Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-25-2012.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/25/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. G., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/ XX, P. - A. O.., zastúpenému E. P., súdnou tajomníčkou Krajského súdu v H., o zaplatenie 974,40 eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava - Dúbravka, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/104/2009 - 50 zo dňa 3.12.2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Cb/104/2009
- 79 zo dňa 31.1.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Cb/104/2009 - 79 zo dňa 31. januára 2012 v tej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4,61 eur i zmluvných pokút 26,56 eur a 131,93 eur a vo výroku o náhrade trov konania.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 811,30 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 659,67 eur od
13.8.2007 do zaplatenia. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 461,- eur
a zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur a 131,93 eur zamietol. Vyslovil, že zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške pri dojednaní úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, pričom žalobca je tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej sumy, je neprijateľná. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že do právnej úpravy v oblasti spotrebiteľských zmlúv platnej ku dňu podpisu zmluvy boli aproximované právne akty Európskeho spoločenstva, medzi iným aj Smernica Rady č. 93/13/EHS. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné vykladať vnútroštátne právo eurokonformne a tiež potrebné v prípadoch, kedy uplynula lehota na implementáciu Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku priznať aj Smerniciam, ako sekundárnemu prameňu práva priamy účinok. Na základe uvedeného súd posúdil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj podľa Občianskeho zákonníka. Preto súd posúdil zmluvnú podmienku, podľa
ktorej má žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy, s ktorou je žalovaný v omeškaní ako neprijateľnú, pretože sa odchyľuje od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V časti uplatnených úrokov z omeškania z istiny úveru súd priznal žalobcovi úroky z istiny vo výške podľa predpisov občianskeho práva, teda 8,5 % ročne zo sumy 659,67 eur. Nepriznal žalobcovi sankčné úroky vo výške 4,61 eur, keďže v spotrebiteľskej zmluve dohodnuté úroky z omeškania vo výške 36,5 % sú ako neprijateľná podmienka neplatné a z platobnej histórie nie je možné zistiť, za ktoré omeškanie s platením ktorej splátky a za aké obdobie a v akej výške sa tieto úroky uplatňovali. Žalobca teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a súd žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. Odvolanie bolo podané v časti zmluvnej pokuty a zmluvne dohodnutého úroku z omeškania a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobca zastáva názor, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania sa tiež posudzujú podľa § 369 Obchodného zákonníka. Zároveň uviedol, že konštatovanie súdu o neprimerane vysokej zmluvnej pokute vo výške 20 % je nepresvedčivé a neodôvodnené. Rovnako úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne nie sú podľa judikatúry súdov považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ prvostupňový súd rozhodoval o náhrade trov konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, podáva odvolanie aj proti tomuto výroku. Má za to, že v danom prípade nebol dôvod na nepriznanie žalobcom požadovaných trov konania, pokiaľ žalobca požaduje náhradu trov konania nevyhnutne potrebných na dosiahnutie úspechu vo veci. Odvolací súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, pretože zistil, že prvostupňový súd nerozhodol o celom predmete
konania. Dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 19Cb/104/2009 - 79 zo dňa 31. 1. 2012 súd doplnil výrok tak, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 659,67 eur od 13. 8.2007 do zaplatenia prevyšujúcich 8,5 % ročne zamieta. Účastníkom náhradu trov konania o vydanie doplňujúceho rozsudku nepriznáva.
Proti tomuto doplňujúcemu rozsudku odvolanie nebolo podané.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Pri preskúmavaní odvolania bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadne vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podané odvolanie sa netýkalo zaväzujúcej časti, ale podaným odvolaním žalobca napadol zamietavú časť rozsudku, zmluvnú pokutu a náhradu trov konania.
V nenapadnutej časti teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo oprávnením odvolacieho súdu preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie týchto napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Zamietavá časť sa týka úrokov z omeškania vo výške 4,61 eur a zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur a 131,96 eur. Žalobca sa v odvolacích námietkach domáha, aby tento nárok bol posúdený podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto argumentácia žalobcu bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná. K uzavretiu zmluvy došlo dňa 15. 12. 2005, čiže pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Avšak po účinnosti ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení novely
Občianskeho zákonníka realizovanej zák. č. 150/2004 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 4. 2004. Bez akýchkoľvek pochybností táto zmluva založila spotrebiteľský vzťah medzi poskytovateľom úveru a žalovaným. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Režim spotrebiteľských zmlúv však bol výslovne upravený v Občianskom zákonníku až citovanou novelou. Žalovaný bez akejkoľvek pochybnosti uzatváral zmluvu nepochybne ako spotrebiteľ, a preto sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Z ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, § 54 a § 57 podľa ods. 3 tohto zákona sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Toto je potrebné zdôrazniť aj z tohto dôvodu, že žalobca sa domáha len aplikácie Obchodného zákonníka v predmetnej veci. Aj keď právne vzťahy upravené v § 497 a násl. Obchodného zákonníka v súlade s § 241 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka sa spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, pokiaľ je účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný aj podľa noriem lex specialis, ktorými sú v prvom rade zák. č. 258/2001 Z.z. a v nadväznosti na to je potrebné posudzovať dohodnuté úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, a to či nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že na
uvedený vzťah treba aplikovať len ustanovenia obchodného práva. Právnym dôsledkom neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy uzavretej v roku 2005 v časti úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty je, že súd nemôže vo svojom rozhodnutí prisúdiť žalobcovi ako veriteľovi tieto pôvodne dohodnuté sankcie. Za týchto okolností vznikol žalobcovi len nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovených občiansko-právnym predpisom, a to § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd ohľadom úrokov z omeškania správne a zákonne rozhodol. K zmluvnej pokute možno dodať ešte aj to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej sumy by bola prijateľná sankcia, ale len za predpokladu, že by sa účastníci v zmluve dohodli na súčasnom zaplatení primeraných úrokov z omeškania a nie tak, ako to bolo uvedené v zmluve. Súhrnné úroky z omeškania spolu so zmluvnou pokutou sú sankciou neprijateľnou, čiže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v tej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4,61 eur i zmluvných pokút 26,56 eur a 131,93 eur a vo výroku o náhrade trov konania.
Odvolací súd zrušuje preskúmaný výrok rozsudku súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej pokuty. Zrušenie realizuje aj napriek tomu, že konštatuje neprimeranosť súčtu týchto zmluvných sankcií vo svojom súhrne, čo malo za následok neplatnosť tejto časti zmluvy. Ust. § 153 ods. 4 O.s.p. účinného od 1. 3. 2010 ukladá súdu, aby v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presne znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Cieľom tohto výroku rozsudku je, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, pričom túto povinnosť si môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takéhoto rozsudku. V predmetnej veci súd iba opísal neprijateľnosť podmienky v znení uvedenom v zmluve, avšak neuviedol všeobecné znaky, ktoré by mali spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by mal mať tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa vplyv, aký sa vyžaduje podľa § 53 Občianskeho zákonníka, tak podľa času, kedy došlo k založeniu zmluvného vzťahu, je uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka ani neaplikovateľné. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. uvedený výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušil. Mal pritom na zreteli aj tú právnu skutočnosť, že o neprijateľnosti zmluvnej podmienky bolo rozhodnuté bez návrhu. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, o ktorých bolo rozhodnuté podľa § 150 O.s.p., odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca v tomto konaní nebol úspešný a náhrada trov ako neúspešnému účastníkovi nepatrí. Z tohto dôvodu náhradu trov prvostupňového konania o nepriznaní žalobcovi potvrdzuje.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, žalovaný bol úspešný, tento si trovy konania neuplatnil a s poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, v odvolacom konaní nie je účelné mu priznať trovy z dôvodu, že v tomto konaní
nevykonal žiaden úkon, okrem vstupu do konania.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.