Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-88-2011.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, O., občianka SR proti odporcovi: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ubytovňa K., K., občan SR, o návrhu na určenie výživného manželke, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Trovy konania na súdnom poplatku znáša štát.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.11.2011 domáhala uložiť povinnosť odporcovi prispievať jej ako manželke mesačne na výživu sumou 100 eur od júna 2011.
Navrhovateľka sa ani na jedno z pojednávaní ( 19.7.2012, 19.7.2012, 9.10.2012, 10.1.2013, 16.4.2013) nedostavila, aj keď mala doručenie vykázané doručenie riadne a včas. K konaniu nedoložila listiny na preukázanie svojich príjmov, výdavkov , preukázanie dôvodnosti návrhu a to i napriek tomu, že ju súd k tomu vyzval.
Ani jeden z účastníkov sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 16.4.2013, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, preto súd konal a rozhodol i bez ich prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie potvrdením o príjme odporcu, lustráciou v Sociálnej poisťovni na zistenie zamestnávateľov účastníkov, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že odporca ako jej manžel opustil ich spoločnú domácnosť v roku 2010, neposiela jej žiadne peniaze. Ona žije s dospelým synom u jej otca, ktorú ju podporuje. Syn je nezamestnaný a podľa jej vyjadrenia ona je nezamestnaná, príležitostne si privyrába brigádami.
Navrhovateľka žiadne iné dôvody súdu neuviedla, ani na jedno pojednávanie sa nedostavila a ničím iným svoj návrh neodôvodnila. Taktiež ničím nepreukázala svoje príjmy či výdavky ani dôvodnosť jej návrhu.
Správou mesta Leopoldov súd zistil, že odporca má trvalé bydlisko Leopoldov, be ulice od 15.10.2010. Správou centrálnej evidencie obyvateľov zsiitl, že má hlásený pobyt bezdomovca. Navrhovateľka bola
naposledy evidovaná ako nezamestnaná od 29.3.2010 do 10.6.2010 a odporca od 28.8.2006 do 20.7.2008. Odporca je zamestnaný a z jeho potvrdenia o príjme súd zistil, že má netto mesačný príjem cca 333,39 eur. Správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Piešťanoch súd zistil, že navrhovateľky nikdy nepoberala dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľka je zamestnaná od 9.7.2012 v Nemocnici s poliklinikou Hlohovec, s.r.o. Zamestnávateľ odporcu správou z 11.3.2013 súdu oznámil, že odporca pracujúc u nich ako vodič bol u nich zamestnaný na dobu určitú od 4.6.2010 do 3.6.2011 s netto mesačným príjmom 291,09 eur, od 4.7.2011 do 2.9.2011 s netto mesačnou mzdou 136,83 eur a od 15.2.2012 do 21.5.2012 s netto mesačným príjmom 282,49 eur.
Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z., manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z., o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 71 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z., (1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (2) vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 73 zák. č. 36/2005 Z.z. právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa § 75 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh nebol poddaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou niektorého z manželov, resp. zanikne právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ako je to v tomto prípade. Výživné možno určiť až od podania návrhu. Pri návrhu na určenie výživného manželke si súd musí ako predbežnú otázku vyhodnotiť dôvod, pre ktorý odporca opustil spoločnú domácnosť majúcu založenú s navrhovateľkou. Pokiaľ ide o žiadanú sumu 100 eur ako výživného, súd dodáva, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať z ich zárobkov. Súd môže prihliadať nie len na odôvodnené potreby navrhovateľky, ale aj na schopnosti a možnosti povinného. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že normy práva rodinného sa úzko prelínajú s normami morálnymi. Jednotlivé povinnosti manželov uvedené v § 18 Zákona o rodine sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti (pokiaľ vychádzajú z mravných postulátov) zásadne nemožno právne vynucovať. Povinnosť žiť spolu neznamená, že by manželia nemohli žiť po určitú nevyhnutnú dobu aj oddelene, ak sú pre to závažné dôvody.
Pritom navrhovateľka svoje potreby súdu objektívne nepreukázala. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v svojom uplatnenom nároku na výživné od manžela, lebo na to, aby súd mohol jej návrhu vyhovieť a nejaké výživné vôbec určiť, potrebuje zistiť nie len ich príjmy či výdavky, ale aj mať preukázané, že návrh je dôvodný. Súd zistil, že v súčasnosti sú obaja účastníci zamestnaní, odporca má minimálny príjem. Navrhovateľka sa vôbec na pojednávanie nedostavovala, neospravedlňovala a žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť návrhu, preto súd jej návrh zamietol.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Nakoľko bol odporca v konaní úspešný v celom rozsahu a navrhovateľka je oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh, súd rozhodol, že trovy konania na súdnom poplatku znáša štát.
Úspešný odporca si neuplatnil náhradu trov konania, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku navrhovateľka nemôže podať odvolanie, pretože sa tohto práva vzdala po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania.
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporca do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).