Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/93/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom E., F. C. G. H. XXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka I. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. C. G. H. XXX, právne zast.: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, a otec J. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. C. G. H. XXX, právne zast.: Dudzík & Gerová, Advokátske združenie so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. apríla 2023, č.k. -27, takto

rozhodol:

I.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III o úprave styku otca s maloletými deťmi m e n í nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu v čase od 14.00 hod. do 16.30 hod. bez prítomnosti matky maloletých s tým, že si v určený čas maloleté deti prevezme od osoby, matkou na to poverenej a to v priestoroch vstupnej haly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany a po skončení styku maloleté deti na tom istom mieste odovzdá osobe, matkou na to poverenej.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase zabezpečiť odovzdanie maloletých detí otcovi ako aj prevzatie maloletých detí od otca v priestoroch vstupnej haly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany.

Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. .

II.

Vo zvyšku napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenej pod spisovou značkou s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia výrokom I zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výrokom II otcovi nariadil platiť výživné na maloleté deti A. a to B., C., C. a D. B. na každé z nich v sume vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne a to vždy do 15-eho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, výrokom III rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje, a výrokom IV rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , až 4 (ďalej len ), a nasl. (ďalej len ) ako aj ust. a Zákona o rodine, vecne tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V rozhodnutí súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 17.04.2023, domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a zároveň dočasnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia ako je uvedené vyššie. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sú manželia, po viacerých opakovaných fyzických a psychických útokoch otca voči jej osobe, ktoré sa vyhrotili dňa 24.03.2023, v dôsledku ktorých utrpela poranenia v oblasti horných končatín, bola donútená opustiť spoločnú domácnosť. Otec ju pri tomto poslednom útoku opakovane napadol fackami, stískaním ruky a sotením do krbu, pričom sa k nej správal vulgárne, pohŕdavo, priam mocensky a opakoval jej, že „drž hubu, lebo budeš krvavá!“ ... „pokloň sa mi!“ ... „ja som hlava rodiny!“, a to všetko pred očami plačúcich maloletých detí. V obave o svoje zdravie predpokladajúc útok otca, o uvedenom priebehu zhotovila videozáznam, ktorý dokumentuje správanie otca a ktorý pripojila k návrhu spolu s fotodokumentáciou poranení horných končatín. Ďalej uviedla, že otec okrem fyzického násilia pácha na nej aj násilie psychické, deň čo deň žila v rodinnom dome izolovaná, v strachu z možnej opakujúcej sa hrozby a bola nútená znášať toto zlé a ponižujúce správanie otca. Cítila sa ním sledovaná, v dôsledku čoho obmedzila kontakt so svojou rodinou, stretáva sa iba s rodinou zo strany otca. Otec jej umožňoval kontakt so svojou rodinou iba sporadicky tak, aby ich manželstvo navonok vyznievalo ako harmonické. Ona toto manželove správanie doteraz trpela, keďže nevlastní inú nehnuteľnosť, do ktorej by mohla odísť bývať, a tiež z dôvodu svojej kresťanskej výchovy a viery. Keď však otec začal svoje agresívne správanie smerovať aj na maloleté deti, ktoré „vychovával“ fackami, a svoje agresívne správanie stupňoval, nemala inú možnosť, ako sa brániť a musela domácnosť spoločne s maloletými deťmi opustiť. V súčasnosti bývajú v azylovom dome „J. K. L.“ poskytnutý organizáciou Centrum D., G. V prítomnosti otca pociťovala strach o vlastnú existenciu, obavy o svoje zdravie a život ako aj o zdravie a život maloletých detí, čo znižuje kvalitu jej života a takýto stav sa stal už neznesiteľným. Poukázala na to, že za takejto situácie, kedy manžel na nej pácha fyzické násilie, nejestvuje žiadny predpoklad zmeny jeho správania a záruka, že vo svojom násilnom správaní nebude ďalej pokračovať, preto je matka názoru, že v tomto prípade existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tak ako ju žiada.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení s návrhom matky, sobášnym listom, rodnými listami detí, videonahrávkou, fotografiou dokumentujúcou jej zranenie, uznesením tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 17.04.2023 (ktorým súd nariadil do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletých uložil nevstupovať dočasne do spoločnej nehnuteľnosti rodičov a to rodinného domu súp. č. XXX v E. a nepribližovať sa k matke mal. na vzdialenosť 10 metrov s výnimkou procesných úkonov v priestoroch budovy súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci) a podkladov o príjmoch rodičov mal osvedčenú dôvodnosť podaného návrhu.

4. Súd konštatoval, že ako vyplýva z návrhu matky v tomto konaní, tak aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou , v ktorom sa matka domáha, aby súd vylúčil otca z užívania predmetného rodinného domu, otec sa k svojej manželke a matke maloletých detí správa agresívne slovne aj fyzicky a to aj v prítomnosti maloletých detí, čo je preukázané tiež videonahrávkou, ktorú matka predložila ako dôkaz. Toto správanie svojho manžela matka maloletých detí pociťuje ako príkorie, pričom tvrdí, že manželova agresivita sa stupňuje a začal byť agresívny už aj na maloleté deti. V dôsledku takéhoto správania otca, ktoré podľa názoru súdu je takej intenzity, že zrejme napĺňa aj znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby (čomu by nasvedčovala aj informácia z tunajšej prokuratúry, že vo veci je už začaté trestné stíhanie), matka aj s maloletými deťmi bola nútená v záujme ochrany života a zdravia svojho ako aj maloletých detí, opustiť spoločnú domácnosť a nájsť si dočasné bývanie v azylovom dome, ktoré poskytujú neziskové organizácie pre obete domáceho násilia. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s najmladším dieťaťom, otec je dobrovoľne nezamestnaný, podľa matky príjem má, pretože doteraz vždy prispieval do domácnosti, nemá však vedomosť o ich zdroji. Súd po takto zistenom skutkovom stave dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, pretože doteraz známe skutočnosti a dôkazy dostatočne preukazujú dôvodnosť a

naliehavosť takejto úpravy. Z toho, čo mal súd možnosť vidieť na videonahrávke predloženej matkou je zrejmé, že otec sa k matke správa veľmi agresívnym spôsobom, verbálne na ňu útočí vulgárnymi nadávkami, ponižovaním a to v prítomnosti maloletých detí, ktoré sú zjavne zo situácie, v ktorej sa ocitli, vo veľkom strese, plačú. Matka sa preto podľa názoru súdu správne rozhodla opustiť aj s maloletými deťmi domácnosť, v ktorej boli všetci vystavení otcovej agresivite, jeho nekontrolovanému správaniu a hrubému násiliu. V danom prípade zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia je potrebný a odôvodnený v záujme toho, aby maloleté deti neboli vystavené takému správaniu otca, akého boli svedkami, deti majú právo žiť v pokojnom prostredí, bez rušivých vplyvov, najmä zo strany tých osôb, ktoré sú povinné sa o ne starať, v danom prípade rodičov, čo, pokiaľ ide o ich otca, nie je zaručené. Preto súd návrhu vyhovel, dočasne deti zveril matke a otca zaviazal platením tzv. minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Styk otca s maloletými deťmi súd neodkladným opatrením neupravil, pretože bol názoru, že v súčasnosti nie je v záujme maloletých detí, aby boli v kontakte so svojím otcom s poukazom na jeho nevhodné, agresívne správanie, ktoré zakladá dôvodnú obavu z toho, že by sa takto mohol správať aj v styku so svojimi maloletými deťmi.

5. Proti výroku III tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých. Uviedol, že pôvodne nemal v úmysle podať odvolanie, keďže považoval styk uvedený ako „neupravený“, za neobmedzený, s možnosťou stretnúť sa s deťmi podľa vzájomnej dohody s ich matkou, preto aj navštívil ÚPSVaR v Topoľčanoch, kde žiadal o pomoc a poradenstvo, ako by sa s deťmi mohol skontaktovať. I poverená pracovníčka úradu mu vysvetlila, že má právo na styk s deťmi podľa tohto uznesenia a odporučila mu kontaktovať centrum, kde sa matka s deťmi nachádza, čo aj urobil, avšak uvedené centrum mu žiadnu spoluprácu nechcelo poskytnúť, dokonca mu zatajili skutočnosť, že by tam matka s deťmi mala byť. Skontaktoval preto matku so žiadosťou o stretávanie s deťmi, ktorá ale odmietla a neupravený styk mu vysvetlila tak, že bez jej súhlasu nemá právo na nič. V komunikácii so sestrou otca matka uviedla, že deti sa na otca pýtajú, ale matka im vysvetlila, že ho musí vyšetriť vyšetrovateľka za to, ako sa k mame správal a že musia čakať, aby sa polepšil, ktoré vysvetlenie matky údajne deti pochopili. Podľa názoru otca to ale znamená, že matka už v tomto čase maloleté deti ovplyvňuje proti otcovi, čo bude mať určite negatívny dopad na ich vzťah a preto je potrebné tomu zamedziť. Skutočnosť, že rodičia detí majú manželské problémy, ktoré vyústili do zákazu otcovi vstúpiť do spoločného domu a priblížiť sa k manželke, neznamená, že stratil právo na styk s deťmi, ktoré nadovšetko miluje, matka nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by mal deťom nejako fyzicky alebo psychicky ubližovať. Otec poukazuje na to, že svoje deti veľmi miluje, stará sa o ne s láskou a rodičovskou zodpovednosťou, varí im, chystá raňajky, desiate, obedy, vozí ich do školy, do škôlky, chodí pre ne, ak treba, ide s nimi k lekárovi, venuje im svoj voľný čas, hrajú sa spolu, učí ich variť a pomáhať v domácnosti. Otec deti nevidel, ani o nich nič nevedel vyše mesiaca, pričom navštevoval všetky školské a predškolské zariadenia, úrady, aby vedel, či sú v poriadku a kde vlastne sú. Tvrdenia matky uvádzané v návrhu otec označuje za nepravdy a klamstvá, nie je pravdou, že ju izoloval v rodinnom dome, že bol k deťom agresívny. Otec má k dispozícii komunikáciu matky, kde uvádza, že prídu k nim rodičia matky gratulovať synovi. Matka podala na otca trestné oznámenie, pričom voči nemu nebolo vznesené ani obvinenie a vec je v štádiu riešenia, neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie potvrdzujúce, že by mal manželke alebo ich deťom nejako ubližovať, preto nevie, prečo by mal byť pozbavený svojich rodičovských práv iba preto, že v inkriminovaný deň incidentu to prehnal a na manželku nekontrolovateľne kričal, pričom manželke sa za toto svoje chovanie opakovane ospravedlnil. Keďže je tu dôvodná obava zo straty kontaktu s deťmi, ktoré potrebujú oboch rodičov, žiadal, aby súd jeho styk s deťmi riadne upravil neodkladným opatrením na každú sobotu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. tak, že pre maloleté deti bude chodiť na miesto, kde sa bude nachádzať niektorý z členov otcovej rodiny a otec bude v potrebnej vzdialenosti, aby neporušil rozhodnutie o zákaze približovania sa k matke maloletých, dokiaľ nebude zrušené súdom.

6. K podanému odvolaniu doložil komunikáciu matky so sestrou otca a odpovede matky na otcovu žiadosť o styk s deťmi a tiež úradný záznam s otcom spísaný na ÚPSVaR Topoľčany dňa 3.5.2023.

7. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozhodnutie považuje za správne, s návrhom otca na úpravu styku nesúhlasí, popiera tendenčné tvrdenia otca, ktoré uvádza v odvolaní. Otcom navrhovaná úprava styku nie je v najlepšom záujme maloletých, navyše je nevykonateľná, nakoľko neobsahuje úpravu mechanizmu odovzdávania a prevzatia detí. Skutočnosť, že otec sa nevhodne správa nielen k matke, ale aj maloletým, vyplýva aj z prepisu videozáznamu – zápisnice o výsluchu svedka (matky), ktorý sa dňa 26.04.2023 uskutočnil v trestnej veci vedenej pod ČVS:

ORP-141/VYS-TO-2023, v ktorom matka vyšetrovateľovi okrem iného uviedla, že otec pravidelne požíva alkoholické nápoje, vyjadruje sa nevhodne na adresu rodinných príslušníkov z matkinej strany a pri výchove maloletých používa fyzické tresty. Keď ho nahnevali, tak im dal facky po tvári alebo im dal po prstoch, po rukách, po nohách, po riti ich vyšľahal, varechou alebo paličkou, alebo mal aj prútik zo stromu. Deťom povedal: „Ty malý chrapúň, budeš ma počúvať, čo ja hovorím.“ Z výsluchu otca v predmetnej veci, ktorý sa uskutočnil dňa 5.5.2023 otec nepopiera, že matku napadol, nepopiera požívanie alkoholu, negatívny postoj k rodinným príslušníkom z matkinej strany a nepopiera, že pri výchove maloletých používa fyzické tresty (dal B. po riti, lebo kopala C.). Matka je toho názoru, že vychovávanie maloletých detí vo veku od dvoch do šesť rokov fackami po tvári, šľahaním prútikom po prsoch, oslovovaním „chrapúň“, urážanie ostatných rodinných príslušníkov, že sú muzikantský bastardi, že by musel všetkých postrieľať, keby sa s nimi mal stretnúť nie je normálne a nie je v záujme maloletých. Matka podotýka, že videozáznam dokumentujúci priebeh útoku otca, ktorý je súčasťou súdneho spisu, zhotovila v obave o svoje zdravie a s ohľadom a predchádzajúce otcovo správanie, ktorý ju izoloval v rodinnom dome, zo záznamu nevyplýva, že by otca akýmkoľvek spôsobom vyprovokovala k útoku a nastavenie kamery naopak nasvedčuje tomu, že takýto útok nebol ojedinelý. Matka nemala inú možnosť, ako sa domôcť ochrany svojich práv, než zdokumentovať neznesiteľné správanie otca prostredníctvom videozáznamu. Z uvedených dôvodov považuje matka tento dôkaz za legitímne vyhotovený dôkazný prostriedok a poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR . V danom prípade zásah súdu formou nariadenie neodkladného opatrenia je potrebný a odôvodnený, aby deti neboli vystavené nevhodnému správaniu otca, akého boli v minulosti svedkami, deti majú právo žiť v pokojnom prostredí, preto v súčasnosti nie je v ich záujme, aby boli v kontakte so svojím otcom, a to s poukazom na jeho nevhodné, agresívne správanie, ktoré zakladá dôvodnú obavu z toho, že by sa takto mohol správať aj v styku s maloletými deťmi. Navrhla preto rozhodnutie potvrdiť.

8. Matka k vyjadreniu doručila uznesenie OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-141/1-VYS-TO-2023 zo dňa 21.04.2023, ktorým vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , ďalej doložila prepis videozáznamu – zápisnice o výsluchu svedka - matky zo dňa 26.04.2023, zápisnicu o výsluchu svedka – otca maloletých zo dňa 05.05.2023.

9. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní v celom rozsahu a žiadal, aby mu boli priznané práva na stretávanie sa s maloletými deťmi. To, že sa o deti riadne staral, potvrdila aj matka, ako vyplýva z výsluchu matky ako svedka. Otec podotýka, že z predmetnej zápisnice o výsluchu matky nevyplýva ani len izolácia matky, ktorú stále spomína a určite nie alkoholizmus otca alebo jeho agresívne správanie k deťom. To, že deti dostávali v prípade neposlúchania na zadok (otec podotýka, že od oboch rodičov), predsa nemôže byť dôvodom pre zákaz stretávania sa s deťmi. Otec kategoricky popiera, že by mal maloleté deti týrať, či inak im fyzicky či psychicky ubližovať. Maloleté deti niekoľkokrát stretol a bol pozrieť v škôlke a vždy sa za ním rozbehli, pričom sa objímali a pýtali sa, kedy môžu prísť za otcom. Tento vzťah detí k otcovi by bol potvrdený aj v prípade, keby úrad zastupujúci maloleté deti prešetril vec, avšak takéto šetrenie, či vypočutie stanoviska maloletých sa nikto neobťažuje urobiť. Otec trvá na tom, že neexistuje dôkaz, ktorý by zdôvodňoval záver matky, že kontakt detí s otcom nie je v ich záujme. Práve naopak, otec doložil dôkaz o tom, ako matka s deťmi manipuluje a vštepuje im svoju pravdu a svoje názory.

10. Matka odvolaciu dupliku nepodala.

11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedol, že s rodinou nadviazali spoluprácu koncom apríla 2023, kedy sa na ich oddelenie dostavil otec a oznámil, že matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť a odišla do pre neho neznámeho krízového centra, pričom jeho hľadanie bolo neúspešné. Neodkladným opatrením bolo otcovi uložené nevstupovať dočasne do spoločnej nehnuteľnosti a nepribližovať sa k matke na vzdialenosť 10 metrov. Otec potvrdil problémové situácie medzi manželmi, s matkou si často vymieňali názory, poprel, že by jej fyzicky ublížil, stalo sa ale, že ju v návale zlosti odsotil. Uvedomoval si, že mohol reagovať v danej situácii inak, ale podľa neho sa s ňou nedalo rozprávať. O deti sa snažil starať čo najviac, na maloletú B. sa informoval v ZŠ E. a na zápis maloletého C. do škôlky sa informoval v Materskej škole L. G. G.. Otec bol usmernený o prípadnom skontaktovaní sa s Centrom D., G., ktoré zariadenie bolo v predmetnom uznesení, ktorým deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, uvedené ako bydlisko matky s deťmi. Otec chce byť v kontakte s deťmi, chce zachovať manželstvo, uznáva

svoje pochybenie, je ochotný sa ospravedlniť a ak to je potrebné, je ochotný navštevovať aj odborníka – psychológa, aby sa pokúsil vyriešiť ich problémy a aby rodina zostala zachovaná.

12. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že oslovil Centrum D., G., v súvislosti s pobytom a prežívaním matky maloletých v zariadení a Centrum uviedlo, že matka nastúpila do zariadenia dňa 16.4.2023 a pobyt sa rozhodla ukončiť dňa 3.5.2023. Pri príchode sa javila byť mĺkva, uzavretá až ustrašená a potrebovala podporu psychológa. Aj deti pôsobili prestrašene a vyžadovali prítomnosť matky ako opory a ochrany, pričom naviazanosť na matku bola veľmi viditeľná a mohla súvisieť s násilným správaním otca voči matke, ale aj maloletým tak, ako to popisovala matka. Matka uvádzala problém s výchovou detí, nakoľko neboli s otcom vo výchove detí jednotní a tieto bol svedkami minimálne slovných útokov otca voči matke, čo ich veľmi rozrušovalo. Matka na otca podala trestné oznámenie. Matke maloletých veľmi chýbala rodina, ale napriek súdnemu zákazu vstupu manžela do spoločnej nehnuteľnosti sa tam obávala vrátiť. Po odchode zo zariadenia matka ich kontaktovala telefonicky s tým, že otec sa dozvedel, že deti opätovne navštevujú školu. Matku žiadal o strávenie Dňa otcov s maloletým synom. Zo strany starej matky (matky otca), je matka ovplyvňovaná v zmysle stiahnutia trestného oznámenia voči otcovi detí a matka sa obáva manipulácie detí zo strany otca a jeho rodiny. Záverom Centrum D. uviedlo, že podľa ich názoru bez riadneho preskúmania osobnostnej výbavy rodičovských zručností a hlavne psychického stavu otca by bol styk maloletých s otcom v súčasnosti nevhodný. Deti sa v zariadení viditeľne upokojili a posúdenie celej situácie v rodine bude náročné a vyžiada si zrejme znalecké dokazovanie.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné čiastočne zmeniť.

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne jej zveriť maloletých do osobnej starostlivosti, určiť otcovi povinnosť prispievať na deti nevyhnutným výživným a styk otca s maloletými neupraviť. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol úplným vyhovením návrhu matky, osobitne potom preskúmanie správnosti rozhodnutia v časti úpravy styku, s ktorým výrokom odvolateľ nesúhlasil majúc za to, že neumožnenie stretávania s detí s otcom do právoplatného skončenia konania vo veci samej nie je v ich najlepšom záujme a na takýto zásah nie je dôvod.

15. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom bola súdom prvej inštancie správne posúdená, pretože matka maloletých detí osvedčila potrebu vydania neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe dočasného zverenia maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, keďže táto osvedčila, že z dôvodu manželovej agresivity bola nútená opustiť aj s maloletými deťmi spoločnú domácnosť, a je tu potreba chrániť maloletých pred nevhodným prostredím, v ktorom by mohli byť vystavovaní násiliu zo strany ich otca. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol tak, že maloletých zveril do matkinej starostlivosti až do skončenia konania vo veci samej a určil otcovi prispievať na deti výživným v nevyhnutnej miere v zmysle v spojení s Zákona o rodine.

16. Pokiaľ však ide o otázku úpravy styku otca s maloletými, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolacej argumentácie otca, vyjadrení ostatných účastníkov konania ako i obsahu celého spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie v tejto časti je nesprávne.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

23. V prvom rade odvolací súd poukazuje na dôvodnosť otcovej argumentácie, pokiaľ ide o zmätočnosť výroku, ktorým súd rozhodol, že styk otca s maloletými neupravuje. K tomuto odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine (vychádzajúc z jeho ustanovenia § 25) v podstate umožňuje súdu, aby rozhodol buď tak, že 1/ schváli dohodu rodičov o úprave styku, 2/ alebo styk dieťaťa s odlúčeným rodičom konkrétnym spôsobom upraví, 3/ alebo súd vysloví, že styk neupravuje (výlučne v prípade, ak obaja rodičia požiadajú súd styk neupraviť), alebo 4/ súd zakáže styk rodiča s dieťaťom. Výrok súdu, že „styk sa neupravuje“ predstavuje v podstate istú formu dohody rodičov o tom, že súd nebude zasahovať do spôsobu, akým si rodičia nastavia pravidlá stretávania odlúčeného rodiča s dieťaťom, pretože zásah súdu nepotrebujú, čo nepochybne predpokladá zdravé vzťahy medzi rodičmi a schopnosť konštruktívnej komunikácie ohľadom potrieb dieťaťa. Je zrejmé, že o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo a zámerom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje, tak zrejme mal byť dočasný zákaz styku otca s maloletými.

24. Pre rodičia a jeho dieťa je právo byť spolu podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života. Uloženie zákazu styku rodiča so svojím dieťaťom je preto výnimočným opatrením ( por. napr. rozsudok z 27.10.2011 Bergman proti Českej republike). Ide tu o intenzívny zásah do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a preto treba, osobitne pokiaľ ide o rozhodnutie formou neodkladného opatrenia, dôsledne zvažovať primeranosť takéhoto zásahu. Jediným kritériom vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

25. V prejednávanej veci ide o prípad štyroch maloletých detí vo veku od cca 2 do 7 rokov, ktoré do 24.03.2023 žili s oboma rodičmi v rodinnom dome v obci E., matka bola na materskej dovolenke, otec pracoval, a obaja rodičia sa podľa svojich možností podieľali na výchove a starostlivosti o deti. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi rodičmi pretrvávali napäté vzťahy a konflikty, matka tvrdí, že manžel na nej dlhšiu dobu páchal fyzické a psychické násilie a ona už po poslednom incidente (ktorého priebeh je zachytený matkou na videonahrávke, doloženej ako dôkaz k návrhu) odmietla ďalej takéto správanie manžela znášať, odsťahovala sa s deťmi do azylového domu a podala na manžela trestné oznámenie (dňa 21.04.2023 bolo na OR PZ v Topoľčanoch pod ČVS: ORP-141/1-VYS-TO-2023 začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby) ako aj návrh na súd ohľadom zákazu vstupu do spoločnej nehnuteľnosti a zákazu približovania sa k nej (ktorému OS Topoľčany vyhovel dňa 17.04.2023 pod sp. zn. -20). Odvtedy bolo otcovi znemožnené stýkať sa so svojimi deťmi, súdom upravený styk nemá a matka mu preukázateľne styk s deťmi neumožňuje ako aj výslovne odmieta umožniť do skončenia konania vo veci samej (čo je zrejmé z jej odpovede na otcovu žiadosť podľa doloženej komunikácie rodičov). Otec sa pokúša domôcť sa stretnutia s deťmi aj prostredníctvom príslušného ÚPSVaR, informuje sa na deti v škole. Má obavy, že stratí kontakt s deťmi, ak mu súd

neodkladným opatrením neumožní sa s nimi stýkať, pričom otec dôrazne odmieta tvrdenia matky, že by mal byť pre svoje deti hrozbou, že by ich mal psychicky alebo fyzicky týrať. Otec má k maloletým silné citové väzby, uznáva svoje pochybenie a prejavil ochotu navštevovať odborníka – psychológa za účelom vyriešenia problémov v rodine.

26. Odvolací súd bol po preskúmaní obsahu spisu toho názoru, že matkou predložené dôkazy v tomto konaní zatiaľ neosvedčujú nutnosť zakázať styk otca s maloletými. Zo spisu nepochybne vyplýva agresívne správanie otca maloletých voči matke detí, keď psychické aj fyzické prejavy agresivity voči nej sú zachytené aj na videonahrávke predloženej matkou. Maloleté deti, ktoré boli svedkami tohto incidentu sú tak (i keď samé neboli objektami otcovej agresivity) nepriamymi obeťami takéhoto agresívneho správania. Násilie páchané na ich matke má negatívne dopady aj na maloletých, a to osobitne, pokiaľ sú svedkami takýchto útokov. V rodine, kde dochádza k násiliu na matke detí, sú vždy aj deti ohrozené po fyzickej, psychickej ako aj sociálnej stránke ich vývoja. Je preto nevyhnutné ich pred takýmito situáciami ochrániť. Táto ochrana v danom prípade bola deťom poskytnutá tým, že neodkladným opatrením boli zverené do starostlivosti matky a otcovi bol zakázaný vstup do spoločného domu a približovanie sa k matke detí na vzdialenosť 10 metrov.

27. Na druhej strane z obsahu spisu nebolo dostatočne osvedčené, že by otec predstavoval pre svoje maloleté deti takú hrozbu, ktorá odôvodňuje úplné zamedzenie jeho styku s maloletými. Z obsahu spisu nebola zatiaľ osvedčená závažnosť konania otca voči matke a už vôbec nie voči deťom, nie je preukázané, či prejav agresivity otca za prítomnosti maloletých tak ako je zachytený v nahrávke matky, je ojedinelý alebo k nemu dochádzalo opakovane. Ako už odvolací súd naznačil vyššie, ak sú deti prítomné pri domácom násilí (v tomto prípade páchanom na matke), stávajú sa nepriamymi obeťami domáceho násilia, a uvedené v konaní bolo dostatočne osvedčené. Zároveň ale priama agresivita otca, namierená voči deťom, nebola matkou ani tvrdená (s výnimkou nevhodných výchovných metód), preto niet v tomto štádiu konania žiadneho relevantného dôkazu, z ktorého možno mať osvedčené, že by otca, v prípade že by sa maloletými stýkal, bolo treba považovať za hrozbu pre maloleté deti.

28. Preto pokiaľ ide o prípadný zákaz styku, tento považoval odvolací súd za súčasného stavu dokazovania za nedôvodný, keď nebolo zatiaľ podložené relevantnými dôkazmi, že by takouto úpravou bol naplnený najlepší záujem maloletých detí. Deti sú na svojho otca od narodenia zvyknuté, z obsahu spisu je osvedčené, že tento im doposiaľ poskytoval riadnu starostlivosť, čo vyplýva aj z výsluchu matky ako poškodenej dňa 26.04.2023. Matka síce zároveň poukazuje na nevhodné výchovné metódy, ktoré otec používa vo vzťahu k maloletým deťom (bitie prútikom, facky, urážlivé oslovenia), ktorý spôsob výchovy aj odvolací súd považuje za nežiaduci, avšak má za to, že bez bližšieho dokazovania nemožno z takýchto situácii generalizovať a vyvodzovať záver o nespôsobilosti otca vychovávať maloleté deti. Až náležité dokazovanie môže objasniť, či výchovné metódy otca výrazne vybočujú z medzí spoločensky akceptovaných výchovných prostriedkov a či je tak otec pre deti reálnou hrozbou, odôvodňujúcou úplný zákaz ich styku, čo však v tomto štádiu konania osvedčené nebolo.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi otcom a maloletými deťmi sú vybudované citové väzby, pričom zo strany matky nebolo umožnené deťom stýkať sa s otcom odkedy sa z domácnosti odsťahovala. Zároveň bol osvedčený aj matkin zámer neumožniť ich styky do skončenia konania vo veci samej. Preto otec bez neodkladnej úpravy nebude mať možnosť s deťmi sa vôbec stretávať. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi základné práva dieťaťa patrí jeho právo na riadnu starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov. Tomuto právu dieťaťa korešponduje povinnosť rodiča zabezpečiť naplnenie predmetného práva, pričom jeho realizácia môže prebiehať zásadne vtedy, ak je zabezpečený kontakt maloletého dieťaťa s rodičom. Najmä u detí nízkeho veku, ako je tomu v prejednávanej veci, má zabezpečenie ich pravidelného kontaktu kardinálny význam, v opačnom prípade jednak nebudú mať deti možnosť vybudovať si k otcovi citovú väzbu a zároveň otec nebude mať možnosť spoznať rýchle sa vyvíjajúce a meniace potreby detí.

30. Vychádzajúc z uvedených skutočností, preto odvolací súd považoval za potrebné upraviť pravidelný styk otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením aspoň v rozsahu nevyhnutnom na zachovanie ich citových väzieb do skončenia konania vo veci samej, pretože čakať ohľadom tejto úpravy na skončenie konania vo veci samej (v ktorom rozhodnutiu bude predchádzať zrejme rozsiahlejšie dokazovanie), je v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré rýchlo rastú a absencia akéhokoľvek kontaktu by nepochybne viedla k ich odcudzeniu a to za situácie, kedy rodičovské kompetencie otca neboli ešte

náležitým spôsobom ani posúdené. Vychádzajúc však z okolností prípadu, vzhľadom na tendencie k agresívnemu správaniu otca maloletých, ktoré vo vzťahu k matke bolo osvedčené, považoval odvolací súd za vhodné upraviť jeho stretávanie s deťmi iba v obmedzenom rozsahu a to každú stredu v čase od 14.00 hod. do 16.30 hod. tak, že deti budú odovzdávané a preberané v priestoroch vstupnej haly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany (v čase úradných hodín) s tým, že matka nebude pri tomto prítomná, je však povinná zabezpečiť odovzdanie detí otcovi a ich prevzatie prostredníctvom inej osoby ( napr. svojich rodičov, alebo inej príbuznej osoby, či inej vhodnej osoby), čím bude zároveň rešpektované neodkladné opatrenie nariadené v konaní sp.zn. . Preberanie a odovzdávanie detí na pôde označeného orgánu štátnej správy prispeje tak k pokojnému a bezkonfliktnému priebehu preberania a odovzdávania maloletých. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby maloleté deti nezaťažovali manželskými konfliktami a zdržali sa pred deťmi invektív smerujúcich voči druhému rodičovi.

31. Takto nastavený rozsah stretávania otca s deťmi je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so záujmom maloletých detí, je primeraný okolnostiam prípadu a charakteru inštitútu neodkladného opatrenia, pričom poskytuje otcovi možnosť pravidelne a v dostatočnom rozsahu podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloleté deti a tráviť s nimi čas tak, aby citové väzby medzi nimi zostali do skončenia konania vo veci samej zachované.

32. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletým za použitia ustanovenia zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vo zvyšku napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

33. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

34. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .