Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-378-2012.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/378/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o maloletú A. O., nar. XX. XX. XXXX a maloletú E. O., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., deti rodičov Q. O., nar. XX. X. XXXX, bytom N. F., A. XXX a A. O., nar. XX. X. XXXX, bytom N. K., R. XX, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v S., 15P/141/2010 -39 zo dňa 21.9.2010, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti O. tak, že toto výživné sa z v y š u j e zo strany otca Q. O. voči maloletej A. zo sumy 65,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a u maloletej E. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2012, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné od 1.9.2012 do 30.4.2013 v sume 680,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť v 100-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného na tom skutkovom základe, že od posledného rozhodnutia vo veci došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí. Matka vo svojom návrhu, ako aj vo svojej výpovedi uviedla, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom v roku 2010, kedy bola upravená vyživovacia povinnosť na maloletú A. vo výške 65,- eur mesačne a na maloletú E. vo výške 50,- eur mesačne. Maloleté deti v súčasnosti už navštevujú obe 2. stupeň základnej školy, pričom maloletá A. navštevuje 8. ročník základnej školy a maloletá E. 5. ročník základnej školy. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni. Stravné činí 22,- eur mesačne na jedno dieťa. Okrem toho maloleté deti navštevujú základnú umeleckú školu, kde u maloletej A. hradí matka 10,- eur mesačne a cestovné predstavuje 16,- eur mesačne a taktiež u maloletej E. poplatky činia 10,- eur mesačne + 5,- eur školné. Hudobný nástroj zakúpil dieťaťu otec. Maloletá A. nosí okuliare, je potrebné dieťaťu meniť sklá a rámy. Taktiež sú tu výdavky na zubné ošetrenie, za ktoré matka v poslednom čase uhradila 56,- eur. Matka spolu s maloletými deťmi obýva rodinný dom, ktorý patrí jej druhovi. Náklady na domácnosť predstavujú 160,- eur mesačne a hypotéku splácajú vo výške 145,- eur mesačne, spotrebný úver vo výške 35,- eur mesačne a internet vo výške 20,- eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že v priebehu uplynulého roku bola zamestnaná na dohodu, pričom jej príjem predstavoval do 100,- eur mesačne. Popri tom bola evidovaná na Úrade práce, bez nároku na dávku v hmotnej núdzi, nakoľko do príjmu rodiny sa rátal aj príjem
jej druha, ktorý činil okolo 500,- eur. Zo vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa vo veku 4 rokov. Na poslednom pojednávaní matka uviedla, že pracuje od 1.3.2013 v B. K. ako chyžná s príjmom 300,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Uviedla však vážne problémy so svojím priateľom, s ktorým sa momentálne rozchádzajú a teda bude si musieť vyriešiť otázku bývania a starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa.
Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že má veľmi vysoké výdavky na exekúcie, do zdravotných poisťovní, kde nehradil poplatky ani v čase spoločného manželstva s matkou maloletých detí. Celková výška týchto dlhov je okolo 8.000,- eur a mesačná splátka exekúcii činí 325,- eur. V roku 2012 pracoval vo Švajčiarsku ako murár. Pracovný pobyt v zahraničí mu vybavili jeho sestry, ktoré taktiež pracujú vo Švajčiarsku. Ďalej uviedol, že má výdavky na elektrinu, a to 194,- eur mesačne, pričom dlh na elektrine predstavoval 1.624,- eur a tento spláca vo výške 220,- eur mesačne. Žije s priateľkou, ktorá má v starostlivosti syna. V roku 2012 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v E. od januára 2012 do apríla 2012, v máji 2012 odcestoval do Švajčiarska, kde pracoval ako murár do októbra 2012 s príjmom okolo 1.500,- eur mesačne. Zároveň si však musel uhradiť zdravotné poistenie 312,- frankov a na bývanie hradil 600,- frankov. Od októbra 2012 do januára 2013 nebol v evidencii Úradu práce, zaevidoval sa až v januári 2013. Na posledné pojednávanie sa otec nedostavil, dňa 17.4.2013 telefonicky ospravedlnila jeho neúčasť na pojednávaní jeho priateľka, nakoľko sa v súčasnosti zdržiava v zahraničí a nevie uviesť, kedy sa vráti na Slovensko. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Kolízna opatrovníčka sa pripojila k návrhu matky a žiadala výživné zvýšiť s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletých detí a zároveň poukázala aj na fakt, že napríklad faktúra za elektrinu za zúčtovacie obdobie, ktorú otec uviedol pre trojčlennú rodinu vo výške 3.450,- eur, považuje za absolútne neúmernú trojčlennej rodine, pričom by mohol znížiť tieto náklady a následne finančné prostriedky poskytnúť maloletým deťom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v S., č. k.: 15P/141/2010 -39 zo dňa 21.9.2010 bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú A. na sumu 65,- eur mesačne a u maloletej E. na sumu 50,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2010. V čase predchádzajúceho konania maloletá A. navštevovala 6. ročník základnej školy, maloletá E. 3. ročník základnej školy. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 164,20 eur.
Otec maloletých detí bol zamestnaný vo firme Y..D..E.., kde mu bola vyplácaná minimálna mzda 295,- eur. Následne bol v evidencii Úradu práce ako nezamestnaný.
V súčasnosti maloletá A. navštevuje 8. ročník základnej školy, maloletá E. 5. ročník základnej školy. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, stravné činí 22,- eur. Taktiež navštevujú základnú umeleckú školu, kde sú na každé z maloletých detí mesačné poplatky 10,- eur a 5,- eur školné. Maloletá A. na základnú umeleckú školu dochádza, čo predstavuje okolo 16,- eur mesačne. Taktiež sú zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom, maloleté dieťa nosí okuliare. Matka hradila aj zvýšené výdavky za zubné ošetrenie. Pre maloletú E. hudobný nástroj zakúpil otec dieťaťa. Matka spolu s rodinou obýva rodinný dom, kde náklady na domácnosť predstavujú 160,- eur mesačne a zároveň rodina spláca hypotéku vo výške 145,- eur mesačne, spotrebný úver 35,- eur mesačne a za internet hradia 20,- eur mesačne. Aj keď na poslednom pojednávaní matka uviedla, že momentálne má rodinné problémy, rozchádzajú sa s priateľom a teda následne si bude musieť riešiť otázku bývania, ku dňu rozhodnutia stále bývala v uvedenom rodinnom dome s priateľom, takže zatiaľ tieto podmienky ostali nezmenené. Z terajšieho partnerského vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa. Po ukončení materskej dovolenky matka pracovala na dohodu v potravinách, kde dosahovala príjem do 100,- eur mesačne. Popri tom bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná bez nároku na dávku v hmotnej núdzi, nakoľko sa bral do úvahy aj príjem jej partnera. Od 1.3.2013 je zamestnaná ako chyžná s priemerným mesačným zárobkom 300,- eur mesačne. Iný príjem na jej strane nie je.
Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento v uplynulom roku 2012 bol od januára do apríla 2012 nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, od mája 2012 do októbra 2012 pracoval vo Švajčiarsku ako murár a dosahoval príjem okolo 1.500,- eur mesačne. Platil si zdravotné poistenie vo výške 312,- frankov a na bývanie hradil 600,- frankov. Od októbra 2012 do januára 2013 sa nezaevidoval na Úrade práce, evidencia nastala až v januári 2013. Žije s priateľkou, iné vyživovacie povinnosti nemá. Zároveň uviedol, že má dlh voči zdravotnej poisťovni celkovo vo výške 8.000,- eur a tento spláca mesačne vo výške 325,- eur. Ďalšie výdavky súvisia s úhradou elektriny, kde dlh na elektrine otec spláca vo výške 220,- eur mesačne, a zároveň mesačné poplatky predstavujú 193,23 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S. vyplýva, že otec maloletých detí bol zaradený do evidencie uchádzačov 16.1.2013, rozhodnutie o zaradení však nebolo právoplatné, nakoľko menovaný sa v určenom čase nedostavil na príslušný Úrad práce a následne bolo začaté správne konanie vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E.. Taktiež príslušný úrad neevidoval žiadosť o poskytovanie dávky v hmotnej núdzi zo strany otca maloletých detí.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd preukázané, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov, pričom maloletá A. v tomto školskom roku navštevuje 8. ročník základnej školy a u maloletej E. došlo aj k prechodu na vyšší stupeň základnej školy, keďže v tomto školskom roku navštevuje už 5. ročník základnej školy. U oboch maloletých detí sú zvýšené výdaje v súvislosti s mimoškolskou činnosťou, keďže obe navštevujú základnú umeleckú školu. Na strane matky došlo taktiež k zmene pomerov, keďže v čase predchádzajúceho konania bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 164,20 eur. V uplynulom roku, t. j. v roku 2012, matka deti bola evidovaná na Úrade práce ako nezamestnaná a zároveň si privyrábala na dohodu v predajni potravín,
kde dosahovala príjem do 100,- eur mesačne. Od 1.3.2013 je riadne zamestnaná ako chyžná s príjmom 300,- eur mesačne. Na strane matky teda od uvedeného času, t. j. od 1.3.2013, došlo k zvýšeniu príjmu.
Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento bol v čase predchádzajúceho konania zamestnaný vo firme Y..D..E.., kde mu bola vyplácaná mzda 295,- eur v hrubom a od 1.12.2009 bol otec nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. V priebehu roku 2012 otec pracoval po dobu pol roka ako murár vo Švajčiarsku s príjmom cca 1.500,- eur mesačne. Od októbra 2012 do decembra 2012 nebol v evidencii Úradu práce, t. j. v tom čase žil z úspor, ktoré boli dostačujúce na chod domácnosti a úhradu výdavkov. Následne sa zaevidoval až 16.1.2013 ako nezamestnaný. Nedošlo však ani k právoplatnému rozhodnutiu o zaevidovaní otca s príslušným Úradom práce ako nezamestnaného, nakoľko si písomnosti neprevzal, nedostavil sa v uvedený čas na Úrad práce a tento začal následne správne konanie o vyradení z evidencie pre nespoluprácu. Aj z telefonického hovoru vyplýva, že momentálne je otec v zahraničí, je tu predpoklad, že znovu pracuje vo Švajčiarsku a teda jeho príjem znovu činí okolo 1.500,- eur mesačne. Vychádzajúc z takéhoto predpokladaného príjmu na strane otca, súd zvýšil výživné u maloletej A. zo sumy 65,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a u maloletej E. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, a to od 1.9.2012, t. j. aj od doby, kedy maloletá E. začala navštevovať 2. stupeň základnej školy. Takto stanovené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí, ale aj schopnostiam a možnostiam otca, ktorý aj v uvedenom čase pracoval v zahraničí a aj v súčasnosti vykonáva prácu v zahraničí. Čo sa týka inkasných poplatkov zvýšeného odberu elektriny a tým narastajúceho dlhu, súd uvedené skutočnosti nezobral do úvahy ako nutné výdavky na strane otca, a to s poukazom na ustanovenie § 62. ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky
Zaostalé výživné od 1.9.2012 do 30.4.2013 predstavuje sumu 630,- eur. U maloletej A. mesačné zaostalé výživné činí 35,- eur mesačne a u maloletej E. činí 50,- eur mesačne (celkové mesačné zaostalé výživné teda činí 85,- eur u oboch detí x 8 mesiacov).
Nakoľko nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby hradil výživné vo výške 120,- eur u maloletej A., súd v tejto prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.