Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-8-2013.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkyni JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, pochádzajúcu z matky T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. Y. č. XXX a z otca Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. konania 30P/57/2012 - 91 zo dňa 19.12.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P/132/2008 zo dňa 12.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešov pod sp .zn. 7CoP/17/2009 zo dňa 17.08.2009 v časti o výživnom tak, že určil výživné zo strany otca pre maloletú B. N., nar. XX.XX.XXXX na sumu 70 Eur mesačne, ktoré uložil poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým žiadal znížiť výživné na sumu 45 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1, §77 ods.1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a § 2 písmeno a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime čiastočne vyhovel návrhu otca na zníženie výživného a znížil výživné na maloletú B. na sumu 70 Eur mesačne. Vychádzal z toho, že otcovi maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to na maloletú C. N. a znížil sa príjem otca z dôvodu, že je nezamestnaný. Z výpovede svedkyne Y. W., matky maloletej C., zistil, že otec maloletej prispieva na maloletú C. Y. 50 Eur mesačne, pritom jej kupuje hygienické potreby a prispel aj na nákup výbavičky pre maloletú.
Prvostupňový súd návrhu otca na zníženie výživného až na sumu 45 Eur mesačne nevyhovel, nakoľko maloletá B. je žiačkou osemročného gymnázia, má 17 rokov, teda jej nároky na stravu, ošatenie, pomôcky do školy a všestranný rozvoj osobnosti ako aj návšteva základnej umeleckej školy a účasť na rôznych vystúpeniach a zájazdoch s tým spojených sú vyššie a zároveň sú opodstatnené.
Pri rozhodovaní o znížení výživného súd prvého stupňa vzal do úvahy aj zárobkové možnosti a príjmy matky maloletej, ktorej priemerný mesačný príjem je okolo 634,32 Eur. O dcéru sa matka osobne stará, zabezpečuje jej výchovu a výživu pritom otec maloletej len zasiela výživné.
Skonštatoval, že otec má momentálne minimálny príjem vo forme podpory v nezamestnanosti hľadá si prácu. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa znížil výživné zo sumy 90 Eur na 70 Eur na maloletú B., lebo otcovi maloletej objektívne pribudla ešte jedna vyživovacia povinnosť. V prevyšujúcej časti tak návrh otca zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písmena a/ O. s. p. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, lebo konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletej. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a návrh na zníženie výživného zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na to, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to na maloletú C. Y. N., ktorej prispieva pravidelne 80 Eur mesačne, a to na niekoľko mesačné dieťa, a to aj jej matke prispieva 40 Eur, pritom ide o dobrovoľné príspevky. Poukázala na to, že ani doteraz určené výživné otec maloletej nikde neplatí pravidelne a riadne, preto museli byť na dlžne výživné začaté exekúcie. Otec maloletej pristupuje k plateniu výživného nezodpovedne, súd zavádza tvrdením, že sa nemôže zamestnať. Je pritom elektrikár a so zamestnaním mu môže pomôcť jeho otec. Ak vedel, že má pracovnú zmluvu uzatvorené na dobu určitú do augusta 2012, mal si intenzívnejšie hľadať prácu skôr, než v mesiacoch november a december. Poukázala tiež na to, že otec vedel, že bude nezamestnaný, preto aj dobrovoľne platil príspevok do fondu nezamestnanosti. Poukázala tiež na to, že otec maloletej v H. získal certifikát, kde študoval angličtinu. Aj keď otec maloletej v súčasnosti poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca 275 Eur mesačne, zdravý človek, ktorý sa chce zamestnať, a nezáleží mu na tom, aby nepoberal iba štátne sociálne dávky, nebude účelovo platiť do fondu nezamestnanosti, ako to urobil otec maloletej. Vyhovuje mu totiž byť nezamestnaným a zbavovať sa zodpovednosti.
Odvolateľka tiež uviedla, že 80 Eur pre novonarodené dieťa plus 40 Eur pre jej matku, je podľa otca maloletej namieste, no na dcéru B. otec znížil svojvoľne výživné od októbra na 50 Eur, hoci táto je študentkou osemročného gymnázia, kde náklady sú markantne rozdielne. Aj cestovné, ktoré otec vynakladá vo výške 35 eur mesačne, keď cestuje za dcérou C. Y., a tiež to, že s jej matkou nevedie spoločnú domácnosť, by mohli jeho náklady znížiť a tiež nie sú nevyhnutnými výdavkami. Poukázala tiež na to, že otec maloletej v decembri v roku 2008 pri vyporiadaní BSM získa 550 000 Sk plus materiál cca 400 000 Sk a mal príjem, ktorý nadobudol v H.. Navyše dcéra B. sa ho bojí, preto styk s ňou je ovplyvnený priestupkami a trestným konaním vedeným proti nemu.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec tak, že jeho pomery sa od rozhodnutia súdu prvého stupňa zase zmenili, od marca bude mať nárok iba na dávku hmotnej núdzi vo výške cca 65 Eur, lebo si doposiaľ prácu nenašiel. K výdavkom pre maloletú C. Y. uviedol, že jej od novembra 2007 prispieva po 50 Eur mesačne, nekupuje jej hygienické potreby a neprispieva ani jej matke. Uviedol tiež, že suma 170 Eur na maloletú B. na oblečenie a kabelky je vysoká, pritom dcéra C. Y. potrebuje oblečenie každý tretí mesiac lebo rastie. Aj 200 Eur za telefón pre maloletú B. je vysoká suma, tiež 60 Eur na paušál je neopodstatnený výdavok. Dcéra nepotrebuje internet v mobile, ak ho má doma a v škole. Dcéra B. v školskom roku 2012/2013 na ZUŠ nenastúpila, o čom predložil potvrdenie riaditeľa školy. Maloletej B. darčeky zo začiatku kupoval, teraz nie, lebo ich odmieta. Nie on, ale matka maloletej je nezodpovedná, pretože je výrazne zadĺžená. Čo sa týka zamestnania, mal sľúbenú prácu od starostu obce O., ktorú však nedostal. Do fondu nezamestnanosti začal prispievať po porade s pracovníčkou. To, že s matkou
druhej dcéry nebýva v spoločnej domácnosti je len jeho osobná vec, a ak by s ňou býval, mal by vyššie výdavky na domácnosť ako teraz, keď teraz rodičom prispieva len 62 Eur. Tvrdenia matky maloletej ohľadom vyporiadania BSM sú nepravdivé. Navyše matka maloletej dcéry nedoložila žiadnym dokladom jej markantné výdaje. Matka maloletej bezdôvodne žiadala odročiť pojednávanie vo veci, pritom zatajila svoj príjem z vykonávania účtovných prác. Navyše maloletá dcéra brigáduje, preto oblečenie si môže kúpiť z takto zarobených peňazí. Matka maloletej v roku 2011/2012 bola na dovolenke na S. a v roku 2012/2013 vo P. X..
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie odvolania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O. s. p., s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli súdu dňa 09.04.2013 a zistil, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie rozsahov vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 Zákona o rodine č. 36/2005).
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného ( § 65 ods. 1 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnenie potreby oprávneného ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšie zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov ( § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine).
Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu. Rodičom je uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovských povinností v § 28 ods. 1 písmena a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Prvostupňový súd sa dôsledne riadil uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine, preto vo veci aj správne rozhodol.
Odvolací súd odkazuje na právnu kvalifikáciu a odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s čím sa stotožňuje.
V konaní bolo preukázané, že nepochybne došlo k zmene pomerov na strane povinného otca, keďže sa mu dňa XX.XX.XXXX narodilo ďalšie dieťa a to C. Y. N.. Preukázaným je aj to, že pracovný pomer otca maloletej B. uzavretý 01.04.2011 bol dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2012. Uvedené skutočnosti odôvodňovali zníženie výživného na maloletú B. tak, ako to učinil a o tom rozhodol súd prvého stupňa.
K dôvodom odvolania matky maloletej je potrebné ešte uviesť, že nemožno súhlasiť s tým, že výživné, ktoré platí otec maloletej na ďalšiu dcéru C. Y. N. a príspevok na výživu jej matky, mali by byť dobrovoľnými príspevkami. Zákon o rodine sa v praxi aplikuje nie len vtedy, ak je o jednotlivých právach a povinnostiach rozhodnuté súdom, ale má sa aplikovať najmä na dobrovoľnej báze. Otec maloletej B. ma totiž zákonnú povinnosť prispievať aj na výživu jeho ďalšej dcéry C. Y. a o tejto jeho povinnosti nemusí rozhodnúť súdu. Táto povinnosť existuje aj bez toho, aby o tom rozhodol súdu.
Je však nesporné, že maloletá B. N. ako študentka gymnázia má pomerne vyššie výdavky ako maloletá C. Y.. Ak však si otec dobrovoľne neplnil túto svoju vyživovaciu povinnosť na základe rozhodnutí súdov, museli nastúpiť exekučné konania. Je preto potrebné z uvedeného pohľadu dať za pravdu matke maloletej, že otec si dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Každý zodpovedný rodič si má počínať tak, aby mohol zabezpečiť výživu svojich detí. K tvrdeniu, že otec maloletej po vyporiadaní BSM v roku 2008 disponoval sumou 550 000 Sk a materiálom v hodnote cca 400 000 Sk je treba uviesť, že posledný krát o výške výživného bolo rozhodované Krajským súdom v Prešove v roku 2009. Pomery existujúce v roku 2008 mali byť zohľadnené v rozhodnutí v roku 2009. Pri terajšom rozhodovaní o výške výživného nie je možné totiž vziať do úvahy skutočnosti, ktoré predchádzali prvšiemu rozhodnutiu vo veci samej. V terajšom konaní totiž sa zisťuje a prehodnocuje zmena pomerov v porovnaní s pomermi, z ktorých sa vychádzalo pri poslednom rozhodovaní o výške výživného. V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že k zmene pomerov od poslednej úpravy došlo a to najvýraznejšie v tom, že otcovi maloletej B. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a v súčasnosti je nezamestnaný. Tieto zmeny odôvodňujú aj zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti t. j. okrem výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti, vychádzajúc z obsahu odvolania matky maloletej, ktoré odvolaním nebolo napadnuté a preto v zmysle ustanovenia § 206 ods. 2 O. s. p. sa stalo právoplatné, rozsudok súdu prvého stupňa v časti o znížení výživného na sumu 70 Eur mesačne, ako vo výroku vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. Potvrdený bol aj výrok o trovách konaní medzi účastníkmi konania, ktorý je tiež správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písmena a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Takýmto konaním je konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 81 ods. 1 O. s. p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.