Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12C-22-2023.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Subarea
12C/22/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky: O. M., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom: Na N.H. XX, XXX XX W., právne zastúpená: JUDr. Ing. Renáta Petrenčíková Karcolová, LL.M., advokátka so sídlom Konventná 6, 811 03 Bratislava, proti povinnému: X. R., nar. X.XX.XXXX, bytom B. X, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 7.7.2023 zamieta.
II. Súd navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 7.7.2023 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému povinnosť nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a nepribližovať sa k nej na vzdialenosť 100 metrov.
2. Navrhovateľka uviedla, že je bývalou partnerkou povinného, pričom ich vzťah trval 2 roky a skončil pred viac ako 10 rokmi z dôvodu agresívneho správania povinného voči žalobkyni. Podľa jej vedomostí povinný už v tom čase navštevoval psychiatra a bral lieky, pričom zároveň rekreačne užíval omamné psychotropné latky. Za rozhodujúci zážitok pre ukončenie vzťahu s povinným považuje navrhovateľka incident, ktorý sa odohral na sklonku spoločného vzťahu, keď ju povinný donútil nastúpiť do jeho motorového vozidla a rýchlosťou viac ako 120 km/hod. ju vozil po N. v Z. a kričal, že ich zabije. V blízkosti vtedajšieho bydliska navrhovateľky zastal, pričom jej sa podarilo otvoriť dvere a pokúsila sa vystúpiť z auta, ale povinný ju vtiahol naspäť. V okolí sa našťastie práve vyskytovala motorizovaná policajná hliadka, ktorá tento incident zaregistrovala a navrhovateľke pomohla dostať sa z auta. Navrhovateľka v tejto veci trestné oznámenie nepodala. Povinný celý incident neustále zľahčoval, v čom poukazuje na predloženú facebookovú komunikáciu. Navrhovateľka mala opustiť vysokú školu, na ktorej v tom čase spolu s povinným študovali.
3. Odo dňa rozchodu ju povinný už desať rokov niekoľkokrát do roka kontaktuje prostredníctvom sms správ, cez sociálne siete a menej často aj telefonicky. Toto kontaktovanie je veľmi intenzívne, povinný píše nekonečné množstvo správ, a to aj keď ona nereaguje, neodpovedá. Následne sa na niekoľko mesiacov odmlčí a keď už je navrhovateľka relatívne upokojená, opäť ju kontaktuje a mesiac jej intenzívne posiela správy, ktoré ju psychicky nesmierne vyčerpávajú. Tento stav má trvať od rozchodu až do súčasnosti a ovplyvňuje nie len psychickú integritu navrhovateľky, ale aj jej blízku rodinu, ktorá má o jej život a zdravie strach.
4. Navrhovateľka mala napísať povinnému, že má z neho strach, o čom aj vie. Povinný často vyprovokuje konverzáciu pozvánkou k sledovaniu na sociálnej sieti a následne pri konfrontácii sa tvári, že takúto pozvánku poslal len omylom a obviňuje navrhovateľku z precitlivenosti, keď ho konfrontuje, pričom si je vedomý, že takáto pozvánka sa navrhovateľke zobrazuje priamo na ploche telefónu a vyvoláva v
nej stres. Navrhovateľka si profil povinného na sociálnej sieti Instagram zablokovala, sleduje ju však ďalej prostredníctvom profilov rodinných príslušníkov. Naposledy ju takto kontaktoval koncom júna 2023, keď jej poslal pozvánku k sledovaniu na sociálnej sieti. Navrhovateľka mu zatelefonovala, aby ho konfrontovala, ale telefóny povinný nikdy neprijme. Navrhovateľka sa domnieva, že je to z dôvodu jeho obavy, že by mohol byť z jej strany takýto hovor zaznamenaný. Povinný následne tvrdil, že pozvánku k sledovaniu na sociálnej sieti poslal omylom, čo navrhovateľka rozporuje, nakoľko takéto pozvánky sa omylom poslať nedajú a ak sa aj "omylom" odoslala, je možné ich odstrániť ihneď po omyle a nie až po následnej konfrontácii.
5. Má za to, že tento spôsob komunikácie využíva povinný ako prejav osobnej pomsty za to, že sa s ním rozišla. V čase keď ju kontaktuje nemôže navrhovateľka pokojne spávať, pracovať, študovať a neustále jej prichádzajú ďalšie a ďalšie správy, v ktorých povinný rozoberá veci spred desiatich rokov, na čo by najradšej navrhovateľka zabudla a nesmierne ju to vyčerpáva.
6. Navrhovateľka uviedla, že na niektoré správy reaguje v obave, že by sa ju mohol povinný pokúsiť kontaktovať osobne, vzhľadom na to, že jej v správach vyhrážal zabitím.
7. Podľa navrhovateľky je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude povinný navrhovateľku naďalej neprimerane a nad mieru, ktorú normálny človek dokáže psychicky uniesť kontaktovať, či už písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami alebo osobne, z čoho má navrhovateľka strach, bojí sa o svoj život, svoje psychické zdravie, neustále kontaktovanie povinným psychicky nesmierne zle znáša a veľmi intenzívne jej zasahuje do jej psychickej integrity a do jej súkromného a rodinného života a to už 10 rokov. Má za to, že dostatočne preukázala zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom sa domáha aj zákazu približovania a to z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď povinný nebude mať viac možnosť kontaktovať žalobkyňu prostredníctvom elektronickej komunikácie, nakoľko povinný sa nechce vzdať možnosti obnovenia vzťahu so žalobkyňou.
8. Navrhovateľka súdu zároveň predložila celkovo 8 výtlačkov facebookovej komunikácie s povinným.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/, písm. h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 od. 1 ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 327 ods. 1 CSP, Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
15. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim najmä k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
16. V prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti" vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej.
17. Ako bolo vyššie uvedené navrhovateľka súdu predložila 8 výtlačkov facebookovej komunikácie s povinným. Súd po oboznámení sa s ich obsahom dospel k záveru, že tieto dostatočne neosvedčujú tvrdenia navrhovateľky uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade súd poukazuje na to, že ide o útržkovitú a nedatovanú komunikáciu medzi stranami s výnimkou komunikácie pod č. 3, ktorá má preukazovať množstvo nevyžiadaných správ, ktorá je však z roku 2012 a čiastočne komunikáciu pod č. 6, pri ktorej sa súd môže domnievať, že ide komunikáciu aktuálnu, keďže pri správach je uvedený iba čas a v kontexte návrhu možno predpokladať, že ide o komunikáciu z mesiaca jún 2023 týkajúcu sa výlučne nevyžiadanej žiadosti o priateľstvo zaslanú prostredníctvom sociálnej siete. Ostatná komunikácia neobsahuje žiaden údaj o tom, kedy sa mala uskutočniť.
18. Súd v zásade nemá pochybnosti, že k rozchodu navrhovateľky a povinného malo dôjsť pred viac ako 10 rokmi. Avšak ostatné navrhovateľkou prezentované tvrdenia nepovažuje za osvedčené. V návrhu sa uvádza, že povinný má navrhovateľku pravidelne už 10 rokov kontaktovať rôznymi formami, čo však z príloh (ani ich obsahu) podľa názoru súdu nevyplýva. Za osvedčenú možno považovať iba vzájomnú komunikáciu prostredníctvom siete Facebook, pričom iné formy komunikácie zo strany povinného neboli osvedčené.
19. Aj keď komunikáciu medzi navrhovateľkou a povinným možno označiť za konfliktnú, týkajúcu sa udalostí ich predchádzajúceho vzťahu, predložená komunikácia neobsahuje vyhrážky alebo iné hrozby zo strany povinného. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na správu označenú pod č. 7, táto je nedatovaná a z krátkeho kontextu tejto správy podľa názoru sa súdu nejaví, že ide o vyhrážku zabitím, ale ide o (nehodnú) reakciu na predchádzajúcu správu navrhovateľky, keď povinného poslala za Simonkou.
20. Súd nespochybňuje, že prípadná komunikácia s povinným môže byť pre navrhovateľku nepríjemná, keďže ide o pre ňu uzavretú záležitosť, ani nemieni bagatelizovať jej pocity, avšak z predloženej komunikácie súd nedospel k záveru, že by povinný pravidelne a intenzívne, rôznymi spôsobmi kontaktoval navrhovateľku, prípadne sa jej vyhrážal, alebo sa pokúsil o osobný kontakt (v minulosti či v súčasnosti). Preto súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný tak v časti uloženia povinnosti nekontaktovať navrhovateľku, ako v časti zákazu priblíženia.
21. Záverom súd poukazuje na § 329 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je možné pri zmene skutkových okolností opätovne o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodnúť.
22. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a doposiaľ neeviduje podanú žalobu vo veci samej, predstavuje toto rozhodnutie v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a teda súd zo zákona obligatórne rozhoduje aj o nároku na náhrade trov konania. S prihliadnutím na osobitosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného konania je žalobca v súčasnom štádiu konania jediným, komu mohli vzniknúť trovy konania (a teda prípadne aj nárok na ich náhradu). Zároveň však žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).