Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/26/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 1, IČO: 00 735 817, proti povinnému: M. A., bytom G. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 33,19 Eur, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. novembra 2012, č.k. - 16, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , , a , Exekučného poriadku a podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením tamojšieho súdu zo dňa 28.04.2008 č. k. - 8 bola predmetná exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vykonať exekúciu v zmysle o priestupkoch. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2008. Uviedol, že v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že povinný si svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená blokom na pokutu, nesplnil v stanovenej lehote. Podľa názoru súdu prvého stupňa neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení konania z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Pod "zavinením" oprávneného podľa judikatúry treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Oprávnený taktiež postup súdu, či postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda i prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu v zmysle v súlade s Exekučného poriadku súd prvého stupňa k náhrade trov exekučného konania zaviazal povinného. V danom prípade trovy exekúcie predstavovali odmenu za 120 minút, t. j. 2 hodiny (aj začaté) účelne vynaložené na exekúciu, paušálnu odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti podľa a vyhlášky a náhradu hotových výdavkov vo výške 10, Eur. Súdnemu exekútorovi bola v rámci náhrady trov exekúcie priznaná i uplatnená 19 % DPH z odmeny (v danom prípade zo sumy 19,92 Eur) vo výške 3,78 Eur. Trovy exekúcie tak spolu predstavovali sumu 34,42 Eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., ktorý uviedol, že v predmetnej exekučnej veci bol výkon exekúcie možný len v období od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. od 21.08.2007 až do zániku práva oprávneného na nútený výkon, teda do dňa 21.10.2007 a teda za takýto krátky čas nebolo možné exekúciu vykonať. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neposúdil vec z hľadiska možnosti zavinenia oprávneného pri

predvídaní uplynutia prekluzívnej lehoty pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.07.2007, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. dňa 16.07.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 258933 zo dňa 06.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2004 a vykonateľnosť dňa 21.10.2004. Dňa 10.08.2007 podal vyššie menovaný súdny exekútor na súde prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 15.08.2007 súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. - 8 zo dňa 28. apríla 2008 rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky v exekučnom titule podľa ust. , a to dňom 21.10.2007.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Odvolací súd uvádza, že oprávnený podal v posudzovanej veci návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal dôvodne a opodstatnene. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď povinnosť zaplatiť trovy exekúcie v danom prípade uložil podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.

Odvolací súd v tomto smere s poukazom na súdnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. ), zastáva právny názor, že pokiaľ oprávnený podal v predmetnej veci včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy

jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Preto, ak návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný včas, tak ako tomu bolo v preskúmavanej veci, teda ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Nejedná sa teda o prípad, kedy by podľa Exekučného poriadku zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, a ani o prípad podľa Exekučného poriadku, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V danej veci preto nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo preto potrebné rozhodnúť s poukazom na citované ustanovenia § 196 ods. 1, § 197 a § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný. Súd prvého stupňa z týchto dôvodov v posudzovanej veci postupoval vecne správne, pričom pri ustálení výšky náhrady trov exekúcie správne postupoval podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .