Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-186-2011.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/186/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: O.. F. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, R., občan SR, právne zastúpený M.. M. O., advokát, so sídlom G. XX, R., proti odporkyni: U. T., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX T. Drive Nr. 1, V., Y. XXXXX, Z. štáty americké, občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 27Ccu 79/02-193 zo dňa 12.12.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 23Co 184/04 zo dňa 12.10.2004 z r u š u j e s účinnosťou od 5.8.2011.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.8.2011 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni určenej rozhodnutím Okresného súdu v Žiline č.k. 27 Ccu 79/02-193 zo dňa 19.1.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 23Co 184/04 zo dňa 12.10.2004. Uviedol, že odporkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu podala návrh na zvýšenie výživného, ktoré konanie je vedené pod č.k. 8C 296/2007 a v tomto konaní nadobudol navrhovateľ vedomosť, že odporkyňa v súčasnej dobe už sa nepripravuje formou štúdia na budúce povolanie a nepredložila dôkaz o skutočnosti, že je naďalej študentkou. Odporkyňa s navrhovateľom nekomunikuje a navrhovateľ podľa svojich schopností a možností nie je schopný zabezpečiť ohľadom odporkyne doklad o tom, že už v súčasnosti neštuduje, že je zamestnaná.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k podanému návrhu dňa 29.5.2012 (čl.22) uviedla, že nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, pretože univerzitu v N. zatiaľ neukončila a od septembra 2012 pokračuje v ďalšom semestri v dennej forme štúdia. V rámci informatívneho výsluchu pred súdom dňa 12.6.2012 (čl. 25) počas pobytu na území SR uviedla, že potrebuje dokončiť školu. Nakoľko nemala peňažné prostriedky a výživné od otca, nemohla absolvovať všetky kurzy, nakoľko sa platí podľa kurzov a tieto si ešte musí dorobiť, s otcom sa nekontaktuje. Uviedla, že potvrdenie o štúdiu v lehote dvoch mesiacov súdu doručí.
Na výzvu súdu zo dňa 28.11.2012 (čl. 42) adresovanú odporkyni o predloženie dokladu preukazujúceho v akých obdobiach absolvovala jednotlivé kurzy na univerzite, ako i doklad preukazujúci, že v čase pojednávania 17.4.2013 bude študentkou menovanej univerzity, akú časť štúdia už absolvovala a predpoklad ukončenia štúdia, odporkyňa nereagovala; výzva bola doručená prostredníctvom
konzulárneho úradu v Spojených štátoch amerických a potvrdenie o prebratí zásielky zaslané súdu dňa 25.2.2013 (čl. 45).
Je potrebné zo strany súdu uviesť, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v sporovom konaní tj. právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR zodpovedá zároveň procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania, včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
Súd vec prejednal v neprítomnosti odporkyne a vykonal dokazovanie výsluchom právního zástupcu navrhovateľa, oboznámením s listinnými dôkazmi; prihliadol pritom na obsah spisu.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Poukázal tiež na skutočnosť, že odporkyňa v súčasnosti má 28 rokov a je neobvyklé, aby sa naďalej pripravovala na budúce povolanie a i z toho dôvodu trval na zrušení vyživovacej povinnosti.
Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 27 Ccu 79/02-193 zo dňa 19.1.2004 vo veci zvýšenia výživného súd vzal za zistené, že naposledy bolo určené výživné otca platiť odporkyni sumu 4.000,- Sk mesačne za obdobie od 1.9.2002 vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, a zároveň bolo rozhodnuté i o zameškanom výživnom. V spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím krajského súdu č.k. 23Co 184/04 zo dňa 12.10.2004 rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2005.
Ďalej mal súd zistené, že na tunajšom súde je vedené konanie o zvýšení výživného na návrh odporkyne sp. zn. 8C 297/2007, posledné potvrdenie o štúdiu odporkyne na University of California Berkeley je za obdobie 12.1.2010 do 14.5.2010 (č.l. 18) a doklady o svojom terajšom štúdiu ani v tomto konaní nepredložila. Uvedené konanie nie je doposiaľ ukončené.
Z informácie Generálneho konzulátu SR zo dňa 14.2.2013 (č.l. 45) súd zistil, že potvrdenie o štúdiu odporkyne na predmetnej univerzite sa nepodarilo zabezpečiť. Na získanie bakalárskeho stupňa vzdelania na tejto univerzite je potrebné získať okolo 120 kreditov (jedným kurzom je možné získať od 1 do 6 kreditov) v závislosti od obtiažnosti zamerania kurzu, zamerania štúdia a na získanie titulu „master“ je potrebných získať od 48 do 52 kreditov nad úroveň bakalár. Štúdium na univerzite je možné dlhšiu dobu, avšak podmienkou je úspešné absolvovanie aspoň minimálneho množstva kurzov za semester.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské.
Súd pri určovaní hmotného práva vychádzal z citovaného ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a pretože odporkyňa je štátnou občiankou Spojených štátov amerických, ale súčasne má aj štátne občianstvo Slovenskej republiky a vzhľadom na túto skutočnosť súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že predmet konania je určenie výživného medzi dvoma občanmi Slovenskej republiky.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a iné súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V neposlednom rade i odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť a to nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene a procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Úplné zrušenie vyživovacej povinnosti je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, a to z dôvodu nadobudnutia spôsobilosti u odporkyne samostatne sa živiť, a to s poukazom na jej dosiahnutý vek tj. schopnosti jej samostatnej existencie nezávislej od jej osobnej preferencie dosiahnuť vyššie vzdelania štúdiom na prestížnej univerzite dlhšiu dobu. Súd je toho názoru, že v danom prípade odporkyňa dovŕšila vek 28 rokov a ani v zmysle zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z.z.) nemôže byť považovaná za nezaopatrené dieťa, za ktoré sa považuje dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. V konaní bolo nesporné, že odporkyňa so svojim otcom nežije, počas celej doby od rozvodu svojich rodičov žije v Spojených štátoch amerických. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že už v čase poslednej úpravy jej výživného (č.k. 27 Ccu 79/02-193) odporkyňa bola študentkou N. C., C. Z., kde študovala právo na N. X. Y. (ukončila prvý ročník XXXX) a pokiaľ ako účastník tohto konania tvrdila, že naďalej v roku 2013 (tj. 15 rok od ukončenia prvého ročníka) pokračuje vo svojom štúdiu na univerzite v N. v ďalšom semestri v dennej forme štúdia, toto svoje tvrdenie v priebehu celého konania nevedela preukázať žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom) a preto zostala jej argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. V konaní nebolo preukázané, že svojím štúdiom sa odporkyňa pripravuje na výkon svojho povolania a teda, že naďalej spĺňa predpoklady stanovené zákonným ustanovením § 62 ods. 1 zákona o rodine. Následky spojené s nesplnením dôkaznej povinnosti v podobe nepriaznivého rozhodnutia nesie v danom prípade odporkyňa, ktorá svoje tvrdenia významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nepreukázala.
Súd všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dcére (odporkyňa) od podania návrhu, t.j. od 5.8.2011.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).