Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/311/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XX, 2/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 3/ G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - K. W., P. rad XXX/XX, 4/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. X/X, 5/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - K. W., P. rad XXX/XX, 6/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Jánom Juríkom, advokátom v Šuranoch, Levická 39, proti odporcovi: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XXX-X, V. H., zastúpený JUDr. Valériou Cechovou, advokátkou v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -98 zo dňa 08. júna 2012, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia v 1. až 6. rade s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,32 eura spoločne a nerozdielne, k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa11.10.2011 sa navrhovateľ - neb. R. Z., nar. XX.XX.XXXX domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že je v podiele 1 k celku podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Obci O., vedených Správou katastra v Leviciach na LV č. XXX ako registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, pričom súčasne požadoval aj náhradu trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti spoločne s neb. manželkou Z. Z., zomr. XX.XX.XXXX darovali odporcovi darovacou zmluvou zo dňa 19.05.1998, pričom listom zo dňa 05.09.2011 si uplatnil svoje právo na vrátenie daru, v dôsledku čoho právny vzťah z darovania zanikol dňom doručenia výzvy obdarovanému odporcovi dňa 12.09.2011.

Navrhovateľ dňa 26.11.2011 zomrel, načo označení navrhovatelia v 1. - 6. rade po dopyte súdu vstúpili do konania na strane navrhovateľa a súčasne učinili zmenu žalobného petitu tak, aby ohľadom predmetných nehnuteľností bolo určené, že v 1 patria do dedičstva po neb. R. Z.. Uvedenú zmenu petitu súd pripustil uznesením č. k. -38 zo dňa 23.02.2012.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľov zamietol a súčasne o trovách účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že navrhovateľom v l. - 6. rade uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania 351,48 eur spoločne a nerozdielne k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia Občianskeho

zákonníka (OZ - v znení neskorších predpisov - , a ) a ustanovenia (OSP- v znení neskorších predpisov

- § 80 písm. c/ a § 142 ods. 1) tým, že návrhom navrhovateľov vzhliadol nedôvodným a v konaní úspešnému odporcovi po zamietnutí návrhu priznal náhradu trov konania vo výške trov jeho právneho zastúpenia advokátom podľa uvedeného rozpisu trov. Rodičia odporcu darovacou zmluvou z 19.05.1998 darovali predmetné nehnuteľnosti odporcovi, so súčasným dojednaním ich práva doživotného bývania, pričom odporcova matka Z. Z. zomrela XX.XX.XXXX a otec R. Z. zomrel XX.XX.XXXX. R. Z. za svojho života písomne dňa 05.09.2011 vyzval odporcu na vrátenie daru - domovej nehnuteľnosti v podiele 1, ktorú výzvu odporca prevzal do vlastných rúk 12.09.2011. Bolo preukázané, že poručiteľ R. Z. ťažko znášal smrť svojej manželky, v lekárskej starostlivosti bol od 01.05.2005 a do 05.09.2011 užíval viac druhov liekov, ktoré pri doporučenom dávkovaní neovplyvňujú vnímanie a rozhodovanie. K rapídnemu zhoršeniu zdravotného stavu došlo asi v polovici októbra, kedy musel byť hospitalizovaný na internom oddelení v Nových Zámkoch, odkiaľ bol prepustení 04.11.2011, keď v terminálnom štádiu ochorenia užíval onkológom predpísané opiáty až do svojej smrti. Bolo preukázané, že o poručiteľa prevzala starostlivosť navrhovateľka v 6. rade, ktorá si ho zobrala v októbri 2011 do svojej domácnosti po prepustení z Nemocnice v Leviciach, kde bol hospitalizovaný od 06.09. do 08.10. 2011, potom i opakovane v Nových Zámkoch. Odporca so svojou rodinou žije v Prievidzi, kde prácu stratil v roku 2009 po zistení mu choroby z povolania. K svojim rodičom podľa možnosti prichádzal na návštevu sám alebo príležitostne aj s rodinou, po smrti matky ostal u otca dva týždne, neskôr ho navštevoval v nemocnici a doopatroval posledné dni pred smrťou. Po nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva platil domovú daň, financoval rodičom už skôr kúpu kotla na plynové kúrenie, financoval rekonštrukciu kúpeľne a zateplenie povale, pričom obom rodičom vybavil a hradil pohreb. Pokiaľ by sa preukázalo, že poručiteľ sa oprávnene domáhal vrátenia daru, nehnuteľnosť by sa stala predmetom dedenia, preto je na strane dedičov naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď z dedičského spisu vyplýva, že navrhovatelia a odporca sú zákonní dedičia po poručiteľovi. K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe po sebe dvoch nasledujúcich právnych skutočností, prvou je hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného a druhou je jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému k vráteniu daru. a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy, avšak predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak obdarovaného, prejavujúci sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie trvajúce, ktoré v dôsledku trvania v priebehu a pôsobenia a na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie obsahujúce značnú intenzitu alebo o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne (nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu) a obvykle ide o porušenie či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím pomoci a pod. Z výsledkov vykonaného dokazovania vôbec nebolo preukázané, že by sa odporca k svojmu otcovi správal takým spôsobom, že toto správanie možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Navrhovatelia tvrdili, že odporca sa nepostaral o svojho otca v starobe a chorobe, nepreukázali však, že jeho správanie bolo takej intenzity, že tým hrubo porušil dobré mravy. Zdravotný stav poručiteľa sa vážne skomplikoval v roku 2011, opakovane bol v nemocnici a bol odkázaný na celodennú pomoc, ktorú mu poskytovala asi rok jeho dcéra - navrhovateľka v 6. rade vo svojej domácnosti. Ničím nebolo preukázané, že odporca sľuboval poručiteľovi prijatie do svojej domácnosti a pokiaľ ide o nevyhnutnú opateru, ktorú od poručiteľa odporca žiadal a on mu ju neposkytol, ani v tejto časti nemožno konanie odporcu považovať za rozpor s dobrými mravmi. Podľa svojich možností navštevoval svojho otca, počas choroby aj v nemocnici, čo nepopierajú ani navrhovatelia. Rozhodne nemožno správanie sa odporcu voči svojmu otcovi považovať za kvalifikované porušenie morálnych pravidiel takej intenzity, že stupeň závažnosti týchto porušení možno hodnotiť aj podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu, resp. navrhovateľov. Je snáď možné pripustiť, že otec v čase choroby očakával od odporcu ešte viac pozornosti, než mu on venoval, rozhodne ale nemožno kvalifikovať správanie sa odporcu ako hrubé porušenie dobrých mravov. Za svojim otcom prišiel, navštívil ho v nemocnici, v posledných dňoch jeho života bol pri ňom. V konečnom dôsledku opatera poručiteľa bola zabezpečená prostredníctvom dcéry - navrhovateľky v 6. rade. Taktiež navrhovatelia nepreukázali, že by sa odporca voči svojmu otcovi správal hrubo, že by bol agresívny a hádal sa s ním, keď v tomto smere navrhovatelia nikdy svedkami nijakej hádky neboli, iné dôkazy neprodukovali.

Uvedený rozsudok včas podaným spoločným odvolaním napadli prostredníctvom svojho právneho zástupcu všetci navrhovatelia, domáhajúci sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítali neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky nimi navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov Y. Z. a I. W.), ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy iba výpoveď odporcu a jeho manželky, u ktorej je spochybnená vierohodnosť pre jej záujem o výsledok konania, keď k jej výpovedi nemala možnosť navrhovateľka v 6. rade ani, pre svoju neprítomnosť na pojednávaní, sa vyjadriť. Napriek tomu, že ich výpovede boli v podstate zhodné, súd bral pri rozhodovaní do úvahy hlavne výpovede odporcu a jeho manželky. V samotnej výzve na vrátenie daru darca uvádza, že viackrát požiadal odporcu o poskytovanie nevyhnutnej opatery, ale tento mu ju neposkytol a rozhovory na túto tému sa skončili hádkou. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď navrhovateľky v 6. rade. Súd pri posudzovaní konania odporcu v rozpore s dobrými mravmi mal skúmať obdobie ostatných troch rokov pred vyjadrením vôle darcu vo výzve na vrátenie daru a nie posudzovať jeho konanie po obdržaní výzvy. Súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku a priznanie náhrady trov odvolacieho konania vo výške trov jeho právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby 58,69 eura a za 1 režijný paušál 7,63 eura, spolu 66,32 eura. Poukázal na to, že nikto z navrhovateľov ani svedkov nebol svedkom žiadnych jeho hádok s otcom, naopak potvrdili, že sa o otca staral, navštevoval ho, zrenovoval rodičom bývanie, pričom nebol zmluvne zaviazaný vecným bremenom doopatrovania ani jedného z rodičov. Otcovi venoval starostlivosť v rôznej intenzite stále, primerane svojim možnostiam. Tvrdenia navrhovateľov neboli tiež nikým dosvedčené a boli ovplyvnené záujmom o výsledok konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa ( ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. ako vecne správny potvrdiť, keď skutkové závery súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, sú vecne správne a súd prvého stupňa daný skutkový stav i správne právne posúdil.

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude ( ).

Odvolací súd len dodáva, že účastníci konania na pojednávaní dňa 8.6.2012 po poučení v zmysle ust. návrhy na doplnenie dokazovania nemali, teda nežiadali vypočutie v odvolaní uvádzaných svedkov, pričom zástupca navrhovateľky v 6. rade nepožiadal ani o odročenie pojednávania pre možnosť vyjadrenia sa navrhovateľky v 6. rade, keď inak táto bola na pojednávaní riadne zastúpená. Dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo v plnom rozsahu navrhovateľov, ktorí mali bez akejkoľvek pochybnosti preukázať skutkové tvrdenia obsiahnuté vo výzve na vrátenie daru a v samotnej žalobe darcu a teda preukázať to, že konanie odporcu ako obdarovaného hrubo porušovalo dobré mravy. Pri posudzovaní požiadavky poskytovať opateru bolo potrebné prihliadnuť aj na subjektívne a objektívne možnosti odporcu, resp. aj na celkové pomery darcu, ktorého potreby boli zabezpečované aj prostredníctvom jeho iných detí (a vnukov), bývajúcich k nemu bližšie, u ktorých ani po existencii darovacej zmluvy nezanikla tiež ich povinnosť rodičom pomáhať. Vecné bremeno doopatrovania darcov v darovacej zmluve dojednané nebolo a skutkové vymedzenie dôvodov pre vrátenie daru bolo vo výzve darcu a v samotnej žalobe len v rovine všeobecných a bližšie (časovo, miestne...) nešpecifikovaných vyjadrení obmedzujúcich ich vecné dokazovanie.

Pri úspechu odporcu v odvolacom konaní mu odvolací súd v zmysle ust. a priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ako si ich správne vyčíslil a uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.