Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-404-2012.pdf
PDF · 106.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/404/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky N. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A., B. X a otca D. M., nar. X.X.XXXX, bytom A., Q. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. M., nar. XX.X.XXXX miesto doterajšej sumy 3.500,- Sk sumou 200,- eur mesačne od 1.9.2012, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 v celkovej sume 433,83 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom máj 2013, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 16/08-38 zo dňa 1.10.2008 v časti o výživnom na maloletú N..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.11.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2012, sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletú N. M., nar. XX.X.XXXX zo sumy 116,- eur na sumu 250,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Otec od augusta 2009 platí dobrovoľne zvýšené výživné vo výške 133,- eur, pričom po žiadosti matky o zvýšenie výživného na sumu 200,- eur v súvislosti s nástupom maloletej na stredoškolské štúdium, platí otec od októbra 2012 výživné vo výške 150,- eur. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila najmä tým, že t. č. XX-ročná maloletá ukončila štúdium na základnej škole a začala navštevovať 5-ročné A. Gymnázium V. kde štúdium ukončí v dvadsiatich rokoch. Podľa jej slov sú náklady na stredoškolské štúdium omnoho vyššie než náklady pri štúdiu na základnej škole. Zvýšené náklady sú spojené najmä s každodenným cestovaním MHD, nákladmi na učebné pomôcky, stravovanie v školskej jedálni, ako aj v meste s ohľadom na vzdialenosť školy od bydliska maloletej. V rámci štúdia sú povinné každoročné študijné pobyty vo H., pričom náklady sa pohybujú okolo 350,- eur a maloletá má zároveň absolvovať lyžiarsky výcvik v hodnote 155,- eur. Maloletá ma diagnostikované ochorenie atopický ekzém v súvislosti s touto diagnózou má zvýšené náklady ohľadne maloletej. V súvislosti s
vekom sa maloletej zvýšili náklady aj na ošatenie, kozmetiku, záujmy, šport, kultúru, internet a pod. Matka tiež poukazovala na všeobecný vývoj životných nákladov, nakoľko od poslednej úpravy výživného ubehli 4 roky, ako aj poukázala na náklady súvisiace s presťahovaním sa do obce Q., a tiež na nadštandardný životný štýl otca.
Vo vyjadrení zo dňa 21.2.2013, tunajšiemu súdu doručenom dňa 22.2.2013, otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí a navrhuje ho zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodný. Otec uviedol, že maloletá MHD cestovala aj počas základnej školy a rovnakým spôsobom sa aj stravovala, preto sa náklady v tejto oblasti nezvýšili, resp. sa zvýšili len mierne. Otec taktiež uviedol, že na všetky pobyty maloletej je ochotný prispievať v polovici ich hodnoty, tak ako aj doposiaľ. Poukázal tiež na to, že so zmenou konfekčnej veľkosti nerastú automaticky aj náklady na ošatenie, a preto zvýšené náklady v tomto smere by mala matka preukázať. Otec ďalej uviedol, že nevidí dôvod podieľať sa finančne aj na nákladoch spojených s presťahovaním sa, nakoľko matka sa presťahovala spolu so svojím manželom, o čom otec ani nevedel. Taktiež poukazuje na to, že matka v minulosti bývala v riadne zariadenom 4-izbovom byte v W., ktorého predajom získala financie na pokrytie tohto sťahovania. Podľa otca maloletá v septembri 2012 prestala navštevovať tanečné štúdium, takže sa jej znížili náklady na športovú, resp. kultúrnu činnosť. Zároveň upozornil na to, že v prípade internetu tento neužíva len maloletá, ale celá rodina. V spoločnej domácnosti s otcom žije t. č. plnoletá dcéra V., ktorá prispieva na chod domácnosti symbolickou sumou 60,- eur, čo predstavuje zhruba štvrtinu nákladov spojených s bývaním. Otec podotkol, že nie on, ale naopak matka žije nadštandardným spôsobom života. Zároveň platí obom dcéram pravidelne životné poistenie, pričom na maloletú predstavuje sumu vo výške 21,58 eura.
Na pojednávaní dňa 26.2.2013 matka vo svojej výpovedi uviedla, že žiada výživné pre maloletú v mesačnej výške 300,- eur. Maloletá študuje vo francúzskom jazyku a na začiatku roka bolo potrebné zakúpiť slovníky, učebnice, pracovné zošity a ďalšie pomôcky. Maloletá má XX rokov, má iné záujmy, ako aj náklady, je to mladá žena, ktorá sa chce pekne obliekať, potrebuje kozmetiku a aj finančné prostriedky na svoje voľnočasové aktivity. V súčasnosti už maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, má však zvýšené náklady v súvislosti so svojím zdravotným stavom, v puberte má problematickú pleť a od 5. roku veku trpí atopickým ekzémom. Otec platí od podania návrhu výživné vo výške 150,- eur mesačne, zaplatil tiež polovicu lyžiarskeho výcviku a obdarúva ju pri príležitosti Vianoc, narodenín. Keďže otec tvrdí, že nemá peniaze, maloletá si od neho nepýta také darčeky aké by potrebovala, napr. nový mobilný telefón. Do Q. sa presťahovali tiež do 4-izbového bytu z dôvodu matkiných zdravotných problémov, keďže trpí astmou. Tiež uviedla, že maloletá od roku 2012 u otca trávi celý týždeň vkuse, nepravidelne približne raz za 5 - 6 týždňov.
Otec na pojednávaní uviedol, že matka s ním ohľadne nákladov maloletej nekomunikuje, urobila tak len raz pri požiadavke o zvýšenie výživného v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu. Vtedy platil výživné v sume 133,- eur, s požiadavkou matky nesúhlasil, no od septembra 2012 dobrovoľne prispieva na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne. Uhradil polovicu lyžiarskeho výcviku, no keďže s ním matka nekomunikuje, nevie, čo stojí študijný pobyt vo H.. Podľa neho, ak má matka obštrukčnú chorobu pľúc a astmu, je minimálne nelogické, aby fajčila a jej tvrdenie, že sa presťahovala zo zdravotných dôvodov, je nepravdivé. Návštevy kozmetičky maloletej hradil otec, no pred dvomi rokmi k nej prestala chodiť. Vyjadril sa tiež, že s kúpou mobilného telefónu pre maloletú by problém nemal, no z výchovných dôvodov by nesúhlasil s telefónom v hodnote 300,- alebo 500,- eur. Otec nemá v súvislosti so svojím zdravotným stavom trvale zvýšené náklady, je vyučený elektrikár s maturitou a v tejto oblasti aj pracuje. Vlastní 4-izbový byt, ktorého kúpu financoval hypotekárnym úverom, ktorého mesačná splátka činí sumu 400,- €, navyše ešte matku v rámci vyporiadania BSM vyplatil sumou 2 000 000,- Sk.
Na pojednávaní dňa 16.4.2013 kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné pre maloletú zo strany otca na sumu 170,- eur mesačne od dňa podania návrhu s tým, že navrhol započítať sumy zvýšeného výživného, ktoré otec už zaplatil.
Matka uviedla, že so zvýšením výživného na sumu 170,- eur mesačne nesúhlasí. Uviedla, že jej manžel má vyživovaciu povinnosť k svojim trom deťom, na ktorých výživu prispieva sumou 700,- eur. Tiež uviedla, že nie je pravdou, že otec sa s maloletou chodieva bicyklovať a korčuľovať, podľa nej asi ani nemá bicykel, a tiež neprispel na kúpu lyží ani korčúľ pre maloletú, všetko toto hradí manžel matky, ktorý k maloletej nemá vyživovaciu povinnosť. Jej manžel platí leasing osobného motorového vozidla, ako aj úver na byt. Taktiež uviedla, že je pravdou, že maloletá už nenavštevuje tanečnú, no sumu za tanečnú teraz dostáva maloletá od nej ako vreckové.
Otec dodal, že maloletá k nemu chodí vždy po dohode tak, aby nebol narušený program ich rodiny, ani povinnosti. V zmysle vyjadrenia školy mesačné náklady na maloletú v súvislosti s jej štúdiom činia 18,- eur. Zvýšeným výživným prispieva od októbra 2012, pričom maloletá prestala navštevovať tanečnú v septembri 2012. Je ochotný zaplatiť polovicu sumy za výmenný pobyt maloletej. Na neznáme náklady prispieva sumou 17,- eur, teda sumou, o ktorú zvýšil svoju vyživovaciu povinnosť. Uviedol tiež, že s dcérou majú mnoho aktivít, chodia na kanoe, a tiež obhospodarujú záhradu starého otca.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11C 16/08-38, zo dňa 1.10.2008, právoplatným dňom 17.10.2009, súd manželstvo rodičov rozviedol a maloletú spolu s vtedy rovnako maloletou V., nar. X.X.XXXX, na základe rodičovskej dohody zveril do osobnej starostlivosti matky s určením výživného v sume 3.500,-Sk (116,17 eur) mesačne na každé dieťa. V tej dobe boli rodičia bez iných vyživovacích povinností, matka dosahovala čistý mesačný príjem cca 18.250,-Sk netto, otec bol jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, pričom v roku 2007 dosiahol čistý základ dane vo výške 70.831,-Sk a pre odvod poistného v roku 2008 mal určený vymeriavací základ vo výške 8.100,- Sk.
Tunajší súd rozsudkom č. k. 17P/305/2009-74, zo dňa 9.12.2009, právoplatným dňa 27.1.2010 zamietol návrh matky o zvýšenie výživného z dôvodu, že na strane maloletej, ani na strane rodičov maloletej nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorú by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu ohľadne úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej.
V súčasnom období je matka vydatá a spoločne s manželom a maloletou žije v 4-izbovom byte v obci Q.. Predmetný byt vlastní spoločne s manželom a vlastní tiež osobný automobil značky Y., rok výroby 2005. Matka ukončila strednú zdravotnú školu, pracuje ako D. v L. a jej priemerný mesačný zárobok za obdobie od novembra do decembra 2011 predstavoval sumu vo výške 875,99 eur a za rok 2012 priemernú sumu vo výške 928,13 eur. Manžel matky je držiteľom osobného motorového vozidla značky N. a u svojho zamestnávateľa za posledných 12 mesiacov dosiahol priemerný mesačný zárobok vo výške 1931,86 eur. Podľa slov matky jej manžel platí leasing za auto v mesačnej výške 350,- eur a úver za byt vo výške 310,- eur mesačne. Matka v súvislosti so zdravotným stavom nemá zvýšené náklady.
Otec maloletej je vyučený elektrikár s maturitou a v tejto oblasti aj pracuje. Je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti P. ktorá vykonáva v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti len elektroinštalačné práce. Je vlastníkom 4-izbového bytu, ktorého kúpu financoval hypotekárnym úverom, aby mohol vyplatiť matku, v rámci vyporiadania BSM sumou 2 000 000,- Sk. Mesačná splátka hypotéky predstavuje sumu 400,- eur. Taktiež je vlastníkom garáže a osobného automobilu značky M.. V spoločnej domácnosti žije od januára 2012 s dcérou V., ktorá je od septembra 2011 zamestnaná, pričom na spoločnú domácnosť prispieva mesačne sumou 60,- eur. Otec v roku 2012 dosiahol z podnikateľskej činnosti výnosy vo výške 18 734,83 eur, pričom výsledok hospodárenia pred zdanením dosiahol sumu 1321,87 eur. Náklady na domácnosť vyčíslil na cca 240,- eur mesačne.
Maloletá N. je XX-ročná študentka W. ročníka 5-ročného A. gymnázia na V. v A.. Má výbornú školskú dochádzku, jej správanie je podľa udania riaditeľky školy bezproblémové a prospech má veľmi dobrý. Triedna učiteľka komunikuje len s matkou, ktorá zároveň uhrádza všetky poplatky a náklady súvisiace so štúdiom. V septembri maloletá prestala navštevovať hodiny tanca. Toho času nenavštevuje žiadne krúžky. Matka v tomto školskom roku uhradila mimoriadne výdavky, a to poplatok za výmenný pobyt s H. partnerskou školou vo výške 350,- eur, 154,- eur za lyžiarsky výcvik, 18,- eur za učebné pomôcky. Výmenný študijný pobyt sa realizuje počas 1. a 2. ročníka štúdia na gymnáziu, pričom táto možnosť je zároveň poskytnutá aj študentom 3. ročníka. Matka vyčíslila a zdokladovala náklady vo výške 44,- eur za stomatológa, 155,- eur za lyžiarsky kurz, príspevok vo výške 33,- eur pre Občianske združenie V. a tiež 17,60 eur za lieky. Maloletá je od 5. roku života liečená na atopickú dermatitídu v súvislosti s čím má trvale zvýšené náklady. Maloletá sa u otca zdržiava každý druhý víkend v mesiaci, približne dvakrát týždenne po škole a tiež jeden týždeň v mesiaci. V ostatné dni žije u matky.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 4 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletej i na strane jej rodičov a zistil, že maloletá úmerne veku vyrástla a jej potreby sa zvýšili v každom smere. Podstatná zmena pomerov na jej strane nastala predovšetkým v súvislosti s nástupom na strednú školu. Zvýšené náklady sú spojené najmä so štúdiom cudzieho jazyka na A. gymnáziu, ako aj s výmennými zahraničnými pobytmi.
Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky, tá sa medzičasom vydala, pričom z okruhu vyživovacích povinností jej odpadla vyživovacia povinnosť voči staršej dcére V.. Jej čistý mesačný zárobok od poslednej úpravy výživného vzrástol zo sumy 739,50 eur na sumu 928,13 eura, teda približne o 188,63 eura. Jej príjem sa síce podstatným spôsobom zvýšil, no je potrebné zohľadniť tiež vzrastajúce náklady v súvislosti s vekom maloletej.
Otec maloletej je aj naďalej rozvedený, pričom mu taktiež ubudla vyživovacia povinnosť k toho času už plnoletej staršej dcére. So staršou dcérou zdieľa spoločnú domácnosť, pričom tá sa na jej chode podieľa sumou 60,- eur mesačne. Otec býva v 4-izbovom byte v W., ktorý získal po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na účely vyplatenia matky si zobral hypotéku, ktorej mesačná splátka činí sumu 400,- eur mesačne. Je vlastníkom päťročnej M. Je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti P. a z daňového priznania podaného za rok 2012 vyplýva, že otec za uvedený rok zo svojej podnikateľskej činnosti vykázal príjem vo výške 1.321,87 eura. Otec nemá okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ani trvale zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže bola preukázaná podstatná zmena nielen na strane maloletej a to jednak v súvislosti s plynutím času, výrazným nárastom životných nákladov - cien tovarov, služieb a energií a od septembra 2012 najpodstatnejšie v súvislosti s jej nástupom na strednú školu, ale aj na strane jej rodičov, ktorým odbudla ďalšia vyživovaciu povinnosť. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na sumu 200,- eur mesačne od 1.9.2012, teda odo dňa nástupu maloletej na strednú školu a nie odo dňa podania návrhu, ako žiadala matka, s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vo zvyšku súd návrh zamietol, keď mal za to, že stanovené výživné v rozsahu 200 eur mesačne na strane otca v súčasnom období zodpovedá jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Na strane maloletej súd vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletej, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, za zohľadnenia jej postavenia študenta a sociálneho prostredia, v ktorom sa pohybuje. Okrem alikvótnej čiastky z nákladov na bývanie súd vychádzal z bežných nákladov, primeraných veku a potrebám maloletej - t.j. z bežných výdavkov na stravu - v školských jedálni i doma, hygienu, kozmetiku, zdravotnícku starostlivosť, oblečenie, cestovné v MHD, školné a školské pomôcky, a tiež zohľadňoval výdavky na školské výlety, lyžiarsky výcvik a študijné jazykové pobyty. Zohľadnený bol tiež podiel vyživovacej povinnosti matky, ktorá vzhľadom na znižujúce
sa nároky maloletej na osobnú starostlivosť rodičov s prihliadnutím na jej vek, je sama schopná pokrývať časť z finančných nákladov na výživu maloletej. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v stanovenom zvýšenom rozsahu aj pri vykazovanom nižšom príjme, keď súd vzal do úvahy aj v konaní prezentovanú vôľu otca podieľať sa nad rozsah bežného výživného, ktoré od októbra 2012 dobrovoľne uhrádzal vo výške 150 eur mesačne, aj 1 - icou na nepravidelných, resp. mimoriadnych nákladoch spojených s výživou maloletej. Tieto náklady, ktoré sú vzhľadom na školu, ktorú maloletá navštevuje vyššie, súd, rešpektujúc potrebu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, zohľadnil práve vo vyššej sume bežného výživného od nástupu maloletej na strednú školu. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bežné mesačné výživné nie je určené iba na uhrádzanie pravidelných nevyhnutných mesačných potrieb dieťaťa, ale tiež na úhradu ďalších, nepravidelne sa vyskytujúcich sa výdavkov, potrebných k všestrannému rozvoju dieťaťa, v prípade ako to odôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby. Pri určení bežného mesačného výživného musel teda súd zohľadňovať vzdelávacie, kultúrne, prípadne športové a tiež iné záujmové a voľnočasové aktivity dieťaťa, ale napr. aj náklady na kúpu elektroniky atp., a to v rozsahu, ktorý má dieťaťu umožniť podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Zabezpečenie výživy sa totiž netýka iba výživy vo vlastnom zmysle slova, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Zákon totiž ukladá rodičom svoje deti nielen živiť, ale vyživovať ich, a to hoc i na úkor zabezpečovania svojich vlastných potrieb. Súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodiča predchádza ostatné výdavky a rodič je povinný usporiadať si svoje výdavky tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho potrebám a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na jeho životnej úrovni.
Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.9.2012 zročné výživné ku dňu 30.4.2013 vyčíslil v celkovej sume 433,83 eur (200,- eur - 116,17 eur /3500,- Sk/ + 200,- eur - 150 eur x 7 mesiacov = 433,83 eur) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., keď otcovi vzhľadom na pomery na jeho strane povolil zročné výživné splácať v splátkach po 30,- eur mesačne i keď otec o to nežiadal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.