Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1308/2007

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, proti povinnému: Y. N., A.. XX.XX.XXXX, W. P. D. Č.. XXX, XXX XX D. - P. D., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, Exekútorský úrad so sídlom Š. Rosívala 2, 841 06 Bratislava, pod spis. značkou EX 576/07, o vymoženie 391,21 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 12.11.2007 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, pod spisovou značkou . Na základe tohto rozhodcovského rozsudku bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 11 785,69,- Sk (391,21 EUR) spolu s ročným úrokom vo výške 6 % od 10.01.2007 do zaplatenia, so zmenkovou odmenou vo výške 39,- Sk (1,29 EUR) a nahradiť trovy konania v sume 589,-Sk (19,55 EUR).

Poverením číslo 5201 020733* zo dňa 26.11.2007 tunajší súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 576/07.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V exekučnom konaní súd na základe citovaných ustanovení je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia sú v súlade so zákonom.

S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd postupoval podľa ustanovenia a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), pričom skúmal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci.

Tunajší súd svojím listom zo dňa 27.12.2010 vyzval oprávneného, aby predložil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, a to dohodu o uznaní dlhu č. 1589513052 vrátane zmluvných dojednaní a Zmluvu o prenájme uzavretú medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou Tatra Credit a.s.. Oprávnený dňa 05.01.2011 predložil súdu požadované písomnosti.

Súd preskúmal predložené listiny a z ich obsahu a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 09.05.2006 Dohodu o uznaní dlhu č. 1589513052, na základe ktorej sa povinný zaviazal splatiť oprávnenému postúpenú pohľadávku od spoločnosti Tatra Credit a.s. zo Zmluvy o prenájme č. 380091 zo dňa 31.08.2001, v celkovej výške 6785,- SK, a to v 7 mesačných splátkach po 970,- EUR. Bod 9 Dohody upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením tejto dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi. V rozhodcovskej doložke sú uvedené mená štyroch konkrétnych rozhodcov, pred ktorými sa prípadné spory budú výlučne riešiť s tým, že ak nastane situácia, že ani jeden z nich nebude môcť v sporoch prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ. (článok 9.2.1).

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . V zmysle tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z povahy zmluvných strán Zmluvy o prenájme, predmetu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu oprávneného ako aj z obsahu Zmluvy o prenájme je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, teda o vzťah spotrebiteľský v zmysle a nasl. .

Dohoda o uznaní dlhu uzavretá medzi účastníkmi konania je akcesorickým právnym vzťahom, ktorý iba zabezpečuje pôvodný spotrebiteľský vzťah. Táto skutočnosť vyplýva aj z článku 1.1 dohody, podľa ktorého účelom tejto dohody je úprava vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom, ktorému bola postúpená pohľadávka voči dlžníkovi z titulu Zmluvy o prenájme. Predmetom tejto dohody je úprava úhrady záväzku dlžníka voči veriteľovi, uznanie takéhoto záväzku čo do dôvodu a výšky dlžníkom a úprava ďalších práv a povinností účastníkov dohody (článok 1.2 Dohody). Zmluvné strany sa dohodli, že táto dohoda nie je nováciou záväzkov, ktoré sú prípadne predmetom konania vedeného na príslušnom súde (u rozhodcu), článok 1.3 Dohody. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o uznaní dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku, ktorým bola Zmluva o prenájme, ktorá má bez pochýb charakter spotrebiteľskej zmluvy. Dohodu o uznaní dlhu v tomto prípade možno považovať za zabezpečovací prostriedok, ktorý posilňuje pôvodný záväzkový vzťah. Táto dohoda teda vystupuje popri pôvodnom záväzkovom vzťahu. Súd je toho názoru, že režim ochrany spotrebiteľa v zmysle príslušných právnych predpisov sa musí vzťahovať aj na citovanú Dohodu o uznaní dlhu, ktorá nemôže obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá , ktorý novelizoval a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného ČR zo dňa15.06.2009.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom prípade založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétne mená rozhodcov, ktorí by výlučne spory rozhodovali, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom, (dokonca s uvedením konkrétnych osôb rozhodcov) zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

V záujme naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako prijať záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela , ktorá účinným od 1. januára 2008, zaviedla do v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( ). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).