Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-176-2011.pdf
PDF · 117.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/176/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporkyni: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, G. XXX XX C., o zaplatenie sumy 704,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
04,52lovce/39árová titul) úrad na vykoannie zamietol žiadosť o udelenie il jeho overenú kčalo exekučné konanie vedené na tunaOdporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 372,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.08.2009 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že neuhradením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.06.2011, domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 704,52 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.08.2010 do zaplatenia a trovy konania. Uplatnená suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za neuhradené poplatky za hovorné, mesačné poplatky v sume 372,58 eur a nárok na zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur.
Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 30.06.2011 platobný rozkaz č.k. 7Ro 151/2011-34, ktorým v plnom rozsahu vyhovel podanému návrhu. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením. V odôvodnení podaného odporu odporkyňa žiadala súd o možnosť splácať dlh v splátkach, vzhľadom na jej finančnú situáciu, najmä preto, že od 01.07.2011 je nezamestnaná, nemá žiadny príjem, manžel je tiež nezamestnaný.
Podaním odporu bol platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len O.s.p.) zrušený.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd sa oboznámil so zmluvou o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 15.06.2004, zmluvou o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2007, dodatkom k predmetnej zmluve o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2007, pokusom o zmier zo dňa 31.07.2009, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2009 (splatná 11.05.2009) na sumu 187,38 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2009 (splatná 11.06.2009) na sumu 101,64 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2009 (splatná 11.07.2009) na sumu 81,90 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2009 (splatná 11.08.2009) na sumu 1,66 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2010 (splatná 11.08.2010) na sumu 331,94 eur, všeobecnými podmienkami, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Na základe zmluvy o pripojení číslo č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou, navrhovateľ poskytoval odporkyni službu mobilným telefónnym prístrojom. Odporkyňa užívala služby navrhovateľa od 10.08.2007, kedy bol prístroj aktivovaný.
Na základe dodatku k zmluve o pripojení číslo navrhovateľ zároveň odporkyni odpredal mobilný telefón Nokia 6300. Podľa čl. 1 písm. b) predmetného dodatku sa odporkyňa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb navrhovateľa a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb navrhovateľa, platným cenníkom služieb navrhovateľa a dodatkom. Podľa čl. 2 predmetného dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporcom. V zmysle čl. 4 dodatku sa odporkyňa pre prípad porušenia povinností, v dôsledku ktorých dôjde k vypojeniu SIM karty zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 10.000 Sk ( 331,94 eur). Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. V obsahu dodatku nebolo uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu.
Odporkyni boli vyfakturované sumy podľa faktúr, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2009 suma 187,38 eur za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby a iné poplatky a služby, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2009 suma 101,64 eur za mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2009 suma 81,90 eur za mesačné poplatky hlasové služby a nehlasové služby, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2009 suma 1,66 eur za oneskorenie platby, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2010 suma 331,94 eur za zmluvnú pokutu.
Navrhovateľ zasielal odporkyni pokus o zmier zo dňa 31.07.2009, v rámci ktorého oznámil odporkyni, že ak neuhradí dlžnú sumu 372,58 eur najneskôr do 12.08.2009, navrhovateľ od zmluvy o pripojení odstúpi, dôjde k deaktivácii SIM kariet a bude s istinou vymáhať i zmluvnú pokutu. Odporkyňa doposiaľ ani časť sumy neuhradila, čím sa dostala do omeškania, preto navrhovateľ žiada priznať i úrok z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 12.08.2009.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o
pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ďalej ako zákon o ochrane spotrebiteľa) účinného v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatku k nej, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení a dodatku k nej (ďalej len OZ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
V zmysle bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení z 10.08.2007 bolo dohodnuté, že účastník je povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku ( je v tabuľke určená sumou 10.000 Sk/331,94 eur) v prípade porušenia zmluvných povinností (najmä určenej v bode 1 písm. b.) alebo 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok, čl. 5 bod. 5.2. písm. a) až c) všeobecných podmienok) zo strany účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.
Z registra Okresného súdu Piešťany mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 30.11.2011 č. k. 4C/47/2011-43 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2012.
Predmetom konania je aj zaplatenie zmluvnej pokuty 10.000 Sk (331,94 eur) vyplývajúcej z dodatku k Zmluve o pripojení, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na naň ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Podľa § 53a ods. 1, 2 OZ, (1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti istiny. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo. Súd ma preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Nokia 6300. Podľa dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty uhradí zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Sk/331,94 eur. Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bola odporkyňa pri uzatváraní zmlúv riadne oboznámená. Nakoľko odporkyňa neplatila riadne a včas za poskytované služby, vznikol jej nedoplatok podľa vyššie uvádzaných faktúr v celkovej sume 704,52 eur ( 372,58 eur za prevolané služby a 331,94 eur za zmluvnú pokutu). Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o zmier o splnenie si povinnosti, zaplatenie neuhradených faktúr. Z obsahu faktúr a pokusu o zmier mal súd preukázané, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie nedoplatku za prevolané služby najneskôr do 12.08.2009. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2010 bola odporkyni vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume 331,94 eur, ktorej splatnosť bola určená na 11.08.2011. Odporkyňa na pokus o zmier nereagovala, doposiaľ nezaplatila, preto sa dostala do omeškania s plnením.
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení. Súd teda dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 3 ods. 3 o ochrane spotrebiteľa a § 52 OZ. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvných pokút ). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporkyňou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností. Súd preto vyhodnotil výšku zmluvnej pokuty 331,94 eur (10.000
Sk) za neprimeranú, keďže z obsahu zmluvy ani dodatku nevyplýva, že by mala predstavovať výšku poskytnutej zľavy na kúpnu cenu telefónu.
Odporkyňa bola v omeškaní so zaplatením za prevolané služby celkovej sumy 372,58 eur, preto sa navrhovateľ oprávnene domáha úhrady úroku z omeškania. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 9 % ročne v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto mu ho súd i priznal. Vo zvyšku (t.j. v časti zmluvnej pokuty ) súd návrh zamietol.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Záverom už len súd dodáva, že či už hlavná zmluva o pripojení ako aj jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými zmluvami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Preto aj vzhľadom na vyššie uvádzanú analýzu zmluvnej pokuty už súd nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, lebo je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou
činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu i zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na finančnú situáciu odporkyne jej súd povolil splácať dlh podľa §160 ods.1 O.s.p. v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že neuhradením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ a odporca mali vo veci úspech len čiastočný, preto súd postupom podľa ust. § 142 ods. 2, druhá veta O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.