Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-1-2011.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľov: 1. F. B., 2. M. B., obaja bytom Q. XX/A, K., zastúpení Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, proti odporcovi: Cestovná kancelária ECOMM, s.r.o., so sídlom Krížna 44, Bratislava, zastúpený JUDr. Ladislavom Sirankom, advokátom, so sídlom Vajnorská 89, Bratislava, o zaplatenie 924 EUR s príslušenstvom dňa 17. 04. 2013 takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v I. a II. rade spoločne a nerozdielne sumu 924 Eur s 10 % úrokom z omeškania od 26. 05. 2009 do zaplatenia a 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1200 Eur od 25. 06. 2008 do 25. 05. 2009, trovy právneho zastúpenia 457,51 Eur a iných trov konania 110 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom Bratislava II trovy štátu v sume 22,58 Eur, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 10. 08. 2010 domáhali vydania platobného rozkazu, ktorým by súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľom sumu 924 EUR s príslušenstvom a náhradou trov konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že s odporcom dňa 04. 04. 2008 uzatvorili zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorá obsahovala vopred pripravenú a zorganizovanú kombináciu služieb a to letecká doprava, ubytovanie a stravovanie. Spiatočný let sa mal uskutočniť dňa 07. 05. 2008 o 17:50 hod. Pre poruchu lietadla však k odletu z Cancunu došlo až dňa 08. 05. 2008 o 20:00 hod., teda viac než 26 hodín po stanovenom čase odletu. Potvrdenie o zrušení pôvodného letu č. LT 1415 vydalo letisko Mníchov. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 261/2004 vyplýva, že v prípade zrušenia letu majú príslušní cestujúci právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu každý vo výške 600 EUR. Listom zo dňa 26. 02. 2009 doručeným 02. 03. 2009 bol odporca vyzvaný, aby navrhovateľom uhradil 1.200 EUR. Odporca reagoval listom zo dňa 21. 05. 2009 podľa ktorého bola navrhovateľom priznaná náhrada vo výške 276 EUR. Predmetná čiastka bola poukázaná na účet právneho zástupcu navrhovateľov dňa 26. 05. 2009. Listom doručeným dňa 18. 11. 2009 bol odporca vyzvaný, aby uhradil zvyšok náhrady vo výške 924 EUR, na čo reagoval listom zo dňa 20. 11. 2009 a 08. 01. 2010 v tom zmysle, že potvrdenie letiska Mníchov o zrušení letu nemôže byť uznané, pretože zamestnanci letiska nie sú k vystaveniu takéhoto druhu osvedčenia oprávnený. Na základe uvedeného navrhovatelia požadujú od odporcu sumu 924 EUR s príslušenstvom, nakoľko je odporca s plnením peňažného dlhu v omeškaní.
Odporca sa k návrhu navrhovateľov podaním zo dňa 16. 11. 2010 vzniesol námietku pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko samotnými navrhovateľmi označovaný právny predpis Nariadenie Európskeho
parlamentu a rady č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (ďalej aj len "nariadenie"), stanovuje zodpovednosť konkrétnej osoby, ktorým je prevádzkujúci letecký dopravca. Ide o leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim vykoná alebo zamýšľa vykonať let. Ďalej uviedol, že navrhovatelia argumentujú existenciou zmluvného vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o obstaraní zájazdu zo dňa 04. 04. 2008. Táto zmluva však primárne podlieha zákonu č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej aj len "zákon"), do ktorého bola prevzatá Smernica Rady z 13. 06. 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (90/314/EEC) (ďalej aj len "smernica). Je evidentné, že navrhovatelia opierajú svoj nárok o nariadenie a nie o zákon. Žiadal návrh voči nemu ako nedôvodný zamietnuť.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol vo vyššie uvedenej právnej veci Rozsudkom č. k. 21C/1/2011 - 55 tak, že návrh navrhovateľov zamietol. Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 6Co 140/2011 - 73 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti s nárokom navrhovateľov je podľa právneho názoru odvolacieho súdu potrebné vychádzať z toho, že odporcovi v spore pasívna vecná legitimácia nechýba ako aj z judikatúry európskych inštitúcií.
S poukazom na právny názor odvolacieho súdu súd vykonal ďalšie dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa v 1. rade a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o obstaraní zájazdu vyplýva, že navrhovatelia uzatvorili s odporcom zmluvu, ktorej predmetom bol zájazd, t. j. letecká doprava a ubytovanie so stravovaním v hoteli Grand Bahia Principe Coba.
Z leteniek navrhovateľov vyplýva, že spiatočný let mal číslo LT 1415 a mal sa uskutočniť dňa 07. 05. 2008 o 18:35 hod.
Z potvrdenia Flughafen München GmbH zo dňa 29. 12. 2008 vyplýva, že let LT 1415 zo dňa 07. 05. 2008 bol zrušený.
Z Výzvy na poskytnutie náhrady za meškanie letu zo dňa 04. 06. 2008 (doručenej odporcovi dňa 09. 06. 2008) vyplýva, že navrhovatelia vyzvali odporcu na plnenie v zmysle Nariadenia (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady v spojení s ustanovením § 741i Občianskeho zákonníka vo výške 1.200 Eur a to v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.
Z listu Air Berlin zo dňa 19. 05. 2009 vyplýva, že navrhovateľom bola poskytnutá náhrada podľa tzv. Frankfurtskej tabuľky vo výške 276 Eur. Nariadenie EÚ v uvedenom prípade nepočíta so žiadnou náhradou.
Z výpisu z účtu vyplýva, že suma 276 Eur bola navrhovateľom uhradená dňa 26. 05. 2009.
Z listu Air Berlin zo dňa 08. 12. 2009 vyplýva, že požiadavke navrhovateľov nie je možné vyhovieť, nakoľko let nebol zrušený ale šlo len o meškanie letu. Potvrdenie letiska Mníchov nie je možné uznať, nakoľko zamestnanci letiska nie sú k vystaveniu takéhoto druhu osvedčenia oprávnení.
Navrhovateľ v I. k veci uviedol, že po tom, čo nastúpili do lietadla a sedeli v ňom asi dve hodiny, sa dozvedeli, že lietadlo má poruchu. Následne ich odviezli do hotela a leteli až na druhý deň. Nepamätá si či im vystavovali nové letenky. Meškanie trvalo asi 26 hodín.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že v zmysle najnovších rozhodnutí súdneho dvora treba nariadenie vykladať tak, že cestujúci na meškajúcich letoch majú právo na náhradu podľa nariadenia, ak im vznikne z dôvodu meškania letu strata času viac ako 3 hodiny. Nárok nevznikne len v prípade, že letecký dopravca preukáže, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nebolo možné vyhnúť aj keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Poruchu lietadla pritom nie je možné považovať za mimoriadnu okolnosť.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že je nepochybné, že sa jednalo o ten istý let, teda let nebol zrušený ale zmeškaný. Let bol omeškaný, pričom letecký dopravca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo smernice č. 261/04. Opätovne poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu. Nariadenie nie je možné uplatniť s poukazom na rozhodnutie súdneho dvora sp. zn. C-173/07, podľa ktorého sa má článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vykladať tak, že sa neuplatňuje na cestu tam a späť pri ktorej cestujúci, ktorí odleteli z letiska umiestneného na území členského štátu, na spiatočnej ceste priletia naspäť na toto letisko z letiska umiestneného v tretej krajine.
Podľa § 741a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.
Podľa § 741i ods. 1 OZ cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.
Podľa § 741 ods. 2 OZ ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr zájazd na účely tohto zákona je vopred pripravená kombinácia najmenej dvoch z týchto služieb: a) doprava, b) ubytovanie, c) iné služby, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb, napríklad stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko-kultúrny program alebo rekreačno-športový program, ak sa ponúkajú na predaj alebo sa predávajú za súhrnnú cenu, a ak sa služba poskytuje dlhšie ako 24 hodín, alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu.
Podľa § 6 citovaného zákona je Zmluva o zájazde spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 559 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného v roku 2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa článku 3 bod 1. Nariadenia (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (ďalej aj len "Nariadenie") toto nariadenie sa uplatňuje: a) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy; b) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá
protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva;.
Podľa článku 3 bod 5. Nariadenia keď prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý nemá žiadny vzťah s cestujúcim, plní záväzky z tohto nariadenia, považuje sa za osobu konajúcu v mene osoby, ktorá je v zmluvnom vzťahu s cestujúcim.
Podľa článku 3 bod 6. Nariadenia toto nariadenie nemá vplyv na práva cestujúcich podľa smernice 90/314/EHS.
Podľa článku 5 bod 1 písm. c) v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7;
Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.
Podľa článku 13 Nariadenia V prípadoch keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo plní iné záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia vykladať tak, ako by obmedzovalo jeho právo na uplatňovanie nároku na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu v jeho snahe o dosiahnutie náhrady od cestovnej kancelárie alebo inej osoby, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu. Podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.
Podľa Tlačového Komuniké č. 135/12 Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23. 10. 2012 ak cestujúci priletia do cieľového letiska o tri alebo o viac ako tri hodiny neskôr oproti pôvodne stanovenému času príletu, môžu požadovať od leteckej spoločnosti paušálnu náhradu s výnimkou prípadu, keď je meškanie spôsobené mimoriadnymi okolnosťami.
Podľa Rozsudku Súdneho dvora z 23. 10. 2012 v spojených veciach C-581/10 a C-629/10 sa články 5 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 majú vykladať tak, že cestujúci na meškajúcich letoch majú právo na náhradu podľa tohto nariadenia, ak im vznikne z dôvodu takýchto letov strata času v dĺžke tri hodiny alebo viac. Toto právo cestujúcim nevznikne, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami.
Podľa Rozsudku Súdneho dvora z 19. 11. 2009 v spojených veciach C-402/07 a C-432/07 sa články 5 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 majú vykladať tak, že let, ktorý má meškanie, bez ohľadu na dĺžku meškania, hoci aj veľkú, nemožno teda považovať za zrušený, ak bol vypravený v súlade s pôvodne stanoveným plánovaním. Za týchto okolností, ak sú cestujúci prepravení letom, ktorého čas odletu je oneskorený oproti pôvodne stanovenému času odletu, let môže byť kvalifikovaný ako "zrušený" len vtedy, keď letecký dopravca zabezpečuje prepravu cestujúcich iným letom, ktorého pôvodné plánovanie sa odlišuje od plánovania pôvodne stanoveného letu. V zásade je tak možné vyvodiť záver o zrušení, ak pôvodne stanovený let, ktorý má meškanie, sa začlení do iného letu, t. j. keď sa upustí od plánovania pôvodného letu a jeho cestujúci sa pripoja k cestujúcim tak isto plánovaného letu, a to nezávisle od letu, na ktorý takto presmerovaní cestujúci uskutočnili svoju rezerváciu. Naopak nie je možné v zásade vyvodiť záver o existencii meškania alebo zrušenia letu na základe oznamu "meškanie" alebo "zrušenie" uvedeného na letiskovej informačnej tabuli alebo sprostredkovaného zamestnancami leteckého dopravcu. Rovnako v zásade nepredstavuje rozhodujúcu okolnosť skutočnosť, že si cestujúci vyzdvihli späť svoju batožinu alebo, že im boli vydané nové palubné lístky. Tieto okolnosti totiž nesúvisia s objektívnymi charakteristickými vlastnosťami letu ako takého. Možno ich pripísať nesprávnej kvalifikácii alebo činiteľom existujúcim na dotknutom letisku,
alebo tiež môžu nastať v súvislosti s dobou čakania a nevyhnutnosťou pre cestujúcich prenocovať v hoteli. V zásade už nie je rozhodujúce, či zloženie skupiny cestujúcich s pôvodnou rezerváciou je v podstate rovnaké ako zloženie skupiny prepravovanej neskôr. Keďže sa totiž meškanie oproti pôvodne plánovanému času odletu predlžuje, počet cestujúcich tvoriacich prvú z týchto skupín sa môže znižovať z dôvodu, že niekoľkým cestujúcim sa ponúkne presmerovanie iným letom a iní cestujúci odmietnu z osobných dôvodov použiť let, ktorý má meškanie. Naopak, vzhľadom na to, že sa uvoľnili miesta v pôvodne plánovanom lete, nič nebráni tomu, aby letecký dopravca pred vzlietnutím lietadla, ktorého let má meškanie, zobral na palubu ďalších dodatočných cestujúcich. Cestujúci na meškajúcich letoch sa môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a tak sa môžu dovolávať práva na náhradu podľa článku 7 nariadenia, ak im vznikne strata času v dĺžke tri hodiny alebo viac. Toto právo cestujúcim nevznikne, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami. Článok 5 ods. 3 nariadenia treba vykladať tak, že technická porucha lietadla, ktorá spôsobí zrušenie alebo meškanie letu nepatrí pod pojem "mimoriadne okolnosti".
Podľa Rozsudku Súdneho dvora z 10. júla 2008 vo veci C 173/07 Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na cestu tam a späť, pri ktorej cestujúci, ktorí odleteli z letiska umiestneného na území členského štátu podliehajúceho ustanoveniam Zmluvy ES, na spiatočnej ceste priletia naspäť na toto letisko z letiska umiestneného v tretej krajine. Okolnosť, že let tam a let späť sú predmetom jednej rezervácie, nemá vplyv na výklad tohto ustanovenia.
Na základe vykonaného dokazovania, vyššie citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na právny názor odvolacieho súdu má súd za preukázané, že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu dôvodný.
Odporca v konaní namietal jednak svoju pasívnu vecnú legitimáciu, jednak možnosť aplikácie Nariadenia na nárok uplatnený navrhovateľmi a v neposlednom rade právo cestujúcich, ktorých let je v omeškaní, na náhradu podľa článku 7 Nariadenia. Skutočnosť, že let mal meškanie, a že omeškanie letu trvalo viac ako tri hodiny v konaní sporná nebola.
Zo zmluvy o obstaraní zájazdu vyplýva, že navrhovatelia uzatvorili s odporcom zmluvu, ktorej predmetom bol predaj zájazdu, t. j. kombinácie služieb cestovného ruchu (doprava, ubytovanie a stravovanie). Odporca zájazd predal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako cestovná kancelária. Z uvedeného je zrejmé, že práva a povinnosti účastníkov tohto konania sa na základe zmluvy o obstaraní zájazdu spravujú najmä ustanoveniami zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že navrhovatelia svoj právny nárok na vyplatenie náhrady za zrušenie letu odvodzujú od Nariadenia (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ a v zmysle ktorého náhradu za zrušenie letu poskytuje letecký dopravca. Citované nariadenie nemá vplyv na práva cestujúcich podľa smernice 90/314/EHS, ktorého ustanovenia boli implementované do právneho poriadku SR a sú súčasťou tak zákona č. 281/2001 Z. z. ako aj Občianskeho zákonníka, teda nemá vplyv na zodpovednosť cestovnej kancelárie za riadne splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní zájazdu a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária alebo iný poskytovateľ služieb.
Súd sa preto v konaní nestotožnil s tvrdením odporcu, že v tomto spore nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko cestovná kancelária vždy a bez výnimky zodpovedá objednávateľovi (ako spotrebiteľovi) za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária alebo iní dodávatelia služieb (v tomto prípade letecký dopravca), ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu mal za preukázanú aj odvolací súd.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania sporný let navrhovateľov sa mal uskutočniť dňa 07. 05. 2008 (t. j. na spiatočnej ceste), k čomu však z dôvodu technickej poruchy nedošlo a navrhovatelia z dovolenkovej destinácie odleteli až o deň neskôr. Z tohto titulu si navrhovatelia v tomto konaní uplatňujú voči odporcovi, ktorý im zájazd predal, nárok na náhradu za zrušenie, resp. ako to v priebehu konania uviedli za omeškanie letu o viac ako 3 hodiny, v zmysle Nariadenia.
Odporca v konaní namietal možnosť uplatnenia Nariadenia v tejto právnej veci s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. júla 2008 vo veci C 173/07, hoci sa v konaní sám na toto nariadenie opakovane odvolával. V tejto súvislosti súd uvádza, že zmienené rozhodnutie Súdneho dvora vykladá článok 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia, z ktorého dôvodu je toto rozhodnutie vo vzťahu k nároku uplatneného navrhovateľmi irelevantné. Súd má za to, že nariadenie je v tejto právnej veci uplatniteľné s poukazom na článok 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia, nakoľko navrhovatelia odlietali z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pričom v konaní nebolo preukázané, a ani odporca netvrdil, že by im bola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, pričom prevádzkujúcim leteckým dopravcom bol dopravca spoločenstva (AIR BERLIN PLC). S poukazom na uvedené a tiež s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, má súd za to, že danú právnu vec je potrebné posúdiť podľa Nariadenia č. 261/2004.
Súd má na základe vykonaného dokazovania ako aj v konečnom dôsledku zhodných tvrdení účastníkov konania za preukázané, že nedošlo k zrušeniu, ale len omeškaniu letu, pričom omeškanie letu bolo v trvaní viac ako 3 hodiny (cca 26 hodín). Z uvedeného dôvodu, a najmä s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie má súd za preukázané, že navrhovatelia majú nárok na náhradu vo výške 924 Eur, z titulu omeškania letu o viac ako tri hodiny, ku ktorému došlo z dôvodu technickej poruchy lietadla, t. j. nie z dôvodu existencie mimoriadnych okolností.
Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd má za to, že nárok navrhovateľov vyplýva z článku 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia, podľa ktorého cestujúci dostanú náhradu vo výške 600 Eur, v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), t. j. let navrhovateľov bol uskutočnený mimo spoločenstva pri vzdialenosti viac ako 3 500 km. Z uvedeného dôvodu majú navrhovatelia nárok na náhradu každý vo výške 600 Eur. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania ako aj zhodných tvrdení účastníkov konania, navrhovateľom bola vyplatená náhrada spoločne vo výške 276 Eur. Rozdiel medzi výškou vyplatenej náhrady a náhrady, ktorá navrhovateľov v zmysle Nariadenia patrí potom predstavuje sumu vo výške 924 Eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výška uplatneného nároku v konaní sporná ani nebola a odporca v konaní sporoval výlučne samotný základ uplatneného nároku.
Nakoľko odporca svoj dlh napriek výzve navrhovateľov, ktorá mu bola doručená dňa 09. 06. 2008 nesplnil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Navrhovatelia preto majú nárok aj na úrok z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to na úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 924 Eur od 26. 05. 2009 do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.200 Eur od 25. 06. 2008 do 25. 05. 2009.
Podľa § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľom, ktorí mali v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a) trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľov, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. predstavujú:
1/ Sedem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 51,45 EUR (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 924 EUR (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 21. 08. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd 04. 08. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b vyhlášky),
- písomné podanie na súd 09. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 15. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- odvolanie vo veci samej 29. 07. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 16. 01. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 17. 04. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 12,86 EUR (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 924 EUR (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 13. 05. 2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 21. 09. 2012 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 10. 12. 2012 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
3/ Režijný paušál - 1 x 6,31 Eur, 1 x 7,21 Eur, 4 x 7,41 Eur, 2 x 7,63, 2 x 7,81 Eur, t. j. spolu 58,78 Eur (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 398,73 Eur + režijný paušál 58,78 Eur, spolu 457,51 Eur.
Súd navrhovateľom priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia zo dňa 19. 04. 2013. Súd však trovy upravil tak, že za tarifnú hodnotu pre výpočet odmeny advokáta považoval sumu 924 Eur, ktorej zaplatenia sa navrhovatelia domáhali v tomto konaní. Pre úplnosť súd uvádza, že súd v konaní rozhodoval o trovách tohto súdneho konania, v ktorom si navrhovatelia uplatnili len nárok na zaplatenie sumu 924 Eur. Z uvedeného dôvodu je preto z hľadiska priznania trov tohto konania irelevatné, že pred čiastočnou úhradou dlžnej sumy, ku ktorej došlo ešte pred začatím tohto konania, predstavoval nárok navrhovateľov sumu 1.200 Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby potom predstavuje sumu 51,45 Eur. Súd tiež trovy upravil tak, že k úkonu právnej služby Prevzatie a príprava zastúpenia priznal režijný paušál vo výške 6,31 Eur, nakoľko k prevzatiu zastúpenia došlo dňa 21. 08. 2008.
b) iné trovy konania: - zaplatený súdny poplatok za návrh - 55 Eur.
- zaplatený súdny poplatok za odvolanie - 55 Eur.
Nakoľko bol v priebehu konania vykonaný úradný preklad listinného dôkazu, za ktorý bola prekladateľke Uznesením č. k. 21C/1/2011 - 121 priznaná odmena vo výške 22,58 Eur, súd na náhradu týchto trov štátu zaviazal v konaní neúspešného odporcu. Len pre úplnosť súd uvádza, že tieto trovy štátu nevznikli v súvislosti so zabezpečením práv v zmysle § 18 O.s.p., ale z dôvodu potreby prekladu listinného dôkazu predloženého účastníkom tohto konania v cudzom jazyku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Ak navrhovatelia v stanovenej lehote dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže odporca podať návrh na exekúciu.