Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13S-56-2011.pdf
PDF · 120.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: I. I., D. XX, U., právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, Makovického 7, Žilina proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/ XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX- XXXXX/XXXX/XXXXXX- r, všetky zo dňa 18. apríla 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca včas podanými žalobami žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX- XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r, všetky zo dňa 18. apríla 2011, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXX/XXX/ XXXXX/XXSyk zo dňa 12. apríla 2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XXSyk zo dňa 14. apríla 2010 a č. XXX/XXX/XXXX/XX/Syk zo dňa 14. apríla 2010 z dôvodu nezákonnosti. Súčasne si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.
Konanie o všetkých troch žalobách začalo na tun. krajskom súde dňa 29. júna 2011. Súd uznesením zo dňa 15. novembra 2011, č.k. 13S/56/2011-34, spojil na spoločné konanie a rozhodnutie veci vedené pod sp. zn. 13S/56/2011, 13S/57/2011, 13S/58/2011 z dôvodu hospodárnosti podľa 112 ods. 1 O.s.p.. Konanie je vedené až do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 13S/56/2011.
Krajský súd rozsudkom zo dňa 15. novembra 2011 č.k. 13S 56/2011-37, zamietol všetky žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa 30. januára 2013, sp. zn. 8Sžf/8/2012, zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd je povinný sa dôsledne vyporiadať s dôvodmi jednotlivých žalôb vo vzťahu ku všetkým trom preskúmavaným rozhodnutiam.
Krajský súd považuje za potrebné zopakovať, že v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 13S/56/2011 súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18. apríla 2011, ktorým na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXX/XXX/XXXXX/XXSyk zo dňa 12. apríla
2010 vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 vo výške 54.312,08 Eur.
V ďalšom konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 13S/57/2011 súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18. apríla 2011, ktorým na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XXSyk zo dňa 14. apríla 2010 vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006 vo výške 59.842,62 Eur.
V konaní vedenom pod sp. zn. 13S/58/2011 súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/226/10980-47161/2011/990618-r zo dňa 18. apríla 2011, ktorým na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. XXX/XXX/XXXX/XX/Syk zo dňa 14. apríla 2010 vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 vo výške 22.903,20 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku zo dňa 30. januára 2013, sp. zn. 8Sžf/8/2012, konštatoval, že spojenie vecí, ktoré sa týkali troch samostatných rozhodnutí žalovaného, bolo dôvodné a vecne správe. Vytkol prvostupňovému súdu, že sa dostatočne nezaoberal samostatnými hmotnoprávnymi námietkami, ktoré žalobca uviedol v jednotlivých žalobných návrhoch v bodoch IV a teda nedostatočne vymedzil rozsah a dôvody súdneho prieskumu.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. V. zo dňa 18. apríla 2011 uviedol, že správca dane dôvodne nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2007 oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za dodanie tovaru (vajec) pre daňový subjekt - obchodnú spoločnosť DRÁVA TOJÁS TERMELÖ ÉS FORGALMAZÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG „FELSZÁMOLÁS ALATT“, 7570 BARCS, BÉKE UTCA 118, IČ DPH: Hu 13699796 Maďarsko, ktoré sa neuskutočnilo, čím porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca ďalej porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, keď si uplatnil odpočítanie dane z nákupov tovaru (vajec) od spoločnosti FLOOR LOGISTICS, spol. s.r.o., Záhorská Ves, ktoré sa neuskutočnili. Pôvodné konanie bolo vedené pod sp. zn. 13S/56/2011.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. I/226/10980-47156/2011/990618-r zo dňa 18. apríla 2011 uviedol, že správca dane dôvodne nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2006 právo na odpočet DPH z nadobudnutia vajec od poľského daňového subjektu FERMY DROBIU BORKOWSKI Sp. z.o.o., Wolsztyn, IČ DPH: PL 9231601595z dôvodu porušenia ust. § 11 a § 20 zákona o DPH. Žalobca nemal zaúčtované faktúry o nadobudnutí vajec a ani ich neevidoval v evidencii DPH od dodávateľa z iného členského štátu, t.j. od poľského daňového aubjektu Fermy Drobiu Botkowski Sp.z.o.o. Wolsztyn. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru (vajec) pre daňový subjekt JONATÁN TRIÓ, TERMELÖ, KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ FELELÖSS ÉGÜ TÁRSASÁG, 5000 SZOLNOK, RÁKOCZI 50, IČ DPH: Hu 11861548, Maďarsko, ktoré sa neuskutočnilo, čím porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca ďalej porušil § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, keď si uplatnil odpočítanie dane z nákupov tovaru (vajec) od spoločnosti FLOOR LOGISTICS, spol. s r.o., Záhorská Ves, ktoré sa neuskutočnilo. Preto neboli splnené podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. c/, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Poznamenáva sa, že pôvodné konanie bolo vedené pod sp. zn. 13S/57/2011.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. I/226/10980-47161/2011/990618-r zo dňa 18. apríla 2011 uviedol, že správca dane dôvodne nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2007 oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za dodanie tovaru (vajec) pre daňový subjekt - obchodnú spoločnosť DRÁVA TOJÁS TERMELÖ ÉS FORGALMAZÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG „FELSZÁMOLÁS ALATT“, 7570 BARCS, BÉKE UTCA 118, IČ DPH: Hu 13699796 Maďarsko, ktoré sa neuskutočnilo, čím porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, keď si uplatnil odpočítanie dane z nákupov tovaru (vajec) od spoločnosti FLOOR LOGISTICS, spol. s r.o., Záhorská Ves, ktoré sa neuskutočnili. Pôvodné konanie bolo vedené pod sp. zn. 13S/58/2011
Žalobca vo všetkých žalobách pod bodom I namietal právny a skutkový stav výkonu daňovej kontroly, pod bodom II namietal protokol o výkone daňovej kontroly a pod bodom III splnomocnenie na jeho zastupovanie v daňovom konaní. Tvrdil, že daňovú kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (právny predchodca Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky) a z tejto kontroly vypracoval Protokol o zisteniach z daňovej kontroly. Dodatočné platobné výmery však vydal správca dane a o odvolaniach proti nim znova rozhodovalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Tým nebola zachovaná dvojinštančnosť rozhodovania vo veciach vyrubenia dane z pridanej hodnoty. Daňová kontrola nezačala v súlade § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., pretože v zápisnici o začatí daňovej kontroly nebol označený konkrétny dôvod (žiadosť orgánov činných v trestnom konaní), ale len odkaz na príslušné zákonné ustanovenie. Plnomocenstvo na zastupovanie nebolo udelené advokátke tak, aby malo charakter všeobecného plnomocenstva podľa § 9 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb..
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 16. apríla 2013 (č.l. 77) zdôraznil, že zdaniteľné plnenia prijal od dodávateľských spol. FLOOR LOGISTICS s.r.o. a FERMY DROBIU BORKOWSKI Sp. z.o.o. a zdaniteľné plnenia dodal odberateľovi so sídlom v Maďarsku (DRÁVA TOJÁS TERMELÖ). Za relevantnú námietku považoval v prípade spol. FLOOR LOGISTICS s.r.o. to, že jediný konateľ tejto spoločnosti, ktorý zomrel, mohol vyvrátiť neexistenciu dodania tovaru. Ďalej namietal hodnotenie výpovede manželky bývalého konateľa tejto spoločnosti a jej vplyv na vyvodenie právneho záveru (z formulácie tejto námietky nie je zrejmé, čo žalobca v skutočnosti namietal). V prípade spol. FERMY DROBIU BORKOWSKI Sp. z.o.o. žalobca namietal vplyv neevidovania faktúr za dodanie tovaru v evidencii DPH a v prípade odberateľa DRÁVA TOJÁS TERMELÖ namietal upretie práva klásť osobám otázky, nakoľko išlo o výpoveď osoby v rámci miestneho zisťovania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých, ak určitá osoba vypovedá k veci, má správca dane povinnosť predvolať daňový subjekt a umožniť mu účinnú obranu pre preukázanie svojich tvrdení bez ohľadu na formu preverovania, a to či už ide o vypočutie osoby ako svedka, resp. vykonanie miestneho zisťovania dožiadaným orgánom v rámci ktorého určitá osoba objasňuje danú vec.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal v rozsahu dôvodov jednotlivých žalôb a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné zamietol.
Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že po tom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. januára 2013, sp. zn. 8Sžf/8/2012, zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 15. novembra 2011 č.k. 13S 56/2011-37, sa veci vrátili žalovanému na ďalšie konanie. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Odbor mimoriadnych kontrol, Oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Nitra (kontrolná skupina) vykonalo u žalobcu daňovú kontrolu za obdobie január až december 2006 a január až marec 2007, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. V. zo dňa 12. februára 2010. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona o DPH. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vyrubil žalobcovi dodatočnými platobnými výmermi za jednotlivé zdaňovacie obdobia daň z pridanej hodnoty a žalovaný na odvolanie žalobcu tieto prvostupňové rozhodnutia potvrdil, keďže sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil správca dane ako aj s jeho právnym záverom.
Súd považuje za potrebné zopakovať, že žalobca si za zdaňovacie obdobia december 2006, február 2007 a marec 2007 uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru (vajec) pre spol. DRÁVA TOJÁS TERMELÖ ÉS FORGALMAZÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, Maďarsko, ktoré sa podľa záverov daňovej kontroly neuskutočnilo a teda žalobca porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca si ďalej uplatnil odpočítanie dane z nákupov tovaru (vajec) od spol. FLOOR LOGISTICS s.r.o., ktoré sa podľa záverov kontroly tiež neuskutočnili. Z výsledkov daňovej kontroly ďalej vyplynulo, že žalobcovi vznikla naviac za zdaňovacie obdobie december 2006 aj daňová povinnosť z nadobudnutia vajec od poľského daňového subjektu FERMY DROBIU BORKOWSKI Sp. z.o.o., Wolsztyn, ktorú nepriznal.
Tak, ako je uvedené vyššie, pôvodne podané tri samostatné žaloby obsahujú totožné odôvodnenie, osobitne pokiaľ ide o veci vedené pôvodne pod sp. zn. 13S/56/2011 (marec 2007) a 13S/58/2011
(februára 2007). V konaní vedenom pod sp. zn. 13S/57/2011 (december 2006) žalobca v bode IV žaloby namietal závery žalovaného a aj správcu dane, ktoré sa týkali naviac daňovej povinnosti z nadobudnutia vajec od poľského daňového subjektu FERMY DROBIU BORKOWSKI Sp. z.o.o., Wolsztyn.
Keďže ide o rovnaké žalobné dôvody vo všetkých veciach, odôvodnenie rozsudku sa vzťahuje na všetky preskúmavané rozhodnutia žalovaného.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 30. decembra 2007 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 30. decembra 2007 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru.
Podľa § 3 ods. 6 písm. g/ zákona č. 150/2001 Z.z. v znení do 30. decembra 2007 daňové riaditeľstvo priamo, alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva je oprávnené vykonať daňovú kontrolu, alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.
Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 150/2001 Z.z. v znení do 30. decembra 2007 daňový úrad rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, 5) a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom, alebo daňovým riaditeľstvom, alebo vykonanej spoločne.
Podľa § 15 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.6ef)
Podľa § 15 ods. 19 zákona 511/1992 Zb. v platnom znení lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Námietky, ktoré žalobca uviedol v jednotlivých žalobách pod bodmi I až III, nepovažuje súd za dôvodné, a preto na ne neprihliadol. Zásadná námietka bola vznesená proti výkonu daňovej kontroly, jej ukončenia protokolom a vydanie dodatočných platobných výmerov, ktoré sú podľa žalobcu nezákonné. Súd dospel k záveru, že daňové riaditeľstvo je oprávnené vykonať daňovú kontrolu a toto oprávnenie mu vyplýva z ust. § 3 ods. 6 písm. g/ zákona č. 150/2011 Z.z. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. c/, zákona č. 150/2011 Z.z. môže daňové riaditeľstvo vykonať daňovú kontrolu len na dožiadanie správcu dane. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že daňová kontrola je súčasťou daňového konania. Daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov (§ 1a písm. d/ zákona o správe daní a poplatkov). V priebehu daňovej kontroly sa o právach a povinnostiach daňových subjektov nerozhoduje. Zákon č. 150/2001 Z.z. v ust. § 3 ods. 6 písm. g/, ustanovuje oprávnenie daňového riaditeľstva vykonať daňovú kontrolu
podľa § 15 zákona o správe daní a poplatkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 15) ods. 15 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa rovnako vzťahujú aj na orgány oprávnené vykonať daňovú kontrolu podľa osobitného predpisu, v danom prípade ide o zák. č. 150/2001 Z.z.. Výkon daňovej kontroly v zmysle § 15 zákona o správe daní a poplatkov je proces od začatia daňovej kontroly po jej ukončenie vyhotovením protokolu z nej a prerokovaním protokolu s kontrolovaným subjektom (ods. 13). Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonalo daňovú kontrolu a ukončilo ju zákonným spôsobom, t.j. vyhotovilo Protokol o zisteniach z daňovej kontroly, ktoré prejednalo so žalobcom. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že daňové riaditeľstvo nemá oprávnenie vyhotoviť protokol z daňovej kontroly, pretože daňové riaditeľstvo je oprávnené konať len podľa § 15 ods. 1 - 9 zákona o správe daní a poplatkov a ust. § 15 ods. 10 až 14 sa vzťahujú len na oprávnenia správcu dane. Takýto názor nezodpovedá zákonu a ani nevyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Daňové orgány uplatňujú svoju právomoc v súlade s ust. § 15 zákona o správe daní a poplatkov a tento postup nemožno považovať za extenzívny výklad zákona. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 6 písm. g/ zákona č. 150/2001 Z.z., v ktorom nie je odkaz na § 15 zákona o správe daní a poplatkov. Naopak, ust. § 15 ods. 15 obsahuje priamy odkaz na vzťah ustanovení o daňovej kontrole a na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov (zákon č. 150/2001 Z.z.). Preto žalobné námietky týkajúce sa nezachovania dvojinštančnosti konania nie sú dôvodné. Daňová kontrolu vykonaná daňovým riaditeľstvom bola ukončená protokolom a jeho doručením sa začalo vyrubovacie konanie (§ 44). Vo vyrubovacom konaní rozhodoval správca dane ako prvostupňový orgán dodatočnými platobnými výmermi a o odvolaní rozhodoval žalovaný (§ 3 ods. 6 písm. d/, § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 150/2001 Z.z.). Zákon č. 150/2001 Z.z. výslovne upravuje, kto je odvolacím orgánom. Žalobcom uvádzaný názor, že podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov odvolacím orgánom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je neakceptovateľný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 27. februára 2009. Je pravdou, že dôvod začatia kontroly bol v zápisnici o začatí daňovej kontroly zo dňa 09. marca 2009 uvedený len s poukazom na zákonné ustanovenia, avšak túto skutočnosť nie je možné považovať za takú zásadnú chybu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť daňovej kontroly. Preto súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že protokol z daňovej kontroly má povahu dôkazu, ktorý bol získaný nezákonne. Naviac, žalobca o trestnom konaní vedel, čo vyplýva aj z obsahu jednotlivých žalôb.
Žalobca okrem iného namietal, že protokol z daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazu aj preto, že dňa 05. novembra 2009 došlo k zrušeniu poverenia na výkon daňovej kontroly. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôvodoch zrušujúceho rozsudku zo dňa 30. januára 2013, sp. zn. 8Sžf/8/2012, uviedol, že prvostupňový súd sa musí vyporiadať aj s touto námietkou žalobcu. Súd s prihliadnutím na dôvody uvedené v citov. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doplnil dokazovanie s tým, že vyžiadal podklady od žalovaného, ktoré sa týkali výkonu daňovej kontroly. Z uvedených podkladov súd zistil, že daňovú kontrolu vykonali poverení pracovníci správcu dane tak, že dňa 03. marec 2009 bolo vydané poverenie č. I/XXX/XXXXX/XXXX/ĽK pre V.. D., M.. Y., V.. H., V.. A., V.. C. a V.. N.. Dňa 01. júla 2009 bola výkonom daňovej kontroly ďalej poverená I.. D. a dňa 26. augusta 2009 aj V. T.. Dňa 05. novembra 2009 pod č. I/XXX/XXXXXX/XXXX/ĽK bolo zrušené poverenie č. I/XXX/XXXXX/XXXX/ĽK zo dňa 03. marca 2009, ale len pre V.. A., V.. C., V.. N. a V.. H.. Daňovú kontrolu u žalobcu mohli ďalej vykonávať V.. D., M.. Y., I.. D. a V.. T., ktoré dňa 12. februára 2010 podpísali Protokol o zisteniach z daňovej kontroly. Preto súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
K námietke žalobcu, týkajúce sa splnomocnenia na zastupovanie, súd opakovane uvádza, že plnomocenstvo zo dňa 10. apríla 2008 je rozdelené na dve časti. V prvej časti plnomocenstva je uvedené cit. „...aby ma obhajovala resp. vo všetkých právnych veciach - konaniach zastupovala...“ V druhej časti je uvedené „...najmä ju splnomocňujem na zastupovanie v daňovom konaní vo veci dorubenia dane z príjmov fyzických osôb za rok 2005 a v konaní o uložení pokuty...“. Na tomto plnomocenstve je úradne overený podpis a teda má náležitosti podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca práve toto plnomocenstvo doručil správcovi dane a aj do zápisnice zo dňa 06. mája 2008 uviedol, že ide o všeobecnú plnú moc v zmysle § 9 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane preto v súlade so zákonom konali počas výkonu daňovej kontroly a aj v daňovom konaní s advokátkou žalobcu. Advokátka žalobcu nenamietala, že nie je splnomocnená na jeho zastupovanie, zúčastňovala sa rokovaní, prijímala písomnosti, a žalobca neuplatnil námietky a nenamietal zastupovanie ani v odvolaní proti dodatočným
platobným výmerom. Súd dospel k záveru, že ide o plnomocenstvo všeobecné, vzhľadom na jeho obsah, keďže v jeho prvej časti bolo deklarované, že ide o zastupovanie vo všetkých veciach, resp. konaniach. Preto ani túto námietku nepovažoval súd za dôvodnú.
Žalobca v bode IV žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r zo dňa 18. apríla 2011 (marec 2007) namietal právny a skutkový stav v procese dokazovania, ktoré sa týkalo neuznania odpočtu DPH za nákup vajec od spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o. a oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH za odobratie tovaru spoločnosťou DRÁVA TOJÁS TERMELÖ ÉS FORGALMAZÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, Maďarsko.
K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali odpočtu DPH z dodávok vajec od spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o. súd uvádza, že správca dane mal dôvodné pochybnosti, či sa deklarované dodávky uskutočnili na tom skutkovom základe, že dodávateľ - spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o. - nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2007 a podľa evidencie predpisov a platieb vedenej na Daňovom úrade Malacky tento dodávateľ neodviedol žiadnu daň na DPH. Táto spoločnosť nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2004 až II. štvrťrok 2007, ani daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2003 - 2008. I. H., konateľ uvedenej spoločnosti, požiadal 29. mája 2007 o zrušenie DPH, pretože nevykonával žiadnu činnosť. Tiež nebol evidovaný na dani z motorových vozidiel a nepodával mesačné prehľady a ročné hlásenie k dani z príjmov zo závislej činnosti. Uvedené dôkazy sú priamymi dôkazmi o spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o., z ktorých možno prijať záver, či táto spoločnosť uskutočnila zdaniteľné plnenia. Nepriamym dôkazom je výpoveď I. H., manželky už zomrelého konateľa (+XX.XX.XXXX). I. H. vo výpovedi uviedla, že jej manžel nepodnikal, na uvedenej adrese spoločnosť nesídli, ide o ich spoločné miesto bydliska. Nie sú jej známe doklady o spoločnosti, nevedela o tom, že by jej manžel bol konateľom spoločnosti, o konkrétnych obchodoch s vajcami nevedela, manžel nemal žiadne skladové priestory, ani nákladné vozidlá. Ide síce o nepriamy dôkaz, má však veľkú vypovedaciu hodnotu, pretože je neakceptovateľné, aby manželka konateľa obchodnej spoločnosti nebola oboznámená s podnikateľskými aktivitami svojho manžela tak veľkého rozmeru. Súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca vierohodne nepreukázal nákup tovaru (vajcia) od spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o., a preto nesplnil podmienky na odpočet DPH.
K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH v prípade dodanie vajec pre odberateľa so sídlom v Maďarsku súd uvádza, že správca dane aj na základe vyjadrenia príslušnej maďarskej daňovej správy daňového orgánu zistil, že nebolo potvrdené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ tak, aby boli splnené podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Spol. DRÁVA TOJÁS TERMELÖ nepredložila za I. štvrťrok 2007 priznanie k DPH ani súhrnný výkaz. Správca dane mal tiež dôvodné pochybnosti o preprave vajec maďarskému odberateľovi. N. Y., vodič vozidla, ktorý mal vajcia prepravovať zo Slovenska do Maďarska, rozhodne poprel, že takúto prepravu pre žalobcu vykonal. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH v prípade dodávok vajec pre maďarského odberateľa za zdaňovacie obdobie marec 2007.
Žalobca v bode IV žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného rozhodnutia č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18. apríla 2011 (december 2006) namietal právny a skutkový stav v procese dokazovania, ktoré sa týkalo práva na odpočet DPH z nadobudnutia vajec od poľského daňového subjektu FERMY DROBIU BORKOWSKI Sp. z.o.o., Wolsztyn, ďalej odpočtu DPH za nákup vajec od spol. FLOOR LOGISTOCS, s.r.o. a oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH za odobratie tovaru spoločnosťou DRÁVA TOJÁS TERMELÖ ÉS FORGALMAZÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, Maďarsko.
K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali práva na odpočet DPH z nadobudnutia vajec od poľského daňového subjektu FERMY DROBIU BORKOWSKI Sp. z.o.o., Wolsztyn, súd uvádza, že správca dane na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií zistil, že v zdaňovacom období december 2006 poľský dodávateľ dodal žalobcovi tovar (vajcia). Faktúry o dodávkach vajec za zdaňovacie obdobie december 2006 uviedol správca dane v tabuľke č. 18 dodatočného platobného výmeru tak, že tieto zodpovedajú zisteniam poľskej daňovej správy. Okrem uvedených faktúr na základe vyjadrenia poľskej daňovej správy dodal poľský dodávateľ žalobcovi tovar, z ktorých boli vystavené faktúry č. I/XXXXXX/
XX z 17.12.2006 a č. I/XXXXXX/XX z 18.12.2006. Nadobudnutie tovaru na základe uvedených faktúr je predmetom dane z dôvodu splnenia podmienky podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH.
Žalobca tieto faktúry (č. I/XXXXXX/XX, č. I/XXXXXX/XX) od poľského dodávateľa, nemal ich zahrnuté v evidencii DPH, ani v daňovom priznaní, čím nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 20 zákona o DPH a zákonnú podmienku pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ a § 51 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Žalobca teda nepriznal daň z nadobudnutia tovarov na základe faktúr č. I/XXXXXX/XX z 17.12.2006 a č. I/XXXXXX/XX z 18.12.2006, a preto správca dane žalobcovi dôvodne zvýšil základ dane o sumu 1.242.374.- Sk a vyrubil mu rozdiel dane v sume 377.819.- Sk.
K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali odpočtu DPH z dodávok vajec od spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o. a ďalej oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH v prípade dodania vajec žalobcom pre odberateľa DRÁVA TOJÁS TERMELÖ so sídlom v Maďarsku súd uvádza, že ide o rovnaké skutkové zistenia ako aj právne závery ako sú uvedené za zdaňovacie obdobie marec 2007. Súd konštatuje, že aj za zdaňovacie obdobie december 2006 žalobca vierohodne nepreukázal nákup tovaru (vajcia) od spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o., a preto nesplnil podmienky na odpočet DPH a tiež nesplnil podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH v prípade dodávok vajec pre maďarského odberateľa.
Žalobca v bode IV žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r zo dňa 18. apríla 2011 (február 2007) namietal právny a skutkový stav v procese dokazovania, ktoré sa týkalo ktoré sa týkalo neuznania odpočtu DPH za nákup vajec od spol. FLOOR LOGISTICS, s.r.o. a oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH za odobratie tovaru spoločnosťou DRÁVA TOJÁS TERMELÖ ÉS FORGALMAZÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, Maďarsko. Zistenia skutkového stavu ako aj právny záver, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia február 2007 je rovnaký ako je uvedený vyššie za zdaňovacie obdobia december 2006 a marec 2007, a preto ich súd nepovažuje za dôvodné opakovať.
Súd ďalej konštatuje, že žalobca v bodoch IV jednotlivých žalôb uvádzal nekonkrétne námietky, neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery daňových orgánov. Z týchto dôvodov krajský súd žaloby ako nedôvodné zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.