Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-8-2012.pdf
PDF · 116.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu B. N., bytom Domov sociálnych služieb, O. X, B., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2012/01360/1 zo dňa 11. septembra 2012 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/01360/1 zo dňa 11. septembra 2012 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove č. 12/51570-005 zo dňa 29. júna 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 407,55 € v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Remetu, advokáta.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.09.2012 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 6 písm. c/ a § 6 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 51 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 12/51570-005 zo dňa 29.06.2012, ktorým mu bol určený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.05.2012 a podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 38 ods. 8, § 18 ods. 8, 12 a § 66 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.06.2012, ktorým bol žalobcovi určený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal preskúmať toto rozhodnutie a zároveň žiadal, aby mu bol spätne poskytnutý príspevok od 01.01.2009 a nie od 01.05.2012.
Konštatoval, že po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil tento skutkový stav:
Okresný úrad v Prešove, odbor sociálnych vecí právoplatným rozhodnutím č. 99/30577-00002 zo dňa 11.02.2000 priznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.08.1999 podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Výška tohto príspevku bol naposledy upravená na sumu 500,- Sk (16,60 €) mesačne. Dňa 01.01.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 447/2008 Z.z., ktorý v § 66 ods. 1 upravoval, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok na opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzácie podľa zákona účinného od 01.01.2009. Podľa § 66 ods. 2 tohto zákona, príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v odseku 1 podľa zákona účinného od 01.01.2009 najneskôr do 31.07.2009. Ak je výška peňažného príspevku podľa zákona účinného od 01.01.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa zákona účinného do 31.12.2008, peňažný príspevok sa vyplatí od 01.01.2009 podľa zákona účinného od 01.01.2009.
Citoval ust. § 38 ods. 16 zákona, podľa ktorého peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania, alebo v zariadení sociálnych služieb na určitý čas, najviac 30 po sebe nasledujúcich dní.
Uviedol, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobcovi už v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia sa poskytovala celoročná pobytová sociálna služba v Domove sociálnych služieb, O. X, B.. Právoplatným rozhodnutím č. 2009/002951-001 zo dňa 21.01.2009 prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 16,60 € mesačne a jeho výplatu zastavil s účinnosťou od 01.01.2009 podľa § 45 ods. 3 zákona. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe nadobudnutia účinnosti zákona č. 447/2008 Z.z. z vlastného podnetu prehodnotil poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia z dôvodu ust. § 38 ods. 16 zákona, podľa ktorého tento peňažný príspevok nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová služba.
Konštatoval, že žalobca podnetom adresovaným verejnému ochrancovi práv (doručeného dňa 20.10.2011) sa domáhal prešetriť právoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009, ktorým mu bol odňatý poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu s účinnosťou od 01.01.2009. Verejný ochranca práv v súvislosti s uvedeným rozhodnutím podnet žalobcu listom č. 3315/2011/VOP zo dňa 18.01.2012 vzhľadom na jeho pôsobnosť vymedzenú zákonom podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov postúpil na vybavenie okresnému prokurátorovi Okresnej prokuratúry Prešov. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov dňa 03.02.2012 podal proti právoplatnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 protest pod č. Pd 24/12-6, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Žalovaný preskúmal v plnom rozsahu protestom napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané v predmetnej veci po stránke skutkovej, ako aj z hľadiska dodržiavania zákonnosti a zistil, že nebolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a preto právoplatným rozhodnutím č. AA/2012/01360 zo dňa 26.03.2012 vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 ako nezákonné zrušil. Na základe tohto právoplatného rozhodnutia zo dňa 26.03.2012 prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi podľa § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch výzvu pod č. 2012/51570-003 zo dňa 24.05.2012, v ktorej ho vyzval, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil potvrdenie o príjme za kalendárne roky 2010 a 2011, vrátané potvrdení o príjmoch fyzických osôb, ktoré sa v rokoch 2010 a 2011 s ním spoločne posudzovali. Zároveň ho upozornil, že ak hodnota jeho majetku v danom období bola vyššia ako 39 833,- € je povinný túto skutočnosť úradu písomne oznámiť. Na základe predložených dokladov prvostupňový správny orgán prehodnotil u žalobcu poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a pretože spĺňal podmienku príjmu a majetku rozhodnutím č. 12/51570-005 zo dňa 29.06.2012 určil žalobcovi vyššie uvedený peňažný príspevok na kompenzáciu vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 ods. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.05.2012.
Dôvodil, že pri rozhodovaní prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že žalobca si neuplatnil nárok v lehote troch rokov a preto výšku predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov určil odkedy urobil prvý úkon, ktorým bola výzva na predloženie dokladov o príjme a majetku žalobcu.
Citoval ust. § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 38 ods. 8, § 43 ods. 2, 3 a § 45 ods. 10 zákona. V súvislosti s ust. § 45 ods. 10 citovaného zákona, ktorý upravuje, že nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Argumentoval, že trojročná lehota ustanovená v § 45 ods. 10 zákona je prekluzívna lehota a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012 (vrátane 01.01.2012, resp. posledný deň lehoty je 02.01.2012), vzhľadom na odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenie jeho výplaty od 01.01.2009. Podľa vyššie uvedeného novourčená výška peňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch žalobcu (teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom príslušný orgán urobil prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo), a to v nadväznosti na § 43 ods. 2, 3 zákona. Zo spisového materiálu vyplýva, že podnet na prokuratúru bol verejným ochrancom práv podaný dňa 24.01.2012. Pretože podnet nebol uplatnený v lehote stanovenej zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, prvostupňový správny orgán určil výšku peňažného príspevku na kompenzáciou s účinnosťou od 01.05.2012.
V závere odôvodnenia rozhodnutia poukázal na ust. § 18 ods. 12 zákona, podľa ktorého pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciou sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 181/2012 Z.z. o úprave súm životného minima sa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za životné minimum platné od 01.07.2012 považuje suma 194,58 € ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu od 01.01.2009. Túto žalobu doplnil aj jeho právny zástupca písomným podaním zo dňa 16.11.2012, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) a je toho názoru, že toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval nesprávne, ak podľa ust. § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákona“) ho vyzval, aby v určenej lehote predložil potvrdenia o svojich príjmoch za kalendárne roky 2010 a 2011 a následne mu síce priznal požadovaný kompenzačný príspevok, ale s účinnosťou od 01.05.2012 a nie od 01.01.2009. Z citovaného ust. § 18 ods. 8 síce vyplýva, že príjem na účely poskytovania opakovaných peňažných príspevkov každoročne zákonom ustanoveným spôsobom prehodnocuje, avšak v jeho prípade mal brať do úvahy nezákonný stav, ktorý sám vytvoril vydaním protizákonného rozhodnutia a preto mal podľa § 45 ods. 9 písm. g/ zákona rozhodnúť o dodatočnom poskytnutí a vyplatení kompenzačného príspevku za spätné obdobie, t.j. od 01.01.2009 z dôvodu, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď tak urobiť nemal. Právny nárok na vyplácanie kompenzačného príspevku mu bol odňatý nezákonné, čo v rozhodovacej praxi v iných obdobných prípadoch potvrdil aj Krajský súd v Prešove a preto sa správne orgány nemali pri svojom rozhodovaní vôbec zaoberať otázkou prehodnocovania príjmu žalobcu, ale rozhodnúť podľa vyššie uvedeného o spätnom doplatení kompenzačného príspevku.
Uviedol, že prvostupňový správny orgán týmto postupoval nad rámec čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je pre správne orgány konkretizovaný aj v § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a podľa ktorého štátne orgány môžu postupovať len v medziach a na základe zákona. Zároveň týmto postupom porušil ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na právnu istotu a legitímne očakávania zákonného postupu štátnych orgánov.
Ďalej uviedol, že v rozpore so zákonom je aj ďalší postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý si nesprávne vyložil ust. § 45 os. 10 zákona v tom, že trojročná lehota podľa tohto ustanovenia je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012 vzhľadom na odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenie jeho výplaty od 01.01.2009 a preto v súvislosti s uplynutím tejto lehoty rozhodol o priznaní kompenzačného príspevku až od 01.05.2012, teda od prvého dňa v mesiaci kedy príslušný orgán urobil prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo. Plynutie trojročnej lehoty nie je v žiadnom ustanovení zákona viazané na podanie podnetu na vydanie protestu prokurátora alebo na výzvu konajúceho správneho orgánu. Ide tu o arbitrárny a nepreskúmateľný argument. Nemôže byť na jeho ťarchu tvrdená skutočnosť, že z dôvodu zmeškania trojročnej zákonnej prekluzívnej lehoty mu nemôže byť priznané spätné vyplatenie kompenzačného príspevku za obdobie od 01.01.2009 do rozhodnutia v apríli 2012, keď bolo v tejto veci prvotné rozhodnutie u prvostupňového správneho orgánu o odňatí a zastavení výplaty nároku na kompenzačný príspevok ako nezákonné zrušené.
Dôvodil, že vychádzajúc z argumentácie žalovaného by sa v dôsledku zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí mal za začatie konania považovať samotný podnet prvostupňového správneho orgánu z januára 2009, ktorým sa začalo konanie o odňatí kompenzačného príspevku, čo korešponduje aj s ust. § 43 ods. 2 zákona. V takomto prípade má nárok na priznanie spätného vyplatenia kompenzačného príspevku od 01.01.2009 do 30.04.2012.
Ďalej dôvodil, že ak by plynutie trojročnej lehoty podľa ust. § 45 ods. 10 zákona bolo potrebné vykladať v spojení s § 18 ods. 8 zákona, teda v nadväznosti na prehodnotenie pomerov na výzvu správneho orgánu, v takom prípade je zachované jeho právo na doplatenie prevažnej časti kompenzačného príspevku za spätné obdobie, pretože kompenzačný príspevok je príspevok poskytovaný mesačne, teda ide o opakujúce sa plnenie a prekluzívna lehota by na základe tohto mala pre každé čiastkové plnenie plynúť samostatne. Týmto by mu ostal právny nárok minimálne na doplatenie nezaniknutej časti kompenzačného príspevku od 01.05.2009 do 30.04.2012.
V závere uviedol, že sa nachádza v zložitej sociálnej situácii, je ťažko zdravotne postihnutou osobou a predmetný príspevok mu kompenzuje jeho zvýšené výdavky súvisiace s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu žalovaného bol ukrátený na svojich právach, čím mu vznikla z tohto dôvodu aj finančná ujma. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.12.2012, v ktorom poukázal opätovne na tie isté skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená.
Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalobcovi priznaný kompenzačný príspevok za opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 38 ods. 8, § 18 ods. 8 a § 66 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) s účinnosťou od 01.05.2012.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že bývalý Okresný úrad v Prešove rozhodnutím č. 99/30577-00002 zo dňa 11.02.2000 priznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.08.1999 podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutím č. 2009/002951-001 zo dňa 21.01.2009 prvostupňový správny orgán odňal a zastavil žalobcovi vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 16,60 € mesačne s účinnosťou od 01.01.2009 s poukázaním na ust. § 45 ods. 3 a § 38 ods. 16 zákona.
V danom prípade na základe námietok žalobcu je v konaní sporná otázka, či kompenzačný príspevok na opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznaný podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci možno poskytovať ťažko zdravotne postihnutej osobe za podmienok, ktoré upravuje zákon č. 447/2008 Z.z. a v prípade záveru, že sa tento príspevok neprehodnocuje posúdenie trojročnej lehoty, ktorú upravuje § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2009.
Podľa § 66 ods. 1 zákona, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01.01.2009.
Podľa § 66 ods. 2 zákona, príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v odseku 1 podľa zákona účinného od 01.01.2009 najneskôr do 31.07.2009. Ak je výška peňažného príspevku podľa zákona účinného od 01.01.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa zákona účinného do 31.12.2008 peňažný príspevok sa vyplatí od 01.01.2009 podľa zákona účinného od 01.01.2009.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona je nesporné, že peňažný príspevok poskytovaný žalobcovi sa považuje podľa zákona č. 447/2008 Z.z. za peňažný príspevok na kompenzáciu a podľa tohto zákona sa posudzuje iba výška tohto peňažného príspevku. Samotný peňažný príspevok sa neprehodnocuje, čo vyplýva aj z ust. § 65 ods. 5 zákona, ktorý upravuje, že odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám
v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu je nesporné, že na základe podnetu prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. Pd 24/12-6 podaného dňa 03.02.2012 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 2009/002951-001 zo dňa 21.01.2009 (o odňatí peňažného príspevku a zastavení jeho výplaty) žalovaný tomuto protestu vyhovel a právoplatným rozhodnutím č. AA/2012/01360 zo dňa 26.03.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné zrušil. V dôsledku toho prvostupňový správny orgán opätovne rozhodoval o priznaní kompenzačného príspevku žalobcovi ďalším rozhodnutím zo dňa 29.06.2012 č. 12/51570-005, v ktorom konštatoval, že žalobca splnil podmienky príjmu a majetku a preto mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznal od 01.05.2012.
Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobcovi patrí peňažný príspevok na kompenzáciu odôvodnili tým, že žalobca si neuplatnil nárok v trojročnej lehote ustanovenej v § 45 ods. 10 zákona, ktorá je prekluzívna a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012. Preto novourčená výška peňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva žalobcovi na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch, t.j. odkedy urobil správny orgán prvý úkon.
Podľa § 45 ods. 9 zákona, peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočné zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal.
Podľa § 45 ods. 10 zákona, za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.
Súd sa v tomto prípade s poukázaním na vyššie citované ustanovenia zákona, ako aj na skutkovú situáciu kedy bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu žalobcovi nestotožňuje s názorom, že konanie vo veci opätovného priznania peňažného príspevku na kompenzáciu začala plynúť od vtedy, kedy prvostupňový správny orgán urobil prvý úkon a to vyzval žalobcu na predloženie dokladov o príjme a majetku, ktorá bola realizovaná listom zo dňa 24.05.2012. Z ust. § 45 ods. 9 zákona jednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa odňal aj keď sa odňať nemal. V tomto prípade správne orgány mali konať z úradnej povinnosti - ex offo, minimálne od doby kedy bolo žalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009, t.j. rozhodnutím č. AA/2012/01455 zo dňa 29.03.2012. Nie je zrejmé na základe akého ustanovenia právneho predpisu dospel správny orgán k názoru, že plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty môže byť zachovaná podaním podnetu na vydanie protestu prokurátora (do 01.01.2012).
Z ust. § 19 ods. 1 a 2 vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov je opakovaným peňažným príspevkom a podľa § 43 ods. 5 zákona sa vypláca mesačne pozadu.
V tejto súvislosti je potrebné, aby správne orgány dôsledne vyriešili skutkovo a právne otázku, či trojročná prekluzívna lehota, tak ako je upravená v § 45 ods. 10 zákona, uplynula alebo neuplynula a či vôbec začala plynúť vzhľadom na nezákonný postup správnych orgánov pri odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu. V tomto prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca má byť ukrátený na svojich právach v dôsledku nesprávnej aplikácie zákona správnym orgánom pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 21.01.2009, kedy sa mu odňala a zastavila výplata peňažného príspevku.
Podľa § 53 ods. 1 zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 53 ods. 2 zákona, ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 a 68 Všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Z vyššie uvedeného citovaného ust. § 53 zákona je nesporné, že na konanie vo veci kompenzácie je správny orgán povinný aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že správne orgány v predmetnom konaní vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní je opätovne posúdiť vec, vyporiadať sa otázkou prekluzívnej trojročnej lehoty, s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 a vydať rozhodnutie tak, aby spĺňalo všetky kritériá uvedené v ust. § 46 a 47 ods. 3 Správneho priadku. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku )§ 250j ods. 6O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch právnych úkonov - prevzatie a príprava zo dňa 16.11.2012 a spísanie a podanie žaloby zo dňa 16.11.2012 vo výške 127,16 € za jeden právny úkon (§ 11 ods. 4 vyhlášky) a účasť na pojednávaní dňa 17.04.2013 v hodnote jedného právneho úkonu 130,16 € (§ 14 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky; režijného paušálu 2 x po 7,63 € a 1 x po 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu celkom 407,55 €.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.03.2013, ktorý nepovažuje za účelný s prihliadnutím na ust. § 250j ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu iba v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.