Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Saz-8-2013.pdf
PDF · 90.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9Saz/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána U. U. S. T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka F. K. (F.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy Z., H. O., F., naposledy s miestom pobytu J. V. K., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.1.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-516-26/PO- Ž-2012 zo dňa 6.12.2012 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-516-26/PO-Ž-2012 zo dňa 6.12.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 .písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-516-26/PO-Ž-2012 zo dňa 6.12.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal zistený stav veci a uviedol, že s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania je osoba navrhovateľa nedôveryhodnou. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.1.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom, že nedostatočné zistenie stavu veci a vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany aj nedostatok odôvodnenia rozhodnutia.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 25.2.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti, ako aj na dôvodoch, uvedených v odôvodnení rozhodnutia.
V priebehu konania pred súdom bolo zistené, že navrhovateľ bez povolenia odporcu a bez oznámenia adresy svojho pobytu opustil pobytový tábor a jeho po pobyt nie je známy. Z tohto dôvodu bol 30.1.2013 vyradený z evidencie žiadateľov o azyl.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-516/PO-Ž-2012. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl 8.8.2012 z dôvodu, že na Ukrajinu sa vrátiť nemôže, pretože nemá prostriedky na štúdium a do krajiny svojho pôvodu preto, lebo mu tam hrozí smrť a väzenie. V priebehu vstupného pohovoru uviedol, že z Kamerunu vycestoval v októbri 2010 na Ukrajinu za účelom magisterského štúdia, ktoré ukončil, že nebol nikdy odsúdený a že bol sympatizantom hnutia SCNS (Southern Cameroon National Council), na ktorého pochodoch sa zúčastňoval. Uviedol, že v roku 2008 (na jeden týždeň) a 2009 (na dva mesiace) bol zadržaný políciou pri príležitosti osláv 1. októbra, ale bol prepustený, pretože strýka asi niekoho podplatil. 29.10.2012 založila v tom čase zástupkyňa navrhovateľa do spisu fotokópiu listu právnickej firmy Justice Law Firm (JLF), podľa obsahu ktorého navrhovateľ je stúpencom SCNC, a že je hľadanou osobou. List obsahoval správu, podľa ktorej jeho autor (Ebah Ntoko Justice) v novinách „Eden“ z augusta 2011 uverejnil článok, poukazujúci na žalostnú situáciu navrhovateľka, ďalej že navrhovateľ bol v októbri 2009 počas protestného pochodu zadržaný na dva mesiace, ako aj ďalšie informácie. Následne odporca vyhľadal a do spisu založil správy o Kamerune, obsahovo zamerané na zástupkyňou založený list, včítane jeho obsahu. V spise odporcu sa nachádzajú správy o Kamerune, zamerané na existenciu hnutia SCNC a na zaobchádzanie s jeho členmi či stúpencami, na bezpečnostnú situáciu v krajine, ktoré odporca konkretizoval.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa ust § 250j ods. 2 , písm. c/, d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Na základe posúdenia navrhovateľom vznesených námietok voči napadnutému rozhodnutiu súd dospel k názoru, že tu sú dôvody pre jeho zrušenie a vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie:
Odporca vyvodil nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa porovnaním - konfrontáciou listu právnickej firmy JLF s výpoveďou navrhovateľa, pričom rozpory a následnú z toho vyplývajúce nedôveryhodnosť videl: a/ V tom, že podľa listu JLW mal byť navrhovateľ zadržaný v marci 2009, keď navrhovateľ tvrdil, že sa tak stalo v októbri 2009. b/ V tom, že na liste JLF je ako sídlo uvedené prvé poschodie budovy, pričom podľa vykonaného dokazovania má JLW sídliť na jej najvyššom poschodí. c/ V tom, že na webovej stránke nie je uvedené telefónne číslo JLF, uvedené v liste. d/ V tom, že nebolo možné zistiť, či 17. - 22.8.2011 skutočne v novinách EDEN bol publikovaný článok, na ktorý je v liste odkaz. e/ V tom, že podľa zistení v Kamerune nie je ojedinelou korupcia novinárov.
V ďalšom odporca dôvodil, že ak by sa príbeh opísaný navrhovateľom aj udial, posudzoval ho z pohľadu možného prenasledovania z politických dôvodov, pričom však následne uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že sa udalosti udiali tak, ako ich opísal. Súčasne však z vyhľadaných správ skonštatoval, že kamerunská vláda hnutie SCNC považuje za ilegálne a že polícia preventívne zatýka aktívnych stúpencov tohto hnutia.
Vo vzťahu k vyhodnoteniu osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej súd v zmysle vznesených námietok zaujal nasledovné stanovisko:
K dôvodu ad. a/: Tento dôvod neobstojí, pričom jeho uvedenie odporcom zjavne vychádzalo z nesprávneho prekladu bodu 5. listu JLW. V tomto bode listu sa uvádza, že navrhovateľ bol opätovne uväznený v októbri 2009 pri protestnom pochode a držaný dva týždne. Teda sa tam neuvádza, že sa tak malo stať v marci 2009. Údaj v tomto bode listu je zhodný s tvrdením navrhovateľa.
K dôvodu ad. b/: Pokiaľ ide o umiestnenie JLW na udanej adrese: 1. poschodie - najvyššie poschodie, takéto údaje o lokalizácii JLW sa navzájom nevylučujú a preto na tomto základe vyhodnotiť navrhovateľa ako nehodnoverného je nedôvodné.
K dôvodu ad. c/: Skutočnosť, že na webovej stránke JLW nie je uvedené telefónne číslo JLW uvedené na liste JLW nemôže svedčiť o nehodnovernosti navrhovateľa.
K dôvodu ad. d/: Nepreukázanie existencie označeného novinového článku nie je možné pričítať navrhovateľovi, pretože tento jeho existenciu neprezentoval.
K dôvodu ad. e/: Ohľadne zo správ zistenej možnej korupcie kamerunských novinárov súd pokladá za nepodložené tvrdenie odporcu, že aj ev. existencia takejto korupcie svedčí v prospech vyhodnotenia navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby.
K samotnému listu JLW súd pokladá za povinnosť poznamenať, že keďže tento bol predložený navrhovateľom - presnejšie jeho právnou zástupkyňou ako dôkaz, odporca sa správne zaoberal listom ako takým, ako aj jeho obsahom. Nezaoberal sa ním však v rozsahu potrebnom. Predovšetkým si mal zabezpečiť jeho správny preklad a nespoliehať sa iba na preklad, urobený tým, kto ho predložil
- teda zástupkyňou navrhovateľa. I keď následné zameranie dokazovania odporcu na jeho obsah vyhľadaním potrebných správ (súvisiacich s jeho formou či obsahom) bolo správne, podľa názoru súdu
bolo povinnosťou odporcu s navrhovateľom vykonať doplňujúci pohovor. Tento bolo potrebné zamerať na otázky, súvisiace so samotným listom - napr. na otázku či, odkiaľ a odkedy sa navrhovateľ pozná s autorom listu, či navrhovateľ pôsobil (okrem hnutia SCNC) aj v iných hnutiach, organizáciách (v akých), či má vedomosť o JLW, či vie kde sídli, ako, kedy a za akých okolností získal predmetný list JLF a pod. Teda mal odporcu - ako to bolo vyššie už uvedené - podrobne vypočuť k obsahu predmetného listu, osobitne ak vzhľadom na jeho obsah hodlal navrhovateľa vyhodnotiť ako nedôveryhodného.
Potreba podrobnejšieho výsluchu navrhovateľa je však zrejmá aj zo samotného obsahu vstupného pohovoru. Odporca v ňom nevenoval dostatočnú pozornosť tvrdeniam navrhovateľa o jeho údajných zatknutiach. Podľa názoru súdu mal už v priebehu tohto vstupného pohovoru zamerať otázky na okolnosti za ktorých došlo k zatknutiam, ako prebiehali, ako sa s navrhovateľom počas nich zaobchádzalo, kde bol držaný a pod.
Odporca podľa názoru súdu správne v rozhodnutí pristúpil aj k otázke posúdenia navrhovateľovej žiadosti o azyl z pohľadu, ak by sa príbeh navrhovateľa udial tak, ako ho navrhovateľ prezentoval (teda že ako sympatizant hnutia SCNC bol opakovane zatknutý a následne zadržiavaný políciou). Vzápätí však skonštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal že sa príbeh (teda že ako sympatizant hnutia SCNC bol opakovane zatknutý a následne zadržiavaný políciou) udial. Naviac konštatoval, že v Kamerune skutočne dochádza k zatýkaniu v súvislosti s aktivitami SCNC. V tejto časti odôvodnenia si teda odporca protirečil - ak i keď iba hypoteticky pripustil, že navrhovateľ bol sympatizantom hnutia SCNC a z tohto pohľadu vyhodnocoval splnenie či nesplnenie podmienok pre postup podľa § 8 zákona o azyle, nie je logickým že nesplnenie podmienok udelenia azylu videl v tom, že navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Z tohto dôvodu je rozhodnutie nezrozumiteľným.
S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní, pokiaľ pre jeho uskutočneniu budú splnené procesné predpoklady (osobitne prítomnosť navrhovateľa), bude úlohou odporcu vykonať s navrhovateľom doplňujúci pohovor, ktorý by mal byť obsahovo zameraný jednak na podrobné objasnenie okolností opakovaného zadržania navrhovateľa, ako aj na otázky súvisiace s predloženým listom JLW (viď vyššie vytknuté nedostatky), prípadne na ďalšie otázky, ktorých objasnenie vyvstane z obsahu pohovoru. Podľa výsledku a vyhodnotenia pohovoru vykonať prípadne nutné dokazovanie - vyhľadanie správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Po vyhodnotení takto zisteného stavu veci žiadosť posúdiť a rozhodnúť o nej. Pri vydaní meritórneho rozhodnutia toto náležite, presvedčivo a logicky odôvodniť vo všetkých jeho výrokových častiach. Náležitú pozornosť v prípade meritórneho rozhodovania bude musieť odporca venovať aj odôvodneniu ev. výroku, týkajúceho sa doplnkovej ochrany - naplnenia či nenaplnenia predpokladov ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle..
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že mu nepriznal právo na ich náhradu.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 250s O.s.p.)