Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Scud/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu M. M., bytom M., X. X, štátny príslušník J. republiky, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP- PO2-1271-003/2011 zo dňa 18. novembra 2011 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-271-003/2011 zo dňa 18. novembra 2011 podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 119,47 € v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Csáká, advokáta.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací správny orgán podľa o správnom konaní (ďalej len „“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-41-006/2011 zo dňa 28.09.2011 vydaného podľa a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaní spisového materiálu zistil, že napadnutým rozhodnutím prvostupňový správny orgán žalobcu administratívne vyhostil a určil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky po dobu piatich rokov podľa z dôvodu, že žalobca svojim konaním naplnil dôvod administratívneho vyhostenia, pretože sa zdržiaval na území Slovenskej republiky bez oprávnenia.

Ďalej uviedol, že dňa 11.10.2011 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Ladislava Csáká odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu. Preskúmaním spisového materiálu vo veci konania o administratívnom vyhostení žalobcu a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky zistil, že dňa 16.02.2011 prijalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Stropkov žiadosť žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Dňom 01.04.2011 v rámci reorganizačných zmien Úradu hraničnej a cudzineckej polície sa v predmetnej veci rozhodnutia o žiadosti žalobcu stal vecne a miestne príslušný prvostupňový správny orgán Oddelenie

cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce. Tento prehodnotil žiadosť žalobcu vo veci obnovenia povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania, ktorú rozhodnutím zo dňa 13.05.2011 č. PPZ-HCP-PO7-KP-234-012/2011 zamietol. Zároveň určil podľa dobu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky na 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Pretože uvedenú dobu na vycestovanie určenú rozhodnutím žalobca nerešpektoval vydal podľa rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Dňa 28.09.2011 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia podľa Správneho poriadku, v ktorej bola daná možnosť žalobcovi, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky k podkladom, ako aj k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie v súlade s ust. Správneho poriadku. Po preštudovaní zápisnice o podanom vysvetlení dospel žalovaný k záveru, že žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky.

Uviedol, že žalobca v odvolaní, ktoré podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietal, že v posudzovanej veci vydanie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení je nadbytočné, vzhľadom na existenciu právoplatného a zároveň aj vykonateľného rozhodnutia toho istého orgánu č. PPZ-HCP-PO7-KP-234-012/2011 zo dňa 13.05.2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. PPZ- HCP-PO2-206-003/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým sa zamietla jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Aj keď správny orgán v posudzovanej veci uvádza, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky nie je oprávnený od 23.09.2011 namietal správnosť tohto tvrdenia, predovšetkým v tom, že doteraz nebolo rozhodnuté o jeho ďalšej žiadosti, ktorá je vedená pod č. PPZ- HCP-PO7-405-001/2011 a preto je toho názoru, že až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti nie je možné považovať jeho pobyt na území Slovenskej republiky za neoprávnený.

K týmto skutočnostiam žalovaný uviedol, že vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky nie je nadbytočné a je vydané v súlade so . Pretože žalobca nerešpektoval rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na územie Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 13.05.2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.08.2011, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2011. Žalobca nerešpektoval povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa . Prvostupňový správny orgán vydal zákonné rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky podľa . Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi uplynula lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky dňa 22.09.2011, teda odo dňa 23.09.2011 sa zdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene.

K ďalšej žiadosti žalobcu vedenej pod sp.zn. PPZ-HCP-PO7-405-061/2011 uviedol, že táto bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu, avšak nespĺňala náležitosti podania žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky podľa , kedy cudzinec žiadosť o obnovenie povolania na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky podáva osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare. V čase podania žiadosti žalobca už nemal oprávnenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti boli oznámené žalobcovi listom zo dňa 28.09.2011.

Uviedol, že v ďalšej časti odvolania žalobca namietal správnosť tvrdenia o právoplatnosti rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného v predchádzajúcej veci, t.j. vo veci zamietnutia žiadosti na obnovenie povolenia na prechodný pobyt mu bolo doručené až dňa 28.09.2011, a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť skôr než sa mu fyzicky doručilo. K tomu žalovaný uviedol, že spracované rozhodnutie o odvolaní žalovaného v zákonom stanovenej lehote bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu k doručeniu do vlastných rúk podľa § 24 Správneho poriadku. Toto rozhodnutie o odvolaní právny zástupca žalobcu (JUDr. Atilla Z.) prevzal doporučene do vlastných rúk dňa 23.08.2011. Druhostupňové rozhodnutie, proti ktorému je odvolanie vylúčené, nadobúda právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia účastníkovi konania resp. jeho právnemu zástupcovi. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o

odvolaní vydané pod č. PPZ-HCP-PO2-206-003/2011 zo dňa 01.08.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2011 podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku. K ďalšej námietke žalobcu proti výroku napadnutého rozhodnutia, predovšetkým vo vzťahu k určeniu zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky v maximálnej zákonom prípustnej lehote 5 rokov, ako aj k stanoveniu lehoty na vycestovanie v trvaní 7 dní uviedol, že výrok a zároveň naň nadväzujúce odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu je v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. K námietkam týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky zdôraznil, že ide o samostatné konanie, ktoré je v súčasnosti právoplatné a nie je dôvod sa k nemu detailne vyjadrovať. Doba zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky pre žalobcu na 5 rokov zo strany prvostupňového správneho orgánu bola stanovená z dôvodu, že prvostupňový správny orgán už počas konania vo veci žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt mal možnosť postupovať a rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 4 a žalobcu administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky. Z tohto však upustil, pretože zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania a určenie doby na vycestovanie bolo dostatočným opatrením. V prípade dobrovoľného plnenia rozhodnutia mal žalobca možnosť opätovne podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt na územie Slovenskej republiky za účelom podnikania. Pretože žalobca neakceptoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a nevycestoval v stanovenej lehote z územia Slovenskej republiky určenej v rozhodnutí, došlo k ďalšiemu protiprávnemu konaniu, ktoré tvorí právny dôvod pre administratívne vyhostenie. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán stanovil zákaz vstupu na maximálnu dĺžku piatich rokov. Zároveň určil pre žalobcu minimálnu 7 dňovú lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky pričom prihliadal na skutočnosť, že žalobca v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania už mal určenú lehotu 30 dní na vycestovanie a prípadne vysporiadanie sa s okolnosťami týkajúcimi sa podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky. Stanovená lehota bola určená podľa v maximálnej výške, a preto prvostupňový správny orgán nemal dôvod pre určenie dlhšej doby na vycestovanie žalobcu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že skúmal tiež súkromný a rodinný život žalobcu a zistil, že žalobca v zápisnici o podaní vysvetlenia neuviedol rodinné väzby na území Slovenskej republiky, ktoré by tvorili prekážku jeho administratívneho vyhostenia.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorej namietal, že postup žalovaného nebol v súlade so zákonom a že sa nevyrovnal dôsledne s jeho odvolacími námietkami. Je toho názoru, že vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení je nadbytočné a duplicitné vzhľadom k existencii právoplatného a vykonateľného rozhodnutia toho istého orgánu č. PPZ-HCP-PO7-KP-234-012/2011 zo dňa 13.05.2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- PO2-206-003/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

Uviedol, že aj keď zákon ponecháva na úvahu správneho orgánu na akú dobu určí zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, táto úvaha nemôže byť výsledkom svojvôle správneho orgánu, ale musí byť riadne odôvodnená. Nestotožňoval sa preto s odôvodnením žalovaného vo vzťahu k určeniu maximálnej lehoty zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a minimálnej lehoty na opustenie územia Slovenskej republiky. Podotkol, že na území Slovenskej republiky žil a poctivo podnikal 4 roky a nie je spravodlivé, ani správne po štyroch rokoch od kohokoľvek očakávať, aby stihol za 7 dní prerušiť všetky svoje styky a speňažiť celý svoj dovtedy nadobudnutý majetok. Nepovažuje za riadne odôvodnenie konštatovanie žalovaného, že prvostupňový správny orgán už počas konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt mal možnosť postupovať podľa , túto možnosť však nevyužil a ide o samostatné konanie, ku ktorému nie je dôvod sa detailne vyjadrovať. Týmto poukázal na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, kedy si žalovaný spoločne s prvostupňovým správnym orgánom osvojujú len tie skutkové a právne závery, ktoré sú pre nich vyhovujúce.

Citoval čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. V tejto súvislosti uviedol, že je nepopierateľným faktom, že počas rokov života v Slovenskej republike sa táto krajina stala postupne jeho domovom, nadviazal tu mnohé priateľské vzťahy, má tu časť rodiny, s ktorou je veľmi citovo naviazaný a rád by tu strávil aj svoj ďalší život. Právo na ochranu tohto jeho súkromného života a súkromia preto môže byť prelomené len vtedy, ak je to v súlade so zákonom a so záujmami citovanými v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je presvedčený, že žiadna z oblastí, ktorej sa ochrana touto právnou normou postihuje jeho pobytom na území Slovenskej republiky nie je dotknutá. Tieto skutočnosti žalovaný ani prvostupňový správny orgán v konaní dostatočne neskúmal.

Namietla, že slovenskému jazyku perfektne nerozumie a nebol mu zabezpečený tlmočník tak, aby mohol dôstojne obhajovať svoje práva. Zároveň nebol podľa upozornený na možnosť žiadať písomný preklad dôvodu administratívneho vyhostenia, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti odvolania v jazyku, ktorému rozumie.

Poukázal na formálnu nesprávnosť procesného postupu žalovaného tým, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie najprv potvrdil a až následne zamietol jeho odvolanie. Takýto postup podľa jeho názoru nie je možný. Ako to vyplýva z ust. Správneho poriadku, postup je práve opačný a preto nie je možné považovať postup žalovaného v súlade so zákonom. Namietal aj skutočnosť, že medzičasom nadobudol účinnosť nový , ktorý v prechodných ustanovení upravuje, že konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov, podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. V tejto súvislosti poukázal na ust. posledná veta , podľa ktorého policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. To znamená, že policajný orgán je oprávnený uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky len v tom prípade, ak v samotnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že na tunajšom súde prebieha konanie pod sp.zn. , v rámci ktorého sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania a pretože táto vec súvisí s konaním vo veci administratívneho vyhostenia žiadal, aby súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia veci sp.zn. .

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 03.05.2012, v ktorom poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

Na základe návrhu žalobcu na prerušenie konania do skončenia veci vedenej na tunajšom súde sp.zn. súd lustráciou zistil, že na tunajšom súde je vedené pod sp.zn. konanie v právnej veci žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP- PO2-2006-003/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorá Krajskému súdu v Košiciach napadla dňa 19.09.2011. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola uznesením č.k. -22 zo dňa 30.01.2012 vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 16.02.2012. Z uvedeného bolo zistené, že pod sp.zn. a sú vedené konania o preskúmanie zákonnosti tých istých rozhodnutí žalovaného na základe identického opravného prostriedku. V danom prípade prebiehajúce konanie vo veci bolo začaté na návrh zo dňa 19.09.2011 na Krajskom súde v Košiciach. Začatie konania v tejto veci bráni tomu, aby sa pokračovalo vo veci a z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 28.02.2012 konanie vedené pod touto spisovou značkou zastavil. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti

a na návrhu žalobcu súd uznesením sp.zn. -55 zo dňa 15.08.2012 prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. .

Konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. bolo ukončené právoplatne rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2012 tak, že súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- PO2-206-003/2011 zo dňa 01.08.2011 podľa a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a rozsudkom sp.zn. zo dňa 12.02.2013 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý prisvedčil námietke žalobcu, že v správnom konaní (keď správny orgán, ktorý nepoučil žalobcu ako účastníka správneho konania o možnosti zvoliť si právneho zástupcu a tým, že bol vypočutý bez právneho zástupcu, pričom žalobca neovládal jazyk, v ktorom sa viedlo konanie) bolo porušené jeho právo na obhajobu. Za správnu a dôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že do konania bola pribratá osoba tlmočníka ad hoc, o ktorom nebolo náležite preverené resp. nebolo preukázané, že náležite ovláda jazyk slovenský. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR tieto námietky mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

Podľa , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) administratívne vyhostil žalobcu z územia Slovenskej republiky do J. G. republiky a zároveň určil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky po dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa určil lehotu na vycestovanie do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa , policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu do 5 rokov, najmenej však na 1 rok, ak vstúpi na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez oprávnenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nesporné, že dôvodom pre administratívne vyhostenie bolo konštatovanie, že od 23.09.2011 sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene. Správne orgány vychádzali zo skutočnosti, že rozhodnutím č. PPZ- HCP-PO2-206-003/2011 zo dňa 01.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2011 a ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o obnovenie pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky s dobou vycestovania 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, t.j. do 22.09.2011.

Ako bolo uvedené vyššie toto rozhodnutie žalovaného zo dňa 01.08.2011 vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ktoré tvorilo podklad napadnutého rozhodnutia v tomto konaní bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zrušené podľa , t.j. pre procesné vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Podľa , ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní ( o správnom konaní - ďalej len ).

Podľa § 3 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podklady, z ktorých rozhodnutie správneho orgánu vychádza by mali spĺňať kritéria závažnosti (dôležitosti), pravdivosti a zákonnosti. Z hľadiska zákonnosti musia byť podklady získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Ak teda správne orgány v predmetnom konaní pri skutkových zisteniach vychádzali z rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO2-2006-003/2011 zo dňa 11.08.2011, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené pre nezákonnosť, je preskúmavané rozhodnutie zaťažené vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne a tým aj nezákonné rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vec posúdiť a rozhodnúť v súlade s procesnými zásadami upraveným v o správnom konaní.

V závere súd poznamenáva, že aj napriek tomu, že žalovaný bol uznesením súdu sp.zn. zo dňa 04.04.2012 vyzvaný, aby predložil úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál v danej veci spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí, nebol súdu takýto úplný spis predložený (obsahoval iba zberný spis žalovaného bez spisu prvostupňového správneho orgánu).

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 1 053,47 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) a pozostávajú z piatich právnych úkonov - príprava a prevzatie (29.11.2011 prevzatie právneho zastúpenia) v hodnote 123,50 €, spísanie a podanie žaloby (16.01.2012) v hodnote

127,16 €, účasť na pojednávaní dňa 04.07.2012 ( ) vo výške 31, €, písomné podanie zo dňa 26.03.2013 v hodnote 130, € a účasť na pojednávaní dňa 17.04.2013 v hodnote 130,16 €, celkom 542,64 €; režijného paušálu 1 x 7,41, 2 x 7,63, 2 x 7,81 ( ), celkom vo výške 38,29 €; cestovného za účasť na pojednávaní dňa 04.07.2012 a 17.04.2013 za cestu L. - B. a späť osobným motorovým vozidlom Nissan Pathfinder, ev.č. RV 444BA v dĺžke 2 x 108 km pri priemernej spotrebe 9,8 l/100 km, cene pohonných látok 1,499 €/l a náhrade 0,183 €/km v celkovej výške 142,52 €; náhrady za stratu času 2 x 6 začatých polhodín za účasť na pojednávaní dňa 04.07.2012 a 17.04.2013 pri náhrade 12,72 € za 1 polhodinu v roku 2012 a 13,02 € za 1 polhodinu v roku 2013, čo predstavuje celkom sumu 154,44 €; 20 % DPH z celkovej sumy 877,80 €, čo predstavuje sumu 175,58 €.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.