úroku z omeškania je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska k 30. júnu 2008. Základná úroková sadzba k tomuto dňu bola 4,25 %, potom žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v sadzbe 14,25 %. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil a súd prvého stupňa priznal úrok z omeškania v sume zodpovedajúcej zákonu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v ktorom bude povinný doplniť dokazovanie naznačeným smerom, náležite vyhodnotiť jeho výsledky a rozhodnúť o trovách konania, a to podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.