Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/24/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobkyne: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená AK NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: V. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX A., o zaplatenie 7280,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie 1.680,- Eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 14.9.2022, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 7280,- Eur a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa predmetnú žalobu odôvodnila tým, že žalovanému v rozmedzí od 16.2.2021 do 26.6.2021 požičala finančné prostriedky vo výške 10380,- Eur s tým, že žalovaný žalobkyni tieto finančné prostriedky vráti. Keďže zo strany žalovaného nedošlo dlhší čas k vráteniu finančných prostriedkov, žalobkyňa prostredníctvom emailu požiadala o ich vrátenia dňa 29.6.2021 a zároveň poskytla žalovanému lehotu na ich vrátenie do 31.8.2021. Keďže žalovaný v lehote stanovenej žalobkyňou tieto prostriedky žalobkyni neuhradil, žalobkyňa opakovane vyzvala žalovaného podľa , aby požičané prostriedky vrátil, avšak táto výzva nebola zo strany žalovaného prevzatá v odbernej lehote. Napriek tomu, došlo zo strany mamy žalovaného k čiastočnej úhrade dlhu a to vo výške 3100,- Eur. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa uviedla, že zostatková suma, ktorú žalovaný žalobkyni nevrátil je vo výške 7280,- Eur. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný viackrát v rámci online komunikácie prisľúbil, že finančné prostriedky žalobkyni vráti. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné doklady označené ako pohyby na účtoch, informácie o transakciách zo dňa 6.6.2021, zo dňa 26.6.2021, dňa 2.3.2021, dňa 3.3.2021 a dňa 2.3.2021, emailovú výzvu na vrátenie finančnej výpomoci vo výške 10380,- Eur zo dňa 29.6.2021, výzvu na zaplatenie zo dňa 14.9.2021, predžalobnú výzvu zo dňa 18.10.2021, správy z elektronickej komunikácie cez messenger medzi žalobkyňou a žalovaným.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. dňa 9.11.2022, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 7280,- Eur. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobkyňa je povinná v rámci civilného konania preukázať nie len to, že žalovanému poskytla finančné prostriedky ale zároveň je povinná preukázať aj to, že k tomu došlo na základe zmluvy o pôžičke a aký bol obsah tejto zmluvy.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by poskytla žalovanému finančné prostriedky, ktoré si prostredníctvom predmetnej žaloby uplatnila, titulom zmluvy o pôžičke. Konštatoval, že tieto prostriedky mu boli žalobkyňou posielané ako výpomoc- dar v čase jeho zlej finančnej situácie s tým, že žalovaný ju ubezpečil, že v prípade, ak sa mu táto situácia zlepší, tak jej to vo vzťahu vykompenzuje tým, že uhradí iné náklady. Z dôvodu skončenia ich vzťahu zaslal žalovaný žalobkyni email s tým, že jej finančné prostriedky postupne vráti, avšak požiadal ju o poskytnutie úplných dokladov, ktoré preukazujú to, že ňou uvedená výška prostriedkov, ktoré požadovala žalobkyňa vrátiť, je reálna a táto mu bola poskytnutá. Poukázal na email z 24.10.2021, kde uviedol, že až po nahliadnutí do týchto listín mohol uznať, resp. neuznať, či žalobkyňou požadovaná suma je dôvodná. Žalovaný uviedol, že po doručení uvedených listín, uznal nárok žalobkyne na vrátenie prostriedkov, ktoré boli zaslané z účtu žalobkyne na účet žalovaného v celkovej výške 4780,- Eur, pričom časť z týchto peňazí vo výške 3100,- Eur už žalobkyni vrátil prostredníctvom jeho matky ešte pred podaním žaloby. V ostatnom rozsahu, t.j. sumu 1680,- Eur, žalovaný uviedol, že žalobkyni uhradí do 31.3.2023. Čo sa týka listinných dokladov, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe, žalovaný uviedol, že tieto sú irelevantné, nakoľko preukazujú iba to, že žalobkyňa si uvedené prostriedky vyberala z bankomatu, ale nepreukazujú, že ich odovzdala žalovanému. K odporu žalovaný pripojil email zo dňa 24.10.2021, adresovaný právnemu zástupcovi žalobkyne ako aj potvrdenia o zrealizovaní transakcií zo dňa 21.9.2021 a dňa 11.11.2021.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zo dňa 17.2.2023 uviedla, že navrhuje, aby v začatom konaní pokračoval miestne príslušný súd a k podanému odporu sa vyjadrila tak, že zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu a môže byť uzatvorená aj ústne, čo žalobkyňa preukázala jednak dokladmi, priloženými k žalobe ale zároveň toto mala preukazovať aj listinami, ktoré priložila k predmetnému vyjadreniu. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovanému poskytla finančné prostriedky v celkovej výške 10380,- Eur, pričom žalovaný nespochybňuje zapožičanie finančných prostriedkov vo výške 4780,- Eur, ktoré mu boli zaslané na jeho účet z účtu žalobkyne, preto sa k týmto prostriedkom žalobkyňa viac nevyjadrovala. Čo sa týka spochybneného nároku vo výške 5600,- Eur, žalobkyňa uviedla, že dňa 2.3.2021 si od nej žalovaný požičal prostriedky vo výške 4000,- Eur v hotovosti na zakúpenie motorového vozidla a vo výške 500,- Eur, ktoré previedla na účet pána G. z N., ktorý vozidlo predával. Uvedené malo vyplývať z dokladu o výbere hotovosti vo výške 1000,- Eur a 3000,- Eur z bankomatu VÚB v V., z dokladu o úhrade sumy 500,- Eur na účet predávajúceho ako aj z elektronickej konverzácie cez messenger medzi stranami sporu na č.l. 62. Na preukázanie týchto skutočnosti žalobkyňa navrhla zabezpečiť kúpnu zmluvu k autu s EČV A. ako aj výsluch pána G., ktorého osobné údaje budú zistené z predmetnej kúpnej zmluvy. Finančné prostriedky vo výške 800,- Eur žalobkyňa poskytla žalovanému dňa 6.6.2021, keď tieto vybrala z bankomatu vo W. S. N. a požičala ich žalovanému za účelom kúpy mobilného telefónu, čo má vyplývať z elektronickej konverzácie na č.l. 63. Prostriedky vo výške 300,- Eur žalobkyňa poskytla žalovanému dňa 28.6.2021 v Z., keďže žalovaný jej tvrdil, že stratil výplatu a potrebuje si krátkodobo požičať, čo malo vyplývať z elektronickej komunikácie na č.l. 63. Taktiež žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný nespochybnil pôžičku vo výške 10000,- Eur, čo malo vyplývať z komunikácie na č.l. 64.

5. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril, nakoľko si neprevzal zásielku zo súdu na adrese trvalého pobytu, ktorá mu bola doručená na základe fikcie doručenia podľa .

6. Na pojednávaní dňa 29.5.2023 zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie 900,- Eur, nakoľko túto sumu žalovaný uhradil po podaní žaloby a v ostatnom rozsahu, teda v časti o zaplatenie 6380,- Eur zotrvala na podanom návrhu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.6.2023 uviedol, že zo sumy 10380,- Eur, ktoré žalobkyňa tvrdila, že žalovanému poskytla, už žalovaný uhradil žalobkyni sumu 4000,- Eur a to sumu 3100,- Eur pred začatím pojednávania prostredníctvom svojej mamy a sumu 900,- Eur, ktorú žalovaný uhradil po začatí konania vo veci samej. Taktiež uviedol, že zostatok uznanej sumy vo výške 780,- Eur, žalobkyni uhradí v čo najkratšom možnom čase. Vo vzťahu k zvyšnej, žalobou uplatnenej sume, žalovaný uviedol, že túto neuznáva za pôžičku a s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí, keďže medzi nimi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke, ani so žalobkyňou nikdy nehovoril o tom, že by malo ísť o pôžičku, resp. že by žalovaný mal žalobkyni finančné prostriedky vrátiť. Uviedol, že tieto prostriedky mu boli poskytnuté zo strany žalobkyne dobrovoľne v rámci partnerského vzťahu a išlo o finančnú výpomoc- dar v čase jeho zhoršenej finančnej situácie. Uvedené malo podľa tvrdení žalovaného vyplývať z predloženej internetovej komunikácie. Žalovaný taktiež uviedol, že čo sa týka návrhu žalobkyne na predloženie kúpnej zmluvy žalovaným, túto nemôže predložiť, nakoľko nebola uzatvorená v písomnej forme. Vo vzťahu k výsluchu pána G. uviedol, že ide o tretiu, cudziu osobu, ktorá nepozná vzťah žalobkyne a žalovaného, a teda o charaktere právneho vzťahu medzi stranami sporu nemá žiadne informácie, preto tieto návrhy považoval žalovaný za irelevantné pre predmetné konanie. Poukázal na to, že súdu nebol predložený žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že finančné prostriedky- hotovosť bola poskytnutá žalovanému titulom pôžičky a že tieto má žalovaný žalobkyni vrátiť, ani nebola preukázaná dohodnutá lehota, v ktorej by jej prostriedky mal vrátiť. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.7.2023 zobrala žalobu späť aj v časti o zaplatenie ďalších 500,- Eur, ktoré jej žalovaný uhradil pred týmto pojednávaním. V ostatnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe, keďže má za to, že v tejto časti bol nárok preukázaný vyjadreniami strán sporu v písomnej, internetovej komunikácií. Vo vzťahu k návrhu na výsluch pána Chromého uviedla, že na tomto návrhu na doplnenie dokazovania netrvá.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 27.7.2023 uviedol, že súhlasí so zastavením konania v rozsahu 1400,- Eur a taktiež uviedol, že do pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10.7.2023, uhradil žalobkyni aj zvyšok ním uznanej sumy vo výške ďalších 280,- Eur a to platbou zo dňa 6.7.2023, pričom dal súhlas so zastavením konania aj v tejto ďalšej časti, ak žalobkyňa vykoná takýto dispozičný úkon. Taktiež uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok v zostávajúcej sume 5600,- Eur titulom pôžičky naďalej neuznáva.

10. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 7.8.2023 zobrala žalobu späť aj vo výške ďalších 280,- Eur, teda po začatí konania zobrala žalobu späť v celkovej výške 1680,- Eur a v ostatnom rozsahu žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel.

11. Súd vykonal dokazovanie postupom podľa a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi, najmä s detailom účtu žalobkyne o pohyboch na ňom zo dňa 2.6.2021, 1.6.2021, 4.5.2021, 7.4.2021, 6.4.2021, 29.3.2021, 19.3.2021, 10.3.2021, 5.3.2021, 4.3.2021, 3.3.2021, 16.2.2021, detailmi o transakciách na tomto účte zo dňa 6.6.2021, 26.6.2021, 2.3.2021, emailom zo dňa 29.6.2021, výzvou právneho zástupcu žalobkyne žalovanému zo dňa 14.9.2021, internetovou komunikáciou strán sporu cez messenger (bez identifikácie dátumu a času komunikácie), predžalobnou výzvou zo dňa 18.10.2021, emailom žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 24.10.2021, potvrdeniami o zrealizovaní transakcie z účtu matky žalovaného na účet žalobkyne zo dňa 21.9.2021 ako aj dňa 11.11.2021, dokladmi o úhrade súm 500,- Eur a 280,- Eur z účtu žalovaného na účet žalobkyne dňa 6.7.2023 ako aj vyjadreniami sporových strán, pričom po vykonaní takéhoto dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v čase od februára 2021 do júna 2021 prevádzala zo svojho účtu na účet žalovaného finančné prostriedky, pričom predmetnou žalobou si z týchto prostriedkov, ktoré previedla na účet žalovaného, uplatnila nárok na vrátenie sumy 1680,- Eur titulom pôžičky. Žalovaný vo všetkých svojich podaniach spochybňoval právny titul, na základe ktorého žalobkyňa od neho žiadala uvedené prostriedky, avšak čo sa týka samotnej sumy 1680,- Eur uviedol, že túto uznáva, že mu bola prevedená na účet a zároveň vyhlásil, že túto sumu žalobkyni uhradí. V priebehu konania uhradil žalovaný žalobkyni celkovú sumu 1680,- Eur a to jednotlivými platbami vo výške 900,- Eur dňa 28.3.2023, vo výške 500,- Eur dňa 6.7.2023 a vo výške 280,- Eur dňa 6.7.2023, na čo žalobkyňa reagovala procesným návrhom, ktorým zobrala žalobu späť v uvedenej časti o zaplatenie 1680,- Eur, s čím žalovaný súhlasil, a preto súd postupom podľa v spojení s konanie v uvedenej časti o zaplatenie 1680,- Eur zastavil.

12. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, ktorým čiastočne zobrala žalobu späť, predmetom konania zostal žalobkyňou uplatnený nárok na vrátenie sumy 5600,- Eur a to titulom pôžičky, pričom poskytnutie uvedených finančných prostriedkov žalobkyňa preukazovala jednak listinnými dokladmi, označenými ako detaily transakcií, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa dňa 6.6.2021 vybrala zo svojho účtu prostredníctvom bankomatu VUB vo W. S. N. sumu 800,- Eur. Podľa tvrdení žalobkyne uvedenú sumu mala požičať žalovanému na nákup mobilu v S. A., čo malo vyplývať aj z predloženej internetovej komunikácie medzi stranami sporu. Dňa 26.6.2021 žalobkyňa vybrala zo svojho účtu prostredníctvom bankomatu VUB v Z. sumu 300,- Eur, ktorú mala žalovanému požičať z dôvodu, že tento stratil výplatu. Na podporu týchto tvrdení taktiež poukazovala na komunikáciu medzi stranami sporu prostredníctvom aplikácie messenger. Dňa 2.3.2021 mala žalobkyňa požičať žalovanému sumu 500,- Eur, ktorú uhradila príjemcovi G. na číslo účtu, uvedené v tejto transakcií, pričom podľa jej vyjadrení sa jednalo o doplatok kúpnej ceny na motorové vozidlo. V ten istý deň mala žalobkyňa vybrať z bankomatu VUB v V. sumu 3000,- Eur a sumu 1000,- Eur, ktoré mala požičať žalovanému na kúpu jeho motorového vozidla, pričom aj uvedené malo vyplývať z online komunikácie.

13. Podľa čl. 8 Základných zásad (ďalej len ), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa , , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa 150 ods. 1 , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Vo vzťahu k ustanoveniam právnych predpisov, na ktoré tunajší súd poukázal, je potrebné konštatovať, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, s ktorou úzko súvisí aj princíp formálnej pravdy. Súd teda rozhoduje len na základe dôkazov, ktoré boli stranami sporu navrhnuté a na pojednávaní vykonané, resp. vychádza zo skutočnosti, ktoré sú uvedené v podaniach jednotlivých strán sporu a neboli protistranou spochybnené.

19. Súd vzhľadom na uvedený princíp sa nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, keďže o spore rozhoduje len na základe toho, čo mu vyplýva z dôkazov, ktoré boli v rámci konania vykonané a to na základe návrhov strán sporu a taktiež z toho, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, a preto na preukázanie týchto skutočností nebolo potrebné vykonať dokazovanie. Dôraz v civilnom konaní sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

20. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáhala, po čiastočnom späťvzatí žaloby, zaplatenia sumy 5600,- Eur titulom pôžičky, pričom ako bolo vyššie uvedené ňou tvrdené skutočnosti o existencii pôžičky v uvedenej výške preukazovala tým, že súdu predložila detaily o transakciách, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa vyberala v konkrétnych dňoch zo svojho účtu finančné prostriedky, ktoré podľa jej tvrdení mala odovzdať žalovanému titulom pôžičky na nákup mobilného telefónu, osobného motorového vozidla ako aj na zabezpečenie životných potrieb žalovaného po tom, čo mu bola odcudzená výplata. Ňou tvrdené skutočnosti mali vyplývať z elektronickej komunikácie medzi stranami sporu, ktorú žalobkyňa súdu predložila. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že uvedené dôkazy nepreukazujú, že by tieto prostriedky boli poskytnuté žalovanému a taktiež z nich nie je zrejmé, že by sa jednalo o pôžičku, nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k dohode o povinnosti žalovaného vrátiť tieto prostriedky ani o lehote, v ktorej by žalovaný prostriedky vrátiť mal.

21. Tunajší súd sa stotožnil s obranou žalovaného, nakoľko na to, aby došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke podľa sa vyžaduje, aby veriteľ(v predmetnom spore žalobkyňa) odovzdal dlžníkovi (žalovanému) veci určené podľa druhu (finančné prostriedky) a dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby. Z uvedeného vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú:

a) Prenechanie veci veriteľom dlžníkovi

b) Dohoda o povinnosti dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu

c) Vymedzenie požičiavaných vecí

d) Dočasnosť zmluvy

22. Z uvedeného teda vyplýva, že pre vyhovenie žalobe bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa jednak tvrdila ale zároveň aj preukázala, že žalovanému poskytla finančné prostriedky vo výške 5600,- Eur titulom pôžičky, teda, že medzi stranami sporu došlo aj k dohode o tom, že tieto prostriedky, ktoré žalobkyňa žalovanému odovzdala, má žalovaný vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Z dôkazov, ktoré boli súdu predložené nevyplývalo, že by medzi stranami sporu došlo k dohode o tom, že by žalovaný mal žalobkyni finančné prostriedky, ktoré mu táto mala odovzdať za účelom kúpy mobilného telefónu a motorového vozidla, resp. na zabezpečenie životných potrieb, vrátiť a to v určitej stanovenej - dohodnutej lehote.

23. Tunajší súd konštatuje, že predložená internetová komunikácia predstavuje len určité výňatky, vytrhnuté z celkového kontextu, bez bližších súvislosti a uvedenia časových údajov, kedy táto komunikácia prebiehala. Napriek tomu, je možné z niektorých úsekov komunikácie vyčítať, že žalovaný žalobkyni uvádza, že poskytnutie prostriedkov na auto bola voľba žalobkyne, pričom žalovaný ju do toho nenútil, a sama sa mu ponúkla (č.l.13 súdneho spisu), tento nič od nej nechcel (č.l. 11 súdneho spisu, printscreen vyhotovený o 21:06). Z komunikácie, ktorú žalobkyňa priložila v jej replike zo dňa 17.2.2023 (č.l.62 súdneho spisu, printscreen vyhotovený o 21:36) vyplýva, že žalobkyňa uvádza, že motorové vozidlo kúpi ona, avšak bude napísané na žalovaného, nakoľko to vozidlo malo mať EČV podľa mesta, v ktorom býva žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa dala žalovanému prostriedky bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom dohodli na tom, že žalovaný jej tieto prostriedky vráti. Aj z printscreenu komunikácie, vyhotovenej o 21:37 na čl.62 spisu, vyplýva, že žalovaný používa pojmy ako „dať mi nato ak sa dá poviem napríklad 6000€“ a ďalej uvádza „kľudne to nápis na seba mne jedno“, z čoho vyplýva, že žalobkyňa v čase kúpy vozidla odovzdala žalovanému prostriedky bez toho, aby medzi stranami sporu bola dohoda o povinnosti ich následného vrátenia, a teda o uzatvorení zmluvy o pôžičke.

24. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka G., žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.7.2023 uviedla, že na výsluchu tohto svedka netrvá. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania prečítaním kúpnej zmluvy na motorové vozidlo s EČV: A., uvedený návrh bol na pojednávaní dňa 7.8.2023 zamietnutý a to z dôvodu, že žalovaný, ktorý ním mal disponovať uviedol súdu, že kúpna zmluva na motorové vozidlo nebola uzatvorená v písomnej forme, a teda uvedenú listinu nemôže súdu predložiť. Taktiež súd konštatoval, že tento dôkaz by ani nebol spôsobilý preukázať charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko v danom veci nebolo sporným to, že by žalovaný kúpil predmetné vozidlo ale sporné bolo to, či žalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky na kúpu vozidla titulom pôžičky, pričom tieto skutočnosti by v kúpnej zmluve na motorové vozidlo uvedené neboli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd na pojednávaní dňa 7.8.2023 predmetný návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

25. Keďže zo strany žalobkyne okrem dôkazov, ktoré preukazovali výber finančných prostriedkov dvomi výbermi z bankomatu dňa 2.3.2021 v celkovej sume 4000,- Eur a zaslanie finančných prostriedkov vo výške 500,- Eur na účet pána Chromého, nebolo preukázané, že by finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa tvrdí, že odovzdala žalovanému na kúpu motorového vozidla, mu boli odovzdané titulom pôžičky, je nevyhnutné konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, preto súd v uvedenej časti žalobu zamietol. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný mal pôžičku v ňou požadovanej sume uznať a zaviazať sa k jej riadnemu splateniu, tunajší súd konštatuje, že pre platné uznanie dlhu podľa sa vyžaduje, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Vyjadrenia žalovaného v internetovej komunikácií, že žalobkyni vráti dlh, nemožno posúdiť ako uznanie dlhu podľa , nakoľko uvedené vyhlásenia nenapĺňajú predpoklady pre platné uznanie dlhu, nakoľko z týchto nie je jasne a určito zrejmé, v akej výške žalovaný dlh uznáva a z akého právneho dôvodu. Práve naopak z emailu žalovaného, ktorý adresoval právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 24.10.2021 je zrejmé, že žalovaný požaduje od žalobkyne doklady, na základe ktorých by mohol posúdiť, v akej výške mu táto poskytla finančné prostriedky, aby sa k nim mohol relevantne vyjadriť a tak zistiť výšku svojho dlhu. Z uvedeného je totiž zrejmé, že žalovaný v čase vyhlásení v internetovej komunikácií nemal vedomosť o výške dlhu, preto tieto vyhlásenia nemožno posúdiť ako právne účinné, ktoré by mali za následok vyvolanie účinkov uznania dlhu podľa .

26. Rovnako aj v prípade odovzdania finančných prostriedkov na nákup mobilného telefónu ako aj odovzdania peňazí po tom, čo žalovanému mala byť odcudzená výplata, nebolo v konaní preukázané, že by tieto prostriedky boli žalovanému poskytnuté titulom pôžičky. Tunajší súd poukazuje na to, že z predloženej komunikácie je zrejmé, že žalovaný poslal žalobkyni fotografiu nového mobilného telefónu, na čo mu žalobkyňa napísala „teraz ty potom aj ja“, na čo jej žalovaný napísal „A ďakujem vážim si to“, pričom žalobkyňa na to reagovala nasledovne „Vravela som ti že všetko mi raz oplatis“. Aj z uvedenej komunikácie je zrejmé, že medzi stranami sporu nedošlo k jasnej a určitej dohode na tom, že by žalovaný mal žalobkyni vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Súdu sa javí, že žalobkyňa tieto prostriedky žalovanému poskytovala z dôvodu, že títo boli v partnerskom vzťahu a chcela mu pomôcť tým, že mu poskytla určitý obnos finančných prostriedkov, avšak bez toho, aby v čase, kedy mu tieto prostriedky poskytla sa zároveň so žalovaným aj dohodla, že tieto prostriedky jej žalovaný vráti. Vzhľadom na uvedené, zo žiadneho predloženého dôkazu súdu nevyplýva, že by bolo možné vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu, subsumovať pod zmluvu o pôžičke, preto súd žalobu žalobkyne, po čiastočnom zastavení konania, v ostatnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdených skutočnosti o existencii zmluvy o pôžičke, čo má za následok procesný neúspech žalobkyne a stratu sporu v jej neprospech.

27. Čo sa týka rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 23% (konanie o zaplatenie 1680,- Eur, keďže v uvedenej časti bolo konanie zastavené z dôvodu plnenia žalovaného po podaní žaloby), avšak jeho úspech v konaní predstavoval 77%, teda úspešnejšiemu žalovanému by vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54% (77%-23%), avšak vzhľadom na to, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, tieto súdu v konaní nevyčíslil, a zároveň súdu ani zo spisového materiálu žiadne trovy konania, ktoré by žalovanému vznikli, nevyplývali, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s čl. 17 Základných zásad a nárok žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože nemal za preukázané, že by v predmetnom spore vznikli žalovanému akékoľvek trovy konania, o ktorých by bolo možné rozhodnúť. K uvedenému záveru dospel súd aj s poukazom na závery prijaté v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25.1.2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.