Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-286-2023.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Subarea
68Ek/286/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. H., X.. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX L.-J., práv. zast. Advokátska kancelária IILC s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 47 257 229, proti povinnému: E. F.M., X.: XX.XX.XXXX, B. M. XXB, XXX XX L. - J., práv. zast. Advokátska kancelária EMADVOKAT s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 50 909 169, o vymoženie 13.000,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Lupták so sídlom exekútorského úradu Riečna 154/2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 076 627, pod číslom XXXEX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 13.000,- eur na základe exekučného titulu - K. K., R.. B.. XRSBA XXX/XXXX B. G.C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.01.2023, vydaný rozhodcom JUDr. Milan Ficek (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 10.02.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Lupták so sídlom exekútorského úradu Riečna 154/2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX. 3. Súdny exekútor predložil Okresnému súdu dňa 30.03.2023 na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04.03.2023. Povinný doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 20.03.2023, a teda bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril v podaní zo dňa 29.03.2023. 4. Povinný vo svojom podaní uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie podáva z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví celkom alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu je skutočnosť, že povinný celý dlh a dokonca aj s príslušenstvom, na ktorého úhradu podľa zmluvy o pôžičke nebol povinný, oprávnenému zaplatil. Ako dôkaz predložil výpisy z účtu. Z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že celá pohľadávka oprávneného bola splatená ešte v roku 2022, a to vo výške 14.500,- eur, čo je o 1.500,- viac, než si povinný od oprávneného bezúročne požičal. Okrem týchto výpisov z účtu, povinný vložil na účet oprávneného v rámci splátky pôžičky v roku 2022 aj sumu v hotovosti vo výške 3.000,- až 4.000,- eur, o ktorých však doklad nemá. Povinný má za to, že pohľadávka oprávneného bola uspokojená v ďaleko väčšom rozsahu, než mala byť. Akékoľvek úroky z omeškania, na ktoré mal oprávnený nárok, boli dávno uspokojené. Oprávnený po úhrade dlhu povinným už nemal nárok na žiadne ďalšie plnenie zo strany povinného. Následné podanie žaloby na rozhodcovský súd preto predstavuje podvodné konanie, ktorým sa snažil vymôcť od povinného už
raz splatený dlh a spoľahol sa, že povinný si na svojej adrese trvalého bydliska nestihne vyzdvihnúť zásielku z rozhodcovského súdu. Povinný ďalej pripravuje podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a je možné, že exekučný titul bude zrušený. V roku 2022, napriek plnej úhrade dlhu povinného oprávnenému, sa oprávnený vyhrážal povinnému a požadoval od neho ďalšie finančné prostriedky, na ktoré už však nemal nárok. V dôsledku tohto konania povinný podal trestné oznámenie na oprávneného za vyhrážanie a je možné, že bude musieť zvážiť podanie ďalšieho trestného oznámenia za podvod. Na základe uvedeného povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal povinného na náhradu trov konania oprávnenému v plnom rozsahu. 5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že má za to, že ak by aj bolo pravdou, že povinný celý dlh dokonca aj s príslušenstvom ešte pred vydaním exekučného titulu uhradil, čo však v celom rozsahu popiera, nejde o dôvod uvedený v ust. § 61 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V opačnom prípade by všetky exekučné tituly stratili akékoľvek opodstatnenie a exekučný súd by sa stal súdom ďalšej inštancie oprávneným preskúmavať vecnú správnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov, rozhodcovských súdov, rozhodnutí o dedičstve a podobne a následne tieto rozhodnutia rušiť. Práve právoplatnosť súdnych rozhodnutí však predstavuje jeden z najkľúčovejších inštitútov civilného procesu. Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova (impedimentum rei iudicate). Ide o procesnoprávne vyjadrenie zásady ne bis in idem, nikdy nie dvakrát v tej istej veci, pričom o rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Platí, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „zákon o RK“), má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa teda vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní či v adhéznom konaní. Povinný vo svojom vyjadrení uvádza, že celý dlh vrátane príslušenstva (údajne vo výške 1.500,- EUR) splatil ešte v roku 2022. Ako dôkaz preukazujúci túto skutočnosť k Vyjadreniu prikladá 11 dokumentov označených ako Potvrdenie o zrealizovaní transakcie. Priložené dokumenty - Potvrdenia o vykonaní transakcie však nie sú opatrené žiadnym ochranným prvkom, ktorý by preukazoval ich pravosť a právnu záväznosť. Nie je z nich zrejmé, kto je príjemcom deklarovaných platieb. A už vôbec z nich nevyplýva, aký bol právny dôvod ich realizácie
- či išlo o platby za nejaké služby, platby/splátky kúpnej ceny, pôžičky, prípadne mali byť príjemcovi platieb posielané z úplne iného právneho dôvodu. Povinný vo svojom Vyjadrení nešpecifikuje, prečo práve úhrnnú sumu vo výške 14.500,- EUR považuje zasumu vrátenej pôžičky. Pôžička zo dňa 7.2.2022 totiž bola dohodnutá bezúročne a ani prípadný nárok na zákonné úroky z omeškania za celé obdobie údajného omeškania povinného so splatením dlhu z pôžičky by v žiadnom prípade nepresiahol sumu 10 až 15,- EUR. Nie je nám teda vôbec jasné, z akého právneho titulu bola podľa povinného suma vo výške 1.500,- EUR uhradená. Uvedené dokumenty označené ako Potvrdenia o vykonaní transakcie teda ako dôkaz o postupnom splácaní pôžičky zo dňa 7.2.2022 povinným vonkoncom neobstoja a oprávnený žiada, aby sa na ne pri rozhodovaní o zastavení exekúcie neprihliadalo. V žiadnom prípade nie je pravdou, že povinný svoj dlh z pôžičky zo dňa 7.2.2022 k dnešnému dňu čo i len čiastočne splatil. Túto skutočnosť oprávnený preukazuje Rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 10.01.2023, v ktorom povinný vo svojej výpovedi pred príslušníkom ORPZ zo dňa 30.8.2022 uviedol nasledovné: „- Do dnešného dňa som Edovi 16.000,- EUR nevrátil, lebo ich nemám odkiaľ zohnať.“ (str. 2/5 Rozkazu o uložení sankcie za priestupok). Predmetný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok obsahuje aj vyjadrenie oprávneného pred príslušníkmi OR PZ zo dňa 31.8.2022, v ktorom nezávisle od výpovede povinného zhodne uvádza nasledovné: „- K dnešnému dňu mi Jano dlží 16.000,- EUR bez úrokov, lebo mi povedal, že takú sumu do kopy nedá, lebo dlhuje peniaze aj iným ľuďom.“ (str. 3/5 Rozkazu o uložení sankcie za priestupok). Aj vyššie uvedené výpovede, ktoré obaja účastníci sporu uskutočnili dňa 2.12.2022 pod prísahou pred príslušníkmi OR PZ v Bratislave, jednoznačne rozporujú tvrdenie povinného obsiahnuté v jeho Návrhu, podľa ktorého splatil celú pôžičku zo dňa 7.2.2022. Oprávnený odmieta tvrdenie povinného, že podanie žaloby na rozhodcovský súd predstavuje podvodné konanie, ktorým by som sa snažil od povinného vymôcť už raz splatený dlh a že povinný si na svojej adrese trvalého bydliska nestihne vyzdvihnúť zásielku z rozhodcovského súdu. Nad rámec štandardného vymáhania dlhu právnou cestou oprávnený požiadal svojho právneho zástupcu, aby pred podaním samotnej žaloby skúsil vyriešiť vzniknutý spor mimosúdne
- zaslaním predžalobnej výzvy. Ani tú si však povinný neprevzal. Vzhľadom na to, že Zmluva o pôžičke zo dňa 7.2.2022 obsahuje rozhodcovskú doložku, postupoval oprávnený v zmysle platnej legislatívy a o vydanie záväzného rozhodnutia v tejto veci požiadal spoločnosť Rozhodcovské konanie SR s. r. o, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava. Opierajúc sa o vyššie uvedené tvrdenia, argumenty
a dôkazy má jednoznačne za to, že povinný ani len čiastočne nepreukázal žiadnu z ním tvrdených skutočností a zároveň, že nie je daný žiaden z Exekučným poriadkom taxatívne stanovených dôvodov na zastavenie exekúcie. Trvá teda na tom, aby exekúcia riadne pokračovala a bez akéhokoľvek odkladu došlo k speňaženiu majetku povinného za účelom uspokojenia celej pohľadávky oprávneného vrátane príslušenstva voči nemu.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú 11. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 12. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. 14. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 7RSBA 167/2022 zo dňa 18.01.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.01.2023; a teda v súlade s § 45 ods. 2 písm. h) a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. 15. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal zánik nároku, a ani nenastali okolnosti pre ktoré by mohla, resp. mala byť exekúcia zastavená tak, ako to uvádza
v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal splatenie celého dlhu, vo výške 14.500,- eur, čo je o 1.500,- eur viac, ako si oprávnený uplatnil v exekučnom konaní. Povinný predložil v návrhu na zastavenie exekúcie výpisy platieb z účtu povinného, kde je príjemca uvedený Eduard Miklánek. Povinný predložil nasledovné potvrdenia o zrealizovaní platieb: dňa 30.06.2022 vo výške 2.000,- eur, dňa 14.06.2022 vo výške 4.000,- eur, dňa 22.04.2022 vo výške 2.500,- eur, dňa 09.04.2022 vo výške 1.000,- eur, dňa 20.08.2022 vo výške 600,- eur, dňa 16.03.2022 vo výške 1.400,- eur, dňa 26.08.2022 vo výške 500,- eur, dňa 07.07.2022 vo výške 500,- eur, dňa 22.08.2022 vo výške 200,- eur, dňa 30.06.2022 vo výške 800,- eur, dňa 11.04.2022 vo výške 1.000,- eur. Tieto platby sú však realizované pred vznikom exekučného titulu. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia istiny vo výške 13.000,- eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 7RSBA 167/2022 zo dňa 18.01.2023. V danej veci sa rozhodcovský súd zaoberal žalobou a jej prílohami. Rozhodcovský súd vyzval povinného, aby sa k danej žalobe vyjadril. Tu dáva súd do pozornosti, že povinný mal možnosť v tomto štádiu konania predložiť potvrdenia o realizovaní platieb, a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli v žalobe uvedené. Pasivita povinného voči výzvam a doručovaniu listín, rovnako aj exekučnému titulu viedla k vyznačeniu jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Na základe uvedeného sa tak rozhodcovský rozsudok stal riadnym exekučným titulom a oprávnený pristúpil na vymáhanie dlžnej sumy prostredníctvom súdneho exekútora. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval argumentáciu povinného v uvedenom smere za nedôvodnú. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t. j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, kedy povinným namietaná skutočnosť mala byť namietaná už v základnom konaní, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 16. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 18. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. K uvedenému súd uvádza nasledovné. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol cit.: “Na základe uvedeného povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal povinného na náhradu trov konania oprávnenému v plnom rozsahu“. Aj napriek domnienke, že sa jedná o chybu v písaní, súd uvádza, že povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva náhradu trov jeho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je, samozrejme, úspech povinného v tomto konaní a existencia právneho zastúpenia na základe udeleného plnomocenstva povinným pre právneho zástupcu. Na základe uvedeného súd povinnému náhradu trov nepriznal, nakoľko nemal úspech v konaní. 19. Nakoľko si oprávnený náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.