Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoE-45-2013.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/45/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: F. Y., K. XXX, XXX XX Q., o vymoženie 365,80 eur (11.020,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er/135/2007-18 zo dňa 08.11.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 357,83 eur od 27.09.2006 do zaplatenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava, ktorému exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie a povinnej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie v sume 13,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Exekučné konanie proti povinnej o vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 357,83 eur od 27.09.2006 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.
Rozhodnutie čo do výroku o čiastočnom zastavení exekúcie odôvodnil tým, že úrok z omeškania dohodnutý v zmluve vo výške 0,25% denne považoval za plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Úrok z omeškania 0,25% denne má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytuje úvery.
Podľa oprávneného zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.
Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel o rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1484/2004, tento judikát nemožno aplikovať na skutkový stav veci. Exekučný súd opomenul rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Z ich rozdielu je zrejmé, že výška úroku z omeškania môže byť a spravidla aj je vyššia ako výška úroku. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť plnenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinná si svoje povinnosti neplnila, preto by mala znášať vopred dohodnutú sankciu.
Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Obdo 34/2004 a ďalšie (sp. zn. 2 Obdo 26/2004, 2 Obdo 28/2004) a na komentár k Občianskemu zákonníku (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol; C.H.Beck 2009), oprávnený argumentoval tým, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti, vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si svoje povinnosti nesplnil a za porušenie povinností by mal znášať vopred dohodnutú sankciu.
V prípade, ak prvostupňový súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Zo žiadnych ustanovení právnych predpisov nevyplýva zákaz zníženia úroku z omeškania zo strany súdu.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení konania čo do úroku z omeškania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Nedôvodnou je odvolacia námietka oprávneného, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne je primeraným a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.
Ani také podmienky poskytovania úverov, na ktoré sa oprávnený odvoláva, neodôvodňujú prekročenie medze zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť, ako jedna zo všeobecných zásad súkromného práva, nemôže odporovať ďalšej zásade, uplatňovanej vo sfére obchodnoprávnych vzťahov, a to zásade poctivého obchodného styku. Táto zásada, vyjadrená v konkrétnej podobe v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka, sa prejavuje výslovným zákazom určitých praktík v obchodných vzťahoch a predstavuje určité hranice (medze) zmluvnej voľnosti. Povinnosť dodržiavať zásadu poctivého obchodného styku v reálnom živote je zabezpečená tým, že pokiaľ by zmluvné strany prijali také dojednanie, ktoré by síce neporušilo žiadny výslovný, v zákone uvedený zákaz, ale ktoré by bolo v rozpore s touto zásadou, jeho následkom by bola nemožnosť ho súdne vymáhať, lebo nepožíva súdnu ochranu.
V kontexte s uvedeným preto námietka oprávneného, že „ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť“, nemôže byť dôvodnou, lebo v jej prospech nesvedčí nielen právna úprava týkajúca sa obchodnoprávnych vzťahov, ale ani platné právo a jeho všeobecne uznávané a prijaté zásady a princípy ako také.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, týkajúcej sa nesprávneho použitia judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky (21Cdo 1484/2004), považuje ju odvolací súd za nedôvodnú. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným judikátom vôbec nezaoberal
Pokiaľ ide o námietku oprávneného, podľa ktorej sa mala skúmať výška úroku z omeškania neodporujúca zákonu, táto nie je právne významná. Ide totiž o skutkové a právne okolnosti, ktoré si mal objasniť rozhodcovský súd a nie exekučný súd v exekučnom konaní. Účelom exekučného konania je vykonávanie vykonateľných titulov uvádzaných v ust. § 41 Exekučného poriadku. Právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu, i keď zaväzujúce na plnenie nedovolené, exekučný súd meniť a ani inak upravovať nemôže. Takéto rozhodnutie preto netvorí podklad pre exekučné konanie a dokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím zaväzujúcim na plnenie dovolené, chýba pre vykonanie exekúcie základný predpoklad, ktorým je exekučný titul.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, podľa ktorej mal súd priznať nárok na úrok z omeškania aspoň v časti, v ktorej je podľa názoru súdu v súlade so zákonom, odvolací súd poukazuje na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej pri neprijateľnej sankcii neprichádza do úvahy jej moderácia ani iná modifikácia (rozsudok C-618/10 Banco Espaňol).
So zreteľom na uvedené preto odvolací Krajský súd v Prešove ustálil, že výrok napadnutého uznesenia o zastavení exekučného konania v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 357,83 eur od 27.09.2006 do zaplatenia postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom vo veci je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu v ďalšom konaní skúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, ako celok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.