Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-270-2012.pdf
PDF · 81.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/270/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, odštepný závod Piešťany, Nábrežie Ivana Krasku 3/834, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti odporcom: 1/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G. cesta XXXX/X, t.č. X J. O., R., St. L., Q., PE XX XTR, N. J., 2/ O.. K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G. cesta XXXX/X, o zaplatenie 1.631,28 eura, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. 07. 2012 č.k. 4C/49/2012-109, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ ako prenajímateľ bytu v dome súp. č. XXXX/X v kat. úz. P., stojacom na parc. č. 4837/16 z LV č. XXX sa domáhal návrhom - došlým súdu 15. 02. 2012 - aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade ako nájomcov tohto bytu na zaplatenie dohodnutého nájomného, ako aj za služby spojené s nájmom bytu v celkovej výške 1.631,28 eur. Nezaplatili faktúry za obdobie november 2010 do konca januára 2012.
Súd prvého stupňa rozsudkom z 10. 07. 2012 č.k. 4C/49/2012-109 rozhodol takto:
„Odporcovia v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.631,28 eura a náhradu trov konania v sume 97,50 eura a na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v sume 220,16 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
Rozsudok odôvodnil tak, že mal preukázanú existenciu nájomného vzťahu k bytu na základe nájomnej zmluvy z 22. 04. 2008, na dobu neurčitú. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 3.245,-Sk (107,71 eur) mesačne so splatnosťou nájomného vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca a s povinnosťou platiť za poskytované služby priamo dodávateľovi služby, okrem vodného, ktoré sa malo prefaktúrovávať prenajímateľom na základe stavu podružného vodomeru. Nájomnú zmluvu podpísal odporca v 1. rade, odporkyňa v 2. rade sa však jej neplatnosti nedovolávala.
Na základe nájomnej zmluvy navrhovateľ fakturoval odporcom nájomné vo výške 107,71 eura mesačne , avšak odporcovia neuhrádzali faktúry za nájom bytu za obdobie od začiatku novembra 2010 až do konca januára 2012 a okrem toho neplatili v tomto období ani faktúry za vodu v sume 13,28 eura mesačne a taktiež ani vyúčtovacie faktúry , ktorými im v jednotlivých obdobiach bolo vykonané vyúčtovanie spotreby
vody. Z uvedeného dôvodu za sporné obdobie od 1.11.2010 do 31.1.2012 vznikol odporcom nedoplatok na nájomnom a za dodávku vody spolu v sume 1.631,28 eura.
Už v predchádzajúcom období sa navrhovateľ musel domáhať od odporcov platenia náhrad za užívanie sporného bytu, pričom v konaní tunajšieho súdu sp.zn.4C/136/2008 , kde bol žalovaný iba odporca v 1/ r. , bol tento zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.394,81 eura spolu s poplatkom z omeškania a táto suma predstavovala nájomné za obdobie od 1.6.2005 do 31.3.2008. Taktiež v uvedenom súdnom konaní odporca v 1/rade vznášal námietky rovnakého charakteru ako v tomto súdnom konaní , ktoré sa týkali odpredaja sporného bytu, závad v byte a prípadnej zľavy z nájomného a tieto jeho námietky boli súdom riešené nielen v konaní sp.zn.4C/136/2008 ale aj v ďalších predchádzajúcich súdnych konaniach a na tieto námietky súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal, nakoľko boli právne irelevantné.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 696 ods. 2 O. z., úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.631,28 eura je podaný dôvodne , pretože s odporcami uzavrel nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu a táto zmluva jasným spôsobom určovala práva a povinnosti účastníkov a podľa nej boli odporcovia povinní platiť dohodnuté nájomné ako aj zálohy za dodávku vody a následné vyúčtovania, avšak odporcovia si v období od 1.11.2010 do 31.1.2012 svoje povinnosti neplnili. Nájomná zmluva je platná napriek výhrade odporcu v 1/r. , ktorý poukazoval na skutočnosť, že ju nepodpísala odporkyňa v 2/rade, avšak s poukazom na § 145 ods.1 OZ a § 40a OZ, ide o neplatnosť právneho úkonu relatívnu a keďže sa odporkyňa v 2/rade v zákonom stanovenej lehote neplatnosti tohto právneho úkonu nedovolávala, tak uvedenú nájomnú zmluvu je treba považovať za platnú. Vzhľadom k tomu, že odporcovia za sporné obdobie nezaplatili nájomné a poplatky za dodávku vody v celkovej výške 1.631,28 eura, pričom výšku pohľadávky žiadnym spôsobom nerozporovali a odporkyňa v 2/rade pohľadávku uznala čo do dôvodu a výšky, tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.631,28 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca v 1/rade síce v priebehu konania mailovým podaním zo dňa 9.7.2012 zaslal súdu podanie označené ako vzájomný návrh, avšak tento nespĺňal náležitosti riadneho návrhu a okrem toho podľa § 42 ods.1 OSP nebol do 3 dní doplnený písomne alebo ústne do zápisnice a preto sa na jeho podanie neprihliada a súd sa s ním v priebehu konania nemohol zaoberať ako so vzájomným návrhom.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 97,50 eura za zaplatený súdny poplatok a na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. v sume 220,16 eura (2 úkony právnej služby po 71,37 eura , 1 úkon v sume 17,84 eura, 3 x paušál po 7,63 eura, čo je spolu 183,47 eura plus DPH vo výške 20 %, t.j. 36,69 eura).
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca v 1. rade a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal neúplne zistený skutkový stav. Poukazoval na to, že navrhovateľ im odobral pivničné priestory, ako aj vedľajšiu stavbu ako príslušenstvo rodinného domu, určenú na chov domácich zvierat. Rodinný dom bol určený kolaudačným rozhodnutím výlučne na bývanie a je ich obydlím. Zásadne argumentoval protiprávnosťou konania navrhovateľa, lebo napriek ich žiadosti z 03. 10. 1993 o prevod vlastníctva bytu, na ktorý im vznikol nárok podľa zák. č. 182/1993 Z.z.. Oni sú nájomcami bytu nie od roku 2008, ale už od roku 1982 - na základe platnej nájomnej zmluvy z 01. 02. 1982. Dom nepatrí navrhovateľovi, ale je vo vlastníctve štátu. Navrhovateľ ho iba spravuje v súlade s § 6 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Navrhovateľ na ich žiadosť o prevod vlastníctva bytu nereagoval a nesplnil si svoju zákonnú povinnosť a od roku 1994 začal vystupovať ako vlastník domu. Takto od novembra 1995 sú oni povinní platiť nájomné len preto, lebo si navrhovateľ - SVP š.p. nesplnil zákonnú povinnosť podľa zák. č. 182/1993 Z.z.. Dňa 09. 07. 2012 poslal súdu vzájomný návrh tohto znenia: „Navrhovateľ SVP š.p. týmto svojím protiprávnym konaním, z ktorého vzniká podozrenie
zo spáchania trestného činu a ktoré je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ a nesplnením resp. porušením všeobecne záväznej právnym predpisom ustanovenej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. zasiahol do nášho obydlia, súkromia a zároveň do rodinného života - porušenia základného práva a spôsobil nám značnú škodu.“ Namietal tiež platnosť nájomnej zmluvy z 22. 04. 2008. V doplnku k odvolaniu (č.l. 150 a nasl. spisu) opätovne zdôrazňoval, že ich povinnosť platiť nájomné mala vzniknúť najneskôr 03. 10. 1995 a opätovne upriamoval pozornosť súdu na nesplnenie si zákonnej povinnosti navrhovateľom - SVP š.p..
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a verejne vyhlásil rozsudok za splnenia podmienok § 156 ods. 3 OSP. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil v celom rozsahu.
Súd prvého stupňa náležite a zákonným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa vo svojom odôvodnení obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Je nesporným, že medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade existuje právne relevantný nájomný vzťah, upravený nájomnou zmluvou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tomto smere nie je právne dôležitá skutočnosť, že odporcovia ako nájomcovia požiadali podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, o prevod vlastníctva bytu, ale iba to, že v žalovanom období bol navrhovateľ prenajímateľ bytu a odporcovia boli nájomcami bytu. Ak si navrhovateľ svoju povinnosť nesplnil - za predpokladu, že ide o byt, na ktorý sa vzťahujú zákonné predpoklady - môže sa nájomca po uplynutí zákonnej lehoty domáhať na súde návrhom, aby ten uložil splnenie tejto povinnosti. Pri existencii platného nájomného vzťahu je však nájomca povinný platiť nájomné a úhradu spojenú s užívaním bytu (§ 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 696 Občianskeho zákonníka). Odporcovia ani netvrdili, že by v žalovanom období platili nájomné a úhradu spojenú s užívaním bytu. Odporkyňa v 2. rade pohľadávku navrhovateľa v súdnom konaní aj uznávala. Odporca v 1. rade argumentoval porušovaním ich práv zo strany navrhovateľa, najmä odmietnutím uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Súd prvého stupňa správne zistil výšku dlhu z písomných dôkazov, a preto jeho rozhodnutie o spoločnej a nerozdielnej povinnosti odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi 1.631,28 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti je vecne správne. Rovnako súladne so zákonom (§ 142 ods. 1 OSP) zaviazal neúspešných odporcov v 1. a 2. rade solidárne zaplatiť navrhovateľovi (tzv. zásada zodpovednosti za výsledok konania) náhradu trov konania 97,50 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 220,96 eur (Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).Odvolací súd navrhovateľovi nepriznal však náhradu trov odvolacieho konania, lebo mu žiadne nevznikli a ani si žiadne nevyčíslil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.