Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-6-2012.pdf
PDF · 124.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, Panenská 7,
812 36 Bratislava, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: S. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. M., Q., o zaplatenie 1.356,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 553,36 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.03.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu 09.03.2011 domáhal proti odporkyni zaplatenia istiny 1.356,52 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.301,69 Eur od 01.03.2010 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti v časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2006, vydal odporkyni úverovú kartu
a poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000,- Sk - 663,88 Eur, pričom odporkyňa vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.470,16 Eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5% z rámca, splatnými vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Odporkyňa svoj záväzok nesplnila. Podľa čl. V.-3. VZP je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky so splnením ktorej je žalovaný v omeškaní viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne, navrhovateľ odstúpil dňa 21.12.2009 od úverovej zmluvy. Dňa 28.02.2010 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporkyne sa stal splatný v celom rozsahu. Ku dňu podania návrhu mala odporkyňa voči navrhovateľovi neuhradené záväzky v lehote splatnosti v celkovej výške 1.356,52 Eur (364,- Eur z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy - každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku 937,69 Eur z titulu zvyšku dlžnej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach - tá časť dlžnej
úverovej istiny, ktorá sa stala zročná v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy; 54,83 Eur z titulu vyúčtovania a nezaplatených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov).
Súd návrhu vyhovel a vo veci vydal dňa 12.07.2011 platobný rozkaz
pod č. k. 28Ro/490/2011-11, ktorý nebolo možné odporkyni doručiť do vlastných rúk,
preto ho súd uznesením zo dňa 12.12.2011 podľa § 173 ods. 2 OSP zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.01.2012.
Vo veci súd nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2006, Čiastočným odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 21.12.2009, Špecifikáciou revolvingového úveru, Potvrdením zo dňa 29.12.2011 o odfinancovaní peňažných prostriedkov na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX a Potvrdením o prijatí splátok z 29.12.2011, výpismi z úverového účtu z č.l. 20-29, sadzobníkom poplatkov Cetelem z č.l. 30-34, ako aj ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 2435/B
je preukázané, že navrhovateľ ako akciová spoločnosť má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil ako dôkaz Čiastočné odstúpenie
od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2009, v ktorom žalovaná dlžná čiastka bola špecifikovaná ako 364,- Eur (10.965,86 Sk) dlžné mesačné splátky úveru vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, 937,69 Eur (28.248,85 Sk) úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, 54,83 Eur (1.651,81 Sk) zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru. Odstúpenie a výzva na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 1.356,52 Eur (40.866,52 Sk) bola odporkyni doručovaná doporučene. Bola doručená uložením na pošte. Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie istiny uplatňuje titulom uzavretej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru časti C) úverová karta zo dňa 23.05.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na základe tejto žiadosti navrhovateľ poskytol odporkyni klasický úver v sume 9.525,- Sk, zaplatením predajnej ceny tovaru na účet predajcu NAY elektrodom, ktorý bola odporkyňa povinná splatiť v 15-tich mesačných splátkach vo výške 635,- Sk, počnúc 15.06.2006, vždy do 15. dňa v mesiaci poštovou poukážkou. Táto časť zmluvy - úveru nie je predmetom konania, nakoľko tento úver odporkyňa uhradila celý bezo zvyšku. Podľa tej istej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to časti C, bola odporkyni vydaná úverová karta s úverovým rámcom 20.000,- Sk. Jednalo sa o revolvingový úver. Odporkyňa svojím podpisom na zmluve potvrdila tento úver tým, že žiadala o vydanie úverovej karty, ktorá jej bola poskytnutá a prostredníctvom ktorej v rámci úverového rámca odporkyňa vyčerpala sumu 1.423,32 Eur a tento úver aj postupne splácala a celkovo navrhovateľovi zaplatila 873,96 Eur, avšak táto suma bola použitá na pokrytie jednak úverovej istiny, úroku, poplatku za vedenie účtu a poplatku za poistenie. Celková dlžná suma predstavuje sumu žalovanej istiny, tak ako ju navrhovateľ podrobne špecifikoval v návrhu a tak, ako je uvedené vyššie. Navrhovateľ uviedol, že dlh sa stal splatný dňa 28.02.2010, a teda od 01.03.2010 si uplatňuje úrok z omeškania, tento však nežiada zo sumy 54,83 Eur,
čo predstavuje zmluvné pokuty a poplatok za vstup do vymáhania.
Odporkyňa uviedla, že je pravdou, že od navrhovateľa prevzala finančné prostriedky poskytnuté ako úver, a tiež, že čerpala nejaké finančné prostriedky na kartu, uviedla však,
že navrhovateľovi zaplatila celkovo 35.849,- Sk a návrh voči sebe žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní oznámila súdu, že zmluvu podpísala keď mala finančné problémy, kontaktovala navrhovateľa pre zníženie mesačných splátok, navrhovateľ však nebol ochotný jej splátky znížiť a vzhľadom na odstup času si už podrobnosti nepamätala. Podľa jej vedomostí prostredníctvom karty vyčerpala 20.000,- Sk. Navrhla vypočuť ako svedka jej manžela U. ktorý takisto čerpal finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty vydanej na meno odporkyne.
Svedok U. B. na pojednávaní uviedol, že už si presne nepamätá aký úver si v roku 2006 odporkyňa vzala, mohlo to byť na chladničku, je pravdou, že z karty vyberali peniaze a pre odstup času nevie presne koľko vybrali a koľko zaplatili. Potvrdil,
že navrhovateľ nebol ochotný rokovať o znížení splátok s odporkyňou, keď sa dostali ako rodina do finančných problémov.
Odporkyňa preukázala, že celkovo na úver - revolvingový úver, ktorý čerpala prostredníctvom karty, celkovo zaplatila navrhovateľovi 873,96 Eur. Podľa evidencie navrhovateľa a potvrdenia, ktoré súdu predložil, odporkyňa z celkového rámca vyčerpala 1.423,32 Eur. Teda rozdiel v nezaplatenej čiastke je 553,36 Eur.
Navrhovateľ za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje listinu podpísanú obomi stranami dňa 23.05.2006. Listina je označená ako „ŽIADOSŤ/ZMLUVA O POSKYTNUTÍ SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU (Návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka v platnom znení)“ a opatrená je číslom XXXXXXXXXXXXXXX. Na jej lícnej strane
sa text delí na časti A) až F), na rubovej strane sú vytlačené všeobecné podmienky
pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.
V časti A) formulára je identifikovaná odporkyňa ako klient a tretia osoba ako partner, časť B) je označená ako klasický úver a končí sa predtlačeným prehlásením klienta,
že má záujem o nákup špecifikovaného tovaru u označeného predajcu, že sa oboznámila
so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (VÚP), s ktorými
bez výhrady súhlasí a žiada, aby jej navrhovateľ poskytol úver na nákup uvedeného tovaru.
Predtlačený text je aj v častiach C) až F), časť C) sa týka Úverovej karty, časť D)
sa týka poistenia klienta, časť E) je dohoda o zrážkach zo mzdy a časť F) je súhlasom klienta s použitím jeho osobných údajov.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky len z časti C) listiny, z ktorej predtlačeného textu vyplýva, že podpísaním tlačiva odporkyňa požiadala, aby ju navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby jej poskytol úverový rámec vo výške 20 000,- Sk a vydal úverovú kartu na meno. Vzala na vedomie, že žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a v prípade,
že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zároveň sa odporkyňa zaviazala splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo
výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a súhlasila s platbami uvedenými v časti C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania zhodný so zvolenou možnosťou v časti B).
Poskytnutie úverového rámca, ktorý umožňuje dlžníkovi opakovane čerpať úver
až do výšky prideleného limitu pri súčasnom platení splátok na vyrovnanie dlžnej sumy (revolvingový úver) je spotrebiteľským úverom, ak je veriteľom právnická osoba, ktorá úver poskytla v rámci svojho podnikania fyzickej osobe na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podstatou revolvingu je síce sústavné poskytovanie služby,
za ktorú dlžník platí v splátkach počas jej poskytovania, napriek tomu ide o spotrebiteľský úver, najmä ak k nemu bola vydaná kreditná karta. Navrhovateľ pridelil úverovému prípadu samostatné číslo.
V súčasnosti právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon
č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Podľa navrhovateľa bola zmluva uzavretá 23.05.2006, preto súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzoval podľa predpisov platných v uvedenom čase, t. j. podľa znenia zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 30.6.2006. Keďže zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), vzťahy, ktoré nie sú upravené osobitným zákonom, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jeho osobitnými ustanoveniami, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Vzhľadom na predmet konania sa súd zaoberal len tou časťou listiny, ktorá sa týka revolvingového úveru, a ktorú v zmysle § 275 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), posudzoval samostatne.
Odporkyňa nepoprela, že úverovú kartu od navrhovateľa prevzala a že prostredníctvom nej spolu s manželom čerpali finančné prostriedky.
Z obsahu listiny - Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2006 je nesporné, že účastníci mienili uzavrieť predovšetkým zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rozsahu uvedenom v časti B), označenej ako klasický úver, ktorej predmetom bol úver
vo výške 9.525,- Sk na financovanie kúpy ostatného tovaru prostredníctvom NAY elektrodom. Jej podpísaním odporkyňa, či už vedome alebo nevedome, zároveň požiadala v predtlačenej časti C) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca.
Listinu samotnú nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani
za zmluvu o revolvingovom úvere, i keď v tomto názore je súdna prax nejednotná. Z tlačiva je zrejmé, že ide len o návrh odporkyne na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie navrhovateľ potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Podpis tlačiva navrhovateľom nie je možné, vzhľadom na obsah časti C) listiny, považovať za akcept návrhu zmluvy. Navrhovateľ ako autor tlačiva si v tejto časti vymienil, že odporkyni úverový rámec poskytne až po vyhodnotení priebehu splácania klasického úveru a v závislosti od neho určí výšku úverového rámca. Zmluva mala podľa bodu IV.-1.-1. VÚP, ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresovaného klientovi. Navrhovateľ mal tiež klientovi písomne oznámiť vydanie karty, variabilný symbol, číslo účtu revolvingového úveru a výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený mu poskytnúť.
Či bude odporkyni úverový rámec poskytnutý teda záviselo jedine od rozhodnutia navrhovateľa, k jeho samotnému poskytnutiu sa navrhovateľ podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal.
Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2006, súd zistil, že predajca a odporkyňa svojimi podpismi potvrdili dodanie ostatného tovaru uvedeného v žiadosti.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu: (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.
K žalobe však priložil Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) týkajúcu sa žiadosti odporkyne na poskytnutie úveru na nákup konkrétneho druhu spotrebného tovaru.
Vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, navrhovateľ upravil v bode II.-1-2. „Žiadosť sa po jej riadnom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy. Návrh predkladá klient Cetelemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu.“ III.-1-1 Prijatím Návrhu, a teda okamihom vzniku zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 OBZ odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod PP zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Prevodom PP sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísanie z účtu žalobcu „Vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne.“
Aj uzatváranie obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami §§ 43 až 47 OZ. Návrh
na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa zmluvu s navrhovaným obsahom uzavrieť. Za prijatie návrhu sa považuje vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je uzavretá okamihom účinného prijatia návrhu na jej uzavretie.
Prijatie návrhu vo všeobecnosti nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak bol návrh
na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 1 OZ). Rovnako aj Obchodný zákonník umožňuje v § 275 ods. 4 vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy reálnym plnením. Týmto spôsobom však môže vzniknúť len taká zmluva, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou § 46 ods. 2 OZ predpisuje nie len písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, i keď prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval OZ, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len „smernica“).
Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. písomnú formu, inak je neplatná. Platne by preto mohla vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie navrhovateľ prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil odporkyni. Akceptovanie návrhu reálnym plnením nepostačuje. (Navyše ustanovenia všeobecných úverových podmienok v bodoch III.-1.-1. a IV.-1.-1., spájajúcich vznik zmluvy s okamihom odoslania písomného oznámenia klientovi, nezodpovedá ustanoveniu § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu,
keď jej dôjde.)
Súd považuje zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola na predtlačenom tlačive vsunutá do zmluvy o klasickom úvere, za neplatnú, nakoľko bola odporkyni akoby dopredu vnútená.
Zmluva mohla vzniknúť len v tom rozsahu a s tými obsahovými náležitosťami,
ktoré sú uvedené v časti C) žiadosti, keďže tá je návrhom na uzavretie zmluvy. Len tento návrh mohol žalobca akceptovať, keďže prijatie návrhu so zmenami je podľa § 44 ods. 2 OZ odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Súčasťou návrhu zmluvy o revolvingovom úvere sa všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru nestali, v časti C) nie je na ne ani len odkaz (§ 273 ods. 1 v spojení s § 263 ods. 1 OBZ). Podľa predtlače mali byť len súčasťou zmluvy uzavretej podľa časti B) formulára, pričom oba právne úkony sa v zmysle § 275 ods. 1 OBZ posudzujú samostatne. Navrhovateľ by preto nebol oprávnený požadovať žiadne poplatky a náklady, či zmluvné pokuty, ktoré sú uvedené vo VÚP.
Zo zmluvy by vyplynul len záväzok žalovaného splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca s termínom splatnosti
10. deň v mesiaci. Skutočná výška úverového rámca priamo zo žiadosti nevyplýva, určiť
ju mal až navrhovateľ v akcepte, takže v tejto podstatnej časti zmluvy je návrh neurčitý.
Ak teda navrhovateľ ako veriteľ týmto spôsobom namiesto potvrdenia vzniku zmluvy, prijatím návrhu a určením maximálnej výšky úverového rámca plní a za zmluvu o úvere považuje žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a úverového rámca bez osobitnej písomne zmluvy, resp. tak ako je uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach
bez písomného oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001 Z. z., nebola dodržaná predpísaná forma, a preto je takáto zmluva neplatná. Žiadosť odporcu o revolvingový úver ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute. Plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré má žalovaný vrátiť, možno uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, bolo potrebné žalobcom uplatnený nárok posúdiť podľa § 457 OZ, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Navrhovateľ výpisom z ÚP: XXXXXXXXXXXXXX preukazoval, že odporkyňa prostredníctvom úverovej karty vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.427,32 Eur. Túto sumu, prijatú na základe neplatnej zmluvy, by bola odporkyňa povinná navrhovateľovi vydať
a navrhovateľ by vzhľadom na prijaté plnenia vo výške 873,96 Eur bol povinný vrátiť odporkyni uvedenú sumu. Odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa v písomnom potvrdení ako splátky úveru zaplatila sumu 873,96 Eur. Vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej
sa kryjú, započítaním zanikli (§ 580 OZ), k úhrade by ostala len pohľadávka navrhovateľa
vo výške 553,36 Eur, ktorú súd navrhovateľovi priznal.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ (1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd má za to, že podpísaním uvedenej Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru účastníkmi konania, do ktorej bola vsunutá aj vopred navrhovateľom naformulovaná žiadosť odporkyne o poskytnutie úverového rámca, nedošlo aj k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, keďže aj podľa bodu IV-1-1 Všeobecných podmienok navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, uvedených na rube Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, navrhovateľ v prípade prijatia návrhu zaradí klienta medzi žiadateľov a klientovi poskytne úverový rámec a úverovú kartu
až po posúdení údajov zo Žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania.
S poukazom na vykonané dokazovanie a cit. ustanovenia súd zaviazal odporkyňu titulom bezdôvodného obohatenia vydať majetkový prospech tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, na zaplatenie 553,36 Eur spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. od 01.03.2010, odo dňa ako si to navrhovateľ uplatnil.
Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
V tejto súvislosti vychádzal najmä z ust. § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 634/1992 Zb.,
§ 4 ods. 3 tretia veta zákona č. 250/ 2007 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 634/1992 Zb.
V tejto súvislosti prihliadol najmä na skutočnosť, že odporkyni ako spotrebiteľke bol vnútený produkt
- úver, o ktorý nežiadala. V čase žiadosti nemala o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie, a to najmä zodpovedajúci návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý by obsahoval také základné náležitosti, podmienky poskytnutia úveru, ako sa predpokladá
v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Zohľadnil najmä tú skutočnosť, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, nemohol
by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie kontokorentného úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné, či bude, alebo nebude aj kontokorentný úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Tiež nie je podstatné, či dôjde k čerpaniu kontokorentného úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky, pretože fakticky schválením "žiadosti"
a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba),
o ktorý nežiadal. Spotrebiteľ tak i pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom,
že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytnutia takéhoto kontokorentného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne žiadal. Môže sa len o nich domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije platobnú kartu, alebo začne čerpať
úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. V nadväznosti na uvedené, zastal názor,
že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru rôzneho, alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie, ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu a predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb, využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, pričom bez vnútenia takéhoto produktu by klient - spotrebiteľ oň ani neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa súd považuje za rozpor s obchodnými zvyklosťami, zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľ bol zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.
Súd poukazuje ďalej na to, že v súdnej praxi už bolo niekoľkokrát vyslovené rozsudkom, že zmluvné podmienky navrhovateľa súdy považujú za neprijateľné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Odporkyňa bola v konaní úspešná vo väčšej miere ako navrhovateľ, avšak náhradu trov konania si neuplatnila
a nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia
na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok
za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).