Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-145-2012.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/145/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava proti odporcovi: C. T., narodený XX.X.XXXX, bytom H. 29/XX, XXX XX D., o zaplatenie 537,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 537 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 12.4.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 136,76 eur (trovy právneho zastúpenia 104,96 eur a iné trovy 32 eur), ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.7.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia 537 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 12.4.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že poskytol odporcovi úver, ktorý odporca riadne nesplácal.
Odporcovi bol návrh doručený dňa 3.1.2013, pričom odporca sa k návrhu nevyjadril a na pojednávanie sa napriek predvolaniu nedostavil.
Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhovateľom predloženými listinami, a to zmluva o úvere (čl. 4), predžalobná upomienka (čl. 5 - 6), oznámenie o zosplatnení záväzku (čl. 7 - 8), pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci.
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 30.11.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi prenechal ako úver čiastku 500,- eur, pričom odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť 770,- eur, a to v siedmich splátkach vo výške 110,- eur mesačne. Odporca navrhovateľovi zaplatil 233,- eur, pričom v zmluve o úvere bolo dohodnuté, že navrhovateľ je oprávnený žiadať vrátenie celého úveru v prípade omeškania so zaplatením dlžnej sumy po dobu dlhšiu ako tri mesiace od splatnosti poslednej splátky a ďalej bolo dohodnuté, že prvá splátka je splatná v 10. deň od uzavretia zmluvy a ďalšie splátky sú splatné 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Navrhovateľ odporcu listom zo dňa 17.5.2010 vyzval na zaplatenie celej dlžnej čiastky s úrokom z omeškania od dňa 12.4.2010.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682),
zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720).
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu, pričom uviedol, že ju uzaviera podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 497 Obchodného zákonníka. Takéto dojednanie je nesprávne, keďže spotrebiteľská zmluva ako taká nie je osobitný zmluvný typ, čo vyplýva z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Rovnako spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný typ, čo vyplýva z § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Súd pri právnom posúdení vzťahu účastníkov najprv musel zistiť, aký zmluvný typ (formu v zmysle pojmov vyššie citovaných ustanovení), účastníci medzi sebou uzavreli. Do úvahy prichádzalo posúdenie uzavretej zmluvy ako zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka alebo posúdenie ako zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Súd vzťah účastníkov posúdil ako vzťah podľa § 497 Obchodného zákonníka, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že peňažné prostriedky boli navrhovateľom odporcovi poskytnuté na základe predchádzajúcej predzmluvnej žiadosti odporcu so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporca navrhovateľovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Posúdeniu zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o úvere nebráni ani to, že peňažné prostriedky boli odporcom poskytnuté bezprostredne po jej uzavretí, keďže je zrejmé, že poskytnutie peňazí je podmienené vôľou účastníkov najprv uzavrieť zmluvu, pričom k uzavretiu tejto zmluvy dochádza na základe žiadosti odporcu. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze odporcovi, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi ako zmluvy o úvere vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov konštruuje ako absolútne obchody. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporcu. Preto sa na zmluvu použijú okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia §§ 52
- 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom k aplikácii iných ustanovení Občianskeho zákonníka môže dôjsť len
na základe všeobecného odkazu obsiahnutého v § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitných odkazov (napr. 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500,- eur, pričom odporca sa zaviazal vrátiť mu v priebehu siedmich mesiacov čiastku 770,- eur. Odporca navrhovateľovi zaplatil len čiastku 233,- eur. Preto je navrhovateľovi podľa § 497 Obchodného zákonníka zaplatiť čiastku 537,- eur. V dôsledku nezaplatenia splátok splatných vždy do 11. dňa mesiacov február, marec a apríl 2010 sa stal celý dlh odporcu voči navrhovateľovi splatným, a preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to odo dňa 12.4.2010, v sadzbe podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 104,96 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 36,52 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby - návrh podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 36,52 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur, k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 87,30 eur vo výške 17,46 eur. Celkom trovy konania navrhovateľa predstavujú 136,76 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.