Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-108-2013.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/108/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X., X. proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov, IČO: 31815111, so sídlom Rovniankova 2, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 14.3.2013 a doplnením zo dňa 10.4.2013 sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil, aby sa do uplynutia 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej zdržal výkonu záložného práva spôsobom speňaženia zálohu formou dobrovoľnej dražby v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici G. X., X. na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa, vedenú v údajoch U. katastra územie L., C. X. - m. č. L., C. X. P.. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľovi oznámila dražobná spoločnosť R., s.r.o., L. XXX/XX, O. poverená zástupcom odporcu, že v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníci bytov a nebytových priestorov ako prednostný veriteľ pristupujú k výkonu zriadeného záložného práva a to dobrovoľnou dražbou. Predmetom dražby sú nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXXX (byt č. XX na XX. poschodí bytového domu na G. ul. č. X v X., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu k pozemku), ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Dôvodom zriadenia záložného práva a napokon aj jeho výkonu je podľa odporcu evidencia nedoplatkov na úhradách za plnenia a úhradách preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv vo výške 12.049,27 eur vyúčtovaných k 31.12.2012. Rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou nariadenie predbežného opatrenia je reálna hrozba výkonu záložného práva odporcom prostredníctvom dražobnej spoločnosti, čo vyplýva aj z oznámenia o výkone záložného práva a žiadosti o vyznačenie poznámky v evidencii správy katastra, ktorého súčasťou je aj výzva dražobnej spoločnosti na sprístupnenie predmetu dražby za účelom jeho ohodnotenia znalcom. Toto je jasným dôkazom o tom, že v súčasnosti zo strany odporcu prebiehajú aktívne úkony smerujúce k realizácii záložného práva a vzhľadom na to, že list vlastníctva už obsahuje predmetnú poznámku u navrhovateľa, je potrebné dočasne upraviť právne pomery účastníkov súdnym rozhodnutím. Za podmienky dôvodnosti nároku označil skutočnosť, že s odporcom napriek jeho opakovanej snahe nebolo možné dospieť k vyriešeniu všetkých reklamácií navrhovateľa týkajúcich sa výšky odporcom vyúčtovaného nedoplatku, ktorého výšku v súvislosti s chybným počtom osobomesiacov (ktorý má byť XX a nie XX, resp. XX) každý kalendárny rok reklamoval, nakoľko predmet dražby užíval sám. Preto navrhovateľ považuje vyúčtovaného nedoplatky za fiktívne, nezodpovedajúce skutočnosti. Odporca mu dôvod chybne určeného počtu osobomesiacov neoznámil a túto chybu neodstránil, nedoplatky sa tak rok čo rok zvyšovali. Spôsob vymáhania nedoplatku považuje za konanie, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že v prípade, ak odporca uskutoční výkon záložného práva predajom zálohu, zmenší sa tak jeho majetok a vážne sa porušia navrhovateľove základné ľudské práva zakotvené v Ústave SR, ako aj medzinárodno-právnych dokumentoch, ktorými je SR viazaná, keďže konanie odporcu bezprostredne ohrozuje jeho vlastnícke práva.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že žalobou vo veci samej sa mieni domáhať určenia, či medzi účastníkmi konania je veriteľsko-dlžnícky vzťah, nakoľko má za to, že tento vzťah neexistuje, keďže si svoje povinnosti platiť úhrady do fondu služieb mesačne plnil. Všetky nedoplatky na fonde služieb považuje za fiktívne a podľa tvrdenia odporcu sa tento stal záložným veriteľom na základe nedoplatku, ktorých výšku, aj napriek reklamáciám navrhovateľa, nezdokladoval a nedokázal ich reálnu existenciu. Odporca na žiadnu z reklamácií navrhovateľa nereagoval a navrhovateľovi nebola nikdy doručená ani výzva na zaplatenie nedoplatku, ani upozornenie na možnosť riešenia dobrovoľnou dražbou. Vyúčtovania za rok 2007, 2008, 2009 a 2010 odporca navrhovateľovi nedoručil a ostatné vyúčtovania (za r. 2004, 2005, 2006 a 2011) mu boli bez prehľadu predpisov úhrad doručené neskôr alebo až po urgenciách a boli taktiež bez odpovedí alebo zdôvodnení nedoplatku. Vzhľadom na to navrhovateľ nemohol mať vedomosť o existencii údajného nedoplatku.
Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil Oznámenie o výkone záložného práva a žiadosť o vyznačenie poznámky v evidencii správy katastra zo dňa 4.2.2013, výpis z LV č. XXXX, rozpis zálohových platieb zo dňa 6.9.2004, vyúčtovania nákladov na služby spojené s užívaním priestoru za r. 2004 (od 1.9.2004 do 31.12.2004), r. 2005, 2006, reklamácie a iné nesúhlasné podania navrhovateľa, resp. jeho právnej zástupkyne zo dňa 1.7.2006, 5.6.2007, 6.2.2009, 9.12.2009 a výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v O. X.,.. za obdobie od 10.1.2006 do 19.2.2013.
Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ je od r. 2004 vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia, pričom správu bytového domu vykonáva odporca v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVBNB“) tak, ako vyplýva z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeného Ministerstvom vnútra SR, sekcia verejnej správy. Odporca vznikol dňom 18.11.2003 a osobou oprávnenou konať v jeho mene je v súčasnosti H. G.. Navrhovateľ síce písomnú zmluvu o spoločenstve, resp. skutočnosť, že túto zmluvu uzavrel alebo k nej pristúpil v súlade s ust. § 7a ods. 1 a 2 ZoVBNB nepredložil, avšak vecná legitimácia odporcu je zrejmá najmä z predložených vyúčtovaní. Navrhovateľ nerozporuje, že odporca mu správcovské služby a plnenia spojené s užívaním bytu dodal riadne a včas.
Na základe rozpisu zálohových platieb platných od 1.9.2004 je navrhovateľ povinný uhrádzať na účty odporcu vedené vo VÚB č. XXXXXXXXXX/XXXX (ostatné platby) a č. XXXXXXXXXX/XXXX (fond opráv) do fondu opráv sumu 631,- Sk (20,95 eur) mesačne a ostatné platby za služby spojené s užívaním priestoru vo výške 4.204,- Sk (139,55 eur) mesačne, t. j. zálohové platby navrhovateľa tak celkovo činia 4.835,- Sk (160,49 eur) mesačne. Na tomto rozpise je pravdepodobne rukou navrhovateľa uvedený výpočet ostatných platieb vo výške 2.409,- Sk, t. j. 79,96 eur, ktorých pravidelná úhrada vyplýva aj z priloženého výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (nie je však zrejmé, kto je jeho vlastníkom). Tieto úhrady sú poukazované na účet označený v rozpise zálohových platieb ako ostatné platby. Podľa vyúčtovaní nákladov na služby spojené s užívaním priestoru za obdobie od 1.9.2004 do 31.12.2004 činil celkový náklad 21.455,10 Sk a úhrady boli vo výške 12.160,- Sk, t. j. v tomto roku vznikol navrhovateľovi nedoplatok vo výške 9.295,10 Sk, t. j. 308,54 eur. Z vyúčtovania za ďalší r. 2005 súd zistil, že uvedený nedoplatok bol ponížený o sumu 2.115,10 Sk (70,21 eur), t. j. do r. 2005 bol prenesený nedoplatok za r. 2004 len vo výške 7.180,- Sk (238,33 eur). V r. 2005 predstavoval celkový náklad sumu 58.423,- Sk (1.939,29 eur) a úhrady sumu 36.480,- Sk (1.210,91 eur), t. j. nedoplatok činil 29.123,- Sk, t. j. 966,71 eur (vrátane nedoplatku za r. 2004). V roku 2006 odporca evidoval nedoplatok navrhovateľa v celkovej výške 54.613,50 Sk (1.812,84 eur).
Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 1.7.2006 nesúhlasné stanovisko s vyúčtovaním, v ktorom uviedol, že odporca neustále opakovane nesprávne uvádza osobomesiace (a to XX) a opakovane vyzval na opravu na XX, čím odporca neustále umelo vyvoláva jeho neexistujúci dlh s pohnútkou ziskuchtivých ambícií. Rovnako vyjadril nesúhlas s uvedením koeficientu prepočtu v spotrebe teplej a studenej vod, nakoľko má namontované merače vody a je ochotný uhrádzať iba ním spotrebovanú vodu bez navŕšenia akýmikoľvek koeficientmi. Opakovaná reklamácia je datovaná dňa 5.6.2007 a 9.12.2009 s uvedením totožných dôvodov.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Prípady, kedy môže súd nariadiť predbežné opatrenie sú demonštratívne uvedené v ust. § 76 OSP.
Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Ich zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základnými znakmi predbežných opatrení sú teda jeho dočasnosť a provizórnosť. Nejde tak o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie možno nariadiť v prípadoch: 1. ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, príp. je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Prvý z uvedených dôvodov nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 2. V druhom prípade ide o situácie, keď sa povinný subjekt správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu.
Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej), alebo zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán a vykonaní dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, za predpokladu, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej.
Navrhovateľ sa pre prípad nariadenia predbežného opatrenia dožaduje, aby sa odporca do uplynutia 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej zdržal výkonu záložného práva spôsobom speňaženia zálohu formou dobrovoľnej dražby v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa.
Podľa § 6 ods. 1 ZoVBNB na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 6 ods. 3 ZoVBNB na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.
Podľa § 7b ods. 1 ZoVBNB spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
Podľa § 7b ods. 2 ZoVBNB spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
Podľa § 7b ods. 3 veta prvá a druhá ZoVBNB spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 7b ods. 4 veta druhá a tretia ZoVBNB spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov.
Podľa § 7b ods. 5 ZoVBNB vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.
Podľa § 7c ods. 1 ZoVBNB sú orgánmi spoločenstva
a) predseda,
b) rada,
c) zhromaždenie,
d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.
Podľa § 7c ods. 2 veta prvá a štvrtá ZoVBNB predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva.
V zmysle písm. c), d), e), f), g), h) a i) tohto ustanovenia predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie výšku mesačných úhrad za plnenia, výšku mesačných platieb za správu, použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, vyúčtovanie úhrad za plnenia, podanie návrhu na exekučné konanie, ako aj vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.
Podľa § 7c ods. 4 ZoVBNB predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.
Podľa § 10 ods. 1 ZoVBNB vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Odsek 2 tohto ustanovenia určuje, čo je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu a odsek 3 stanovuje, aké výdavky sa financujú z tohto fondu s tým, že prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Podľa § 10 ods. 4 veta prvá ZoVBNB spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov.
Podľa § 10 ods. 6 ZoVBNB úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa § 11 ods. 1 veta druhá ZoVBNB vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
Podľa § 15 ods. 1 ZoVBNB na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nárok na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko súd nezistil existenciu ani jedného z dôvodov, kedy možno nariadiť predbežné opatrenie pred začatím konania. Súd nezistil existenciu dôvodnej potreby dočasne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi konania, keďže nebola preukázaná hrozba vzniku reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie, a to z týchto dôvodov:
V danom prípade mal súd preukázané, že na základe rozpisu zálohových platieb (ktorých výšku určili v zmysle ust. § 10 ods. 1 ZoVBNB vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome) je navrhovateľ povinný uhrádzať celkovo sumu 4.835,- Sk, t. j. 160,49 eur, pričom sa však výška týchto preddavkov mohla za uplynutie navrhovateľom namietaných rokov 2005-2013 opakovane zmeniť. Odporca eviduje ku dňu začatia výkonu záložného práva celkový nedoplatok navrhovateľa vo výške 12.049,27 eur plus príslušenstvo. Nie je úplne zrejmé, čo v skutočnosti navrhovateľ vo svojich reklamáciách namieta - či nesprávnosť určenia zálohových platieb (tak ako si ich výpočet a úhrady sám upravil) alebo nesprávnosť vyúčtovaní (keďže namieta počet osobomesiacov uvedených vo vyúčtovaniach). Je však zrejmé, že napriek určeným zálohovým platbám a skutočne vynaloženým nákladom na služby spojené s užívaním priestoru navrhovateľ uhrádza len ním stanovenú sumu 79,96 eur ako ostatné platby a do fondu prevádzky, údržby a opráv neprispieva vôbec už takmer 8 rokov (tak ako vyplýva z priloženého výpisu z účtu). Súd mal preto za preukázanú existenciu nedoplatku navrhovateľa (týkajúci sa minimálne úhrad od fondu prevádzky, údržby a opráv), ktorého výšku v reklamáciách navrhovateľ síce spochybňuje, avšak určenia jeho správnosti sa za obdobie 8 rokov nedomáhal. Určenia neexistencie tohto záväzku (resp. „určenia, či medzi navrhovateľom a odporcom je veriteľsko-dlžnícky vzťah“) sa mieni domáhať vo veci samej, pričom však návrh na začatie konania v tejto veci doposiaľ nepodal, hoci aj lehotu platnosti predbežného opatrenia určil do uplynutia 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.
Ako vyplýva z dikcie citovaných zákonných ustanovení odporca si namietaným postupom plní svoje povinnosti súvisiace s hospodárením úhrad vlastníkov s tým, že súd v rámci dokazovania v konaní o predbežnom opatrení nezistil prekročenie jeho právomocí. Naopak, je zrejmé, že navrhovateľ si povinnosť uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrady za plnenia riadne neplní. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že výšku mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv určia samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa zásad uvedeného v ust. § 10 ods. 1 ZoVBNB s tým, že odporca rozhoduje len o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Z citovaného ust. § 15 ods. 1 ZoVBNB ďalej vyplýva, že záložné právo v prospech spoločenstva k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome vzniká zo zákona za účelom zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a za účelom zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že vznik záložného práva je podmienený zápisom do katastra nehnuteľností. Z výpisu z LV č. XXXX predloženého navrhovateľom súd zistil, že poznámkou č. P-XXX/XX bolo zavkladované začatie výkonu záložného práva odporcom dobrovoľnou dražbou. V zmysle ust. § 7 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení navrhovateľom dražby je aj osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. V danom prípade je takouto osobou spoločenstvo, v mene ktorého koná jeho predseda, ktorý aj riadi jeho činnosť a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú zverené inému orgánu spoločenstva. Medzi jeho právomoci patrí aj predloženie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu na schválenie zhromaždeniu (t. j. všetkým vlastníkom v dome) po prerokovaní v rade za účelom uspokojenia pohľadávok podľa § 15 (§ 7c ods. 2 ZoVBNB). Predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. V prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia by tak súd vydal rozhodnutie, ktorým odporcovi zabráni plneniu si jeho povinností, čím by v konečnom dôsledku poprel záujem zákonodarcu chrániť práva a záujmy ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Z oznámenia o výkone záložného práva vyhotoveného dražobnou spoločnosťou R. s.r.o. dňa 4.2.2013 vyplýva, že ako poverený zástupca prednostného záložného veriteľa - odporcu a zároveň dražobník pristupuje k výkonu zriadeného záložného práva na špecifikovaný predmet dražby v zmysle ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že zároveň vyzýva dlžníka (navrhovateľa) na sprístupnenie predmetu dražby za účelom jeho ohodnotenia znalcom. Dátum obhliadky určil na deň 22.2.2013 od 10,00 hod. (návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ podal 20 dní po tomto dátume). Okrem dôvodov pre začatie výkonu záložného práva uviedol, že v prípade záujmu dlžníka o vyplatenie dlžnej sumy je možné ho kontaktovať tak, aby mohlo byť upustené od dražby. Prílohou a základom tohto oznámenia bol návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX (ktorý však navrhovateľ nepredložil a preto sa súd môže len domnievať, že ide o návrh v zmysle citovaného ust. § 7c ods. 2 písm. i) ZoVBNB). Vyhlásenie konania dražby (t. j. oznámenie o dražbe) dražobník navrhovateľovi nezaslal, ani nezverejnil v registri dražieb - www.notar.sk (§ 17 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách).
Ak aj dôjde ku konaniu dražby a v prípade, že budú porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby (§ 21 ods. 2). V súvislosti s týmto súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 186/2010 vyvodil z uvedeného ustanovenia, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).
S ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 a § 145 OSP a keďže úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 OSP a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha), a to len s odôvodnením v súlade s § 205 ods. 2 OSP (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne posúdenie veci).