Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-315-2012.pdf
PDF · 102.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/315/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľky : X. B. O.. D., L.. X.XX.XXXX, P. J. T., R. XX, zastúpená JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, proti odporcovi : P. B., L.. X.XX.XXXX, J. T., Y. Č.. X, zastúpený JUDr. Marcelou Chlebovičovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, za účasti maloletých detí : K. B., L.. XX.X.XXXX S. K. B., L.. XX.X.XXXX, bývajúcich u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, Pracovisko Košice III., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky X. B. O.. D. s odporcom P. B., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Dargovských hrdinov, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Maloletého K. B., L.. XX.X.XXXX a maloletého K. B., L.. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky X. B..
Otec je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. K. B., L.. XX.X.XXXX mesačne sumou 40 eur a na výživu mal. K. B., L.. XX.X.XXXX, mesačne sumou 30 eur, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 20. dňa bežného mesiaca, do rúk matky.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým K. B., L.. XX.X.XXXX každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hodiny do nedele 12.00 hodiny a s maloletým K. B., L.. XX.X.XXXX každý nepárny víkend v mesiaci za prítomnosti matky v nedeľu od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny. Ďalej u maloletého K. B. tretí júlový týždeň v roku nepretržite od pondelka od 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny. Pre prípad, že narodeniny alebo meniny mal. detí K. S. K., matky, veľkonočné a vianočné sviatky pripadnú na nepárny víkend, je otec oprávnený stýkať sa s mal. deťmi K. S. K. B. v náhradnom termíne, počas párneho víkendu, predchádzajúceho tomuto nepárnemu víkendu, za rovnakých podmienok.
Matka je p o v i n n á v stanovenom termíne maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Maloletého K. B., L.. XX.X.XXXX si na začiatku styku otec prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste po ukončení styku aj odovzdá matke riadne a včas.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom pôvodne doručeným Okresnému súdu Košice I. dňa 15.8.2012 pod č. k. 12P/141/2012 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému K. B., L.. XX.X.XXXX a k mal. K. B., L.. XX.X.XXXX, na čas po rozvode. Maloletého K. a mal. K. Ž.iadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať k plateniu výživného vo výške po 100 eur mesačne na každé dieťa. Zároveň žiadala upraviť styk otca s mal. deťmi každú sobotu v nepárnom týždni v čase od 9.00 hodiny do 16.00 hodiny a každý štvrtok v nepárnom týždni v čase od 9.00 hodiny do 15.00 hodiny za prítomnosti matky.
Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Spolužitie s odporcom bolo po uzavretí manželstva harmonické, avšak postupom času strácalo na hodnotách a vzťah medzi manželmi začal chladnúť. Podľa navrhovateľky nezhody v manželstve vznikali približne od polovice roku 2009, následne v roku 2011 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a pretrvávali kvôli hádkam a názorom na rôzne životné situácie. Spočiatku sa usilovala vzťah zachrániť, avšak v súčasnosti už nemá záujem, a to predovšetkým z dôvodu agresívneho správania sa odporcu a jeho matky, aj počas doby, kedy bola navrhovateľka tehotná.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 11.10.2012. V prvom rade vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. S návrhom na rozvod manželstva spočiatku nesúhlasil, nakoľko chcel zotrvať v manželskom zväzku s navrhovateľkou a obnoviť manželské spolužitie. Uviedol, že po uzavretí manželstva odišiel za prácou do V. republiky, a to až do narodenia syna K.. Po návrate na D. bývali u rodičov navrhovateľky, nakoľko táto sa odmietla presťahovať na sídlisko T. do jeho bytu. Ako dôvod navrhovateľka uvádzala, že nemajú zrekonštruovanú spálňu. Bývanie u rodičov navrhovateľky bolo náročné, plné neustálych nezhôd ohľadom peňazí na stravu a bývanie. Kvôli peniazom ho rodičia navrhovateľky slovne napádali a došlo aj k fyzickým atakom. Navrhovateľka sa skutočne presťahovala do bytu na T., avšak odmietla sa na T. prihlásiť na trvalý pobyt. Rovnako odmietala na T. k trvalému pobytu prihlásiť i mal. dieťa. Rovnako druhé dieťa syna K. prihlásila na trvalý pobyt na adresu jej rodičov. Koncom novembra 2011 odišla navrhovateľka s mal. K. k svojim rodičom a viac sa nevrátila. Uviedol, že navrhovateľku má stále rád, chce s ňou žiť, avšak nie v byte jej rodičov, kde bol napádaný zo strany jej rodičov a brata. Naproti tomu v jeho byte má takmer ideálne podmienky a ide o veľký priestranný 3-izbový byt. S návrhom na určenie výšky výživného nesúhlasil s ohľadom na jeho majetkové možnosti a schopnosti. V súčasnosti je občanom v hmotnej núdzi a je mu preddavkovo vyplácaná dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 1.3.2012. Z uvedeného dôvodu hradí výživné na mal. K. vo výške 40 eur mesačne a na mal. K. vo výške 28 eur mesačne. K 1.9.2012 mu tak zostala suma 50 eur, z ktorej si zakupuje rôzne masti kvôli zdravotným problémom a zvyšok prispieva na stravu a bývanie svojim rodičom. Nekupuje si nové oblečenie, nechodí do kina, nenakupuje drahú kozmetiku, nemá ani dobitý kredit na telefón. Doma nemá ani pripojenie na internet. Za obdobie od 1.9.2012 do 31.3.2013 sa mu dočasne zvýšila dávka a príspevok na sumu 181,37 eur, v ktorej sume je zarátaný aktivačný príspevok. Podľa odporcu neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mal s mal. K. stretávať za prítomnosti navrhovateľky. V zmysle poslednej úpravy styku sa s mal. K. stretával bez prítomnosti navrhovateľky a s mal. K. rešpektujúc jeho útly vek, za prítomnosti navrhovateľky.
Uznesením sp. zn. 12P/141/2012-66 zo dňa 30.8.2012 Okresný súd Košice I. ustanovil mal. K. B., L.. XX.X.XXXX a mal. K. B., L.. XX.X.XXXX za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice III.
Podaním zo dňa 7.11.2012 Okresný súd Košice I postúpil vec vedenú pod č. k. 12P/141/2012 Okresnému súdu Košice II ako súdu miestne príslušnému. Na Okresnom súde Košice II bola vec ďalej vedená pod sp. zn. 41P/315/2012.
Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov zo dňa 8.10.2012 pre prípad rozvodu navrhol zveriť mal. deti B. do výchovy a opatery matky a zo strany otca určiť výživné podľa finančných možností a schopností otca. Styk otca s deťmi doporučil schváliť tak, ako bolo rozhodnuté v konaní o úprave výkonu práv a povinností zo dňa 14.6.2012, nakoľko je to v prioritnom záujme mal. detí.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinným dôkazmi (návrhom na začatie konania, sobášnym listom, správou kolízneho opatrovníka, rodnými listami detí, správami príslušných orgánov, ostatným spisovým materiálom), pričom zistil tento skutkový stav veci :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.9.2010, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Dargovských hrdinov, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX. U navrhovateľky aj odporcu sa jedná o prvé manželstvo. Obaja sú občanmi SR.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti, a to mal. K. B., L.. XX.X.XXXX a mal. K. B., L.. XX.X.XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/120/2011 zo dňa 14.6.2012 na čas do rozvodu súd zveril mal. K. B., L.. XX.X.XXXX a mal. K. B., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určil výživné vo výške pre mal. K. 40 eur mesačne a pre mal. K. 28 eur mesačne. Otec si súdom určenú vyživovaciu povinnosť plní. Zároveň súd otcovi určil styk s mal. K. každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a v nedeľu od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny. Ďalej s mal. K. každý nepárny víkend v sobotu v čase od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny za prítomnosti matky a v nedeľu od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny za prítomnosti matky.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a žiadala zveriť mal. K. a mal. K. do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu k plateniu výživného vo výške 40 eur mesačne na mal. K. a vo výške 30 eur mesačne na mal. K.. Zároveň žiadal upraviť styk otca s mal. deťmi každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny bez prítomnosti matky u mal. K., ďalej v nedeľu od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny u mal. K. a u mal K. v sobotu od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny za prítomnosti matky, taktiež u mal. K. aj v nedeľu od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny za prítomnosti matky. Navrhovateľka nebola ochotná obnoviť manželské spolužitie s odporcom. Uviedla, že rok už spolu nežijú, zvykla si na to, že všetko robí sama a neverí tomu, že by sa odporca dokázal zmeniť. Do mája 2012, kedy sa narodil mal. K., mu dávala šancu a potom sa vzdala. S odporcom sa nevie o ničom porozprávať, keď mu niečo povie, smeje sa jej do tváre. Problémy v manželstve vidí v odporcovej matke a v tom, že sa jej odporca nikdy nezastal a od rodičov nechcel odísť.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva na pojednávaní dňa 17.4.2013 pripojil. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Taktiež súhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky, s výživným vo výške 40 eur mesačne na mal. K. a vo výške 30 eur mesačne na mal. K.. Odporca navrhol styk otca s mal. deťmi nasledovne : každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hodiny do nedele 12.00 hodiny bez prítomnosti matky u mal. K. a u mal. K. v nedeľu od 12.00 hodiny do 18.00. hodiny, ako aj tretí júlový týždeň v roku nepretržite od pondelka 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny z mal. K.. Pre prípad narodenín, menín mal. detí K. a K., matky, pre prípad vianočných a veľkonočných sviatkov, ak pripadnú sviatky na nepárny víkend, je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v náhradnom termíne počas párneho víkendu, predchádzajúceho tomuto nepárnemu víkendu, za rovnakých podmienok. Uviedol, že keď sa vrátil z G. domov nastálo, býval u svokrovcov, pokiaľ nekúpi a nezariadi spálňu a čakal na podporu. Avšak ani u svokrovcov nebolo všetko v poriadku. Navrhovateľka aj so svojou matkou na neho vrieskali a vyčítali mu, že treba platiť nájom, stravu a ako si to on predstavuje takto žiť. A keď dostal podporu, všetko im musel spätne za tie mesiace vrátiť. Aj inokedy boli hádky kvôli peniazom. Nie je pravdou, že by navrhovateľke nepomáhal, žehlil plienky, prebaľoval, uspával dieťa na rukách aj v noci, kúpal dieťa. Priznal, že problém bol aj v jeho matke, ale aj v matke navrhovateľky. Poukázal na to, že je vlastníkom bytu a preto nechápe navrhovateľku, prečo by mal bývať u jej rodičov.
Otec mal. detí P. B. I.e nezamestnaný. Je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.3.2011. Podľa potvrdenia UPSVaR poberal dávku v hmotnej núdzi za obdobie od 1.9.2012 - 31.1.2013 vo výške 181,37 eur, v ktorej sume je započítaný aj aktivačný príspevok. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 118 eur mesačne.
Matka X. B. podľa potvrdenia ÚPSVaR Košice poberá rodičovský príspevok v sume 194,70 eur a rodinné prídavky na dve deti. Toho času nie je v evidencii na ÚPSVaR Košice.
Podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V danom prípade mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, rozvrátené a manželstvo neplní svoju funkciu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka a odporca v spoločnej domácnosti nežijú od 6.12.2011, odkedy sa navrhovateľka natrvalo presťahovala aj s mal. deťmi ku svojim rodičom. Odvtedy nežijú manželským životom. Účastníci konania len sčasti zhodne uviedli príčinu rozvratu manželstva a za túto označili hádky (hádky kvôli peniazom, hádky kvôli nezáujmu odporcu pomáhať navrhovateľke, hádky navrhovateľka c/a matka odporcu resp. odporca c/a matka resp. rodina navrhovateľky). Navrhovateľka ďalej za príčinu rozvratu manželstva označila rozdielne názory na rôzne životné situácie a problémy v odporcovej matke. Na druhej strane odporca problém videl nielen vo svoje matke, ale aj v matke navrhovateľky. U účastníkov konania je teda evidentné, že úplne medzi nimi zlyhala komunikácia po všetkých stránkach, dôsledkom čoho sa manželia vzájomne odcudzili a ich vzájomné city ochladli. Prvostupňový súd príčinu rozvratu manželstva videl v zlyhaní komunikácie, v rozdielnom pohľade účastníkov konania na manželský, rodinný život a rozdielnych pohľadoch účastníkov na rôzne životné situácie včítane ich bývania. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu a je len formálne. Keďže navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala a nebola ochotná za žiadnych okolností obnoviť manželské spolužitie s odporcom a odporca s rozvodom manželstva súhlasil, súd ich manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4,5 zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods l zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pokiaľ sa jedná o úpravu práv a povinností rodičov k mal. K. B., L.. XX.X.XXXX a k mal. K. B., L.. XX.X.XXXX na čas po rozvode, účastníci konania zhodne prejavili zhodný názor zveriť mal. deti B. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k plateniu výživného na mal. K. v sume 40 eur mesačne a na mal. K. v sume 30 eur mesačne.
Medzi rodičmi nebola možná žiadna dohoda o úprave styku otca s mal. deťmi. Matka nesúhlasila so súvislým stykom otca s mal. K. v nepárnom týždni od soboty do nedele, ani so súvislým jednorázovým stykom otca s mal. K. počas prázdnin v mesiaci júl v rozsahu jedného týždňa, ktorý žiadal určiť otec, čo matka odôvodňovala tým, že maloletý K. je na mal. K. naviazaný, plače, hľadá ho po celom byte. V danom prípade súd upravil styk otca s mal. K. B. a mal. K. B. v súlade s ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ktorý je v tomto prípade použiteľný, nakoľko rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave styku na čas po rozvode sa dohodnúť nevedeli Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do rozvodu manželstva sa styk otca s mal. K. realizoval na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/120/2011-36 zo dňa 14.6.2012 (t.j. bez toho, aby maloletý u otca prespával). Tento styk sa do vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva (takmer po 10-tich mesiacoch) riadne realizoval a fungoval bez problémov. Preto na čas po rozvode súd vyhovel návrhu otca a styk otca s mal. K. upravil tak, aby sa otec mohol s maloletým stretávať vo svojej domácnosti, kde v súčasnosti žije, bez prítomnosti matky, avšak s tým, aby u neho zo soboty na nedeľu, ako aj počas letných prázdnin v rozsahu jedného týždňa prespal s prihliadnutím na doterajšiu bezproblémovú realizáciu a fungovanie styku. Čo sa týka styku otca s mal. K. B., tento styk upravil súd tak, aby prebiehal v určitom časovom úseku paralelne so stykom určeným s mal. K., aby takto mohla byť spolu celá rodina. Vzhľadom na to, že mal. K. je v útlom veku (cca 11 mesiacov), tento styk bol súdom upravený za prítomnosti matky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 204 ods. l O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože tu sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.