Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/21/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, naposledy v ÚVV a TOS A. XXX XX, G. XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov a 2/ Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom 909 01 Skalica, Petrovská 10, IČO: 42264154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie 881,69 eur s prísl., v konaní o odvolaní vedľajšieho účastníka v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 3.7.2012 č. k. -50 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. -85 zo dňa 4.12.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. -85 zo dňa 4.12.2012.

Z a v ä z u j e vedľajšieho účastníka v 1. rade zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Advokátska kancelária, 851 01 Bratislava, náhradu trov odvolacieho konania v sume 70,90 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.

Žalovaný, ani vedľajší účastník v 2. rade nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením odmietol odpor vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane odporcu (v ďalšom texte „žalovaný“ - proti platobnému rozkazu Okresného súdu Humenné zo dňa 28.11.2011 č. k. -22.

Proti uzneseniu sa odvolal vedľajší účastník v 1. rade. Ako dôvod uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu je limitovaná odvolacou lehotou účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Cieľom a zmyslom pôsobenia vedľajšieho účastníka v konaní je pomôcť svojimi úkonmi

v spore tomu účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Zmysel vstupu vedľajšieho účastníka do konania by pri akceptovaní tohto názoru nemohol byť naplnený, pretože vedľajší účastník do konania vstúpil včas, teda v dobe, kedy vec ešte nie je právoplatne skončená, avšak súd platobný rozkaz doručil vedľajšiemu účastníkovi až po uplynutí lehoty na podanie odporu žalovanému. Tvrdí, že na podanie opravného prostriedku vedľajšiemu účastníkovi plynie samostatná odvolacia lehota, ktorá začína dňom doručenia rozhodnutia vedľajšiemu účastníkovi. Ďalej poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych

veciach Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard C-429/05, kde Súdny dvor EÚ judikoval, že v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie avokátom, majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé) podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Vedľajší účastník chce naplniť cieľ Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa a paradoxne súd mu v tom zabráni tým, že „posvätí“ nezákonný platobný rozkaz odmietnutím odporu vedľajšieho účastníka a zaviaže spotrebiteľa na platenie premlčaného dlhu. Ak súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Takýto nesprávny postup súdu znemožnil realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občiansko-súdnom konaní, čím bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ). S poukazom na uvedené trvá na podanom odpore a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege ruší platobný rozkaz Okresného súdu Humenné.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka v 1. rade uviedol, že vzhľadom na to, že vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vydania platobného rozkazu, považuje uznesenie súdu, ktorým podaný odpor odmietol, za správny. Žalovaný bol v konaní nečinný a nárok priznaný v platobnom rozkaze žiadnym spôsobom nerozporoval. Je toho názoru, že vedľajší účastník má právo podať odpor iba v tých prípadoch, keď z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Vzhľadom na to, že medzi odporcom a vedľajším účastníkom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odpor vedľajšieho účastníka je možné považovať ako za podaný neoprávnenou osobou a oneskorene. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia , potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 70, eur s DPH.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.10.2012 č. k. -85 bola predmetná vec vrátená súdu ako predčasne predložená z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o trovách konania o odpore.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 4.12.2012 č. k. -89 rozhodol, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva. Podaním zo dňa 12.3.2012 žalovaný uznal v plnom rozsahu záväzok uvedený v platobnom rozkaze. Požiadal len o odloženie jeho splatnosti na dobu, keď bude zaradený do práce.

V priebehu odvolacieho konania podaním došlým na súd dňa 31.10.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník v 2. rade, ktorý sa k veci samej nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania

dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka v 1. rade nie je opodstatnené.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa dňa 28.11.2011 vydal pod č. k. -22 platobný rozkaz, ktorý doručil žalobcovi a dňa 27.2.2012 žalovanému. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2012. Dňa 16.1.2012 oznámilo Združenie HOOS Prešov prvostupňovému súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného. Až dňa 15.5.2012 podal vedľajší účastník v 1. rade odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je základom uplatňovaného nároku

žalobcu. Dňa 30.5.2012 doručil vedľajší účastník v 2. rade súdu podanie, v ktorom vznáša námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 25.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Vedľajší účastník v 1. rade podal odpor proti platobnému rozkazu napriek tomu, že bol súdom informovaný, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

V preskúmavanej veci nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa 14.3.2012. Naviac žalovaný tento záväzok písomne uznal čo do dôvodu a výšky. Za týchto okolností nebol vedľajší účastník v 1. rade oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu a naviac ho podal oneskorene. Preto rozhodol súd prvého stupňa správne, keď takto podaný odpor odmietol.

Odvolací súd je toho názoru, že v tejto veci nie je namieste argumentácia rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012. Uvedené rozhodnutie sa totiž týka španielskej právnej úpravy, ktorá neoprávňuje súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu ex offo a limine rozhodnúť o neplatnosti nekalých podmienok, keďže sa ich prípadná nekalá povaha (podľa španielskej právnej úpravy) posudzuje v rámci všeobecného právneho konania, ktoré sa začne iba v prípade, že dlžník podá odpor.

Avšak obsahuje ustanovenie , ktoré ukladá súdu povinnosť nevydať platobný rozkaz na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Podobne obsahuje ustanovenie, ktoré ukladá súdu povinnosť v prípade, že sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatňuje právo, ktoré je sčasti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi (teda aj v rozpore s predpismi upravujúcimi práva

a povinnosti spotrebiteľov), so súhlasom navrhovateľa vydať platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka. Prípadný nesúhlas navrhovateľa môže byť dôvodom pre nevydanie platobného rozkazu.

K inak v podstate správnym dôvodom napadnutých rozhodnutí odvolací súd ďalej dodáva:

Podľa platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Z citovaného ustanovenia plynie, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca (žalovaný) odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ustanovenia Právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník ( druhá veta ), a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.

V tomto smere odvolací súdu považuje za potrebné navyše uviesť, že odporca (žalovaný) môže mať záujem na riadnom splnení si dlhu, resp. môže mať akýkoľvek iný dôvod pre to, aby bolo konanie právoplatne ukončené a očakáva procesný následok svojej pasivity spočívajúci v nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. V takomto prípade by podanie odporu vedľajším účastníkom odporovalo úkonu odporcu, ktorý sa voči platobnému rozkazu zákonným spôsobom nebránil a tým

s obsahom predmetného platobného rozkazu konkludentne súhlasil. To sa výrazne prejavilo aj v preskúmavanej veci, keď žalovaný písomne svoj záväzok uznal a žiadal len o odklad jeho splatnosti.

Pokiaľ uplynutím zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo podať odpor žalovanému účastníkovi, bolo by vylúčené, aby vedľajší účastník takýto odpor podal aj v prípade, že by vedľajší účastník mal právo podať odpor proti platobnému rozkazu.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že ani prípadný včasný súhlas odporcu (žalovaného), na podanie odporu vedľajším účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia podľa ktorého je na podanie odporu subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný) a teda nie „účastník“ ako to stanovuje . Preto odvolací súd uzatvára, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor proti platobnému rozkazu a aj v

prípade súhlasu žalovaného by bol oprávnený podať odpor len ako jeho zástupca.

Napokon k odvolacej námietke, že vedľajší účastník je legitimovaný na podanie odporu proti platobnému rozkazu a toto svoje tvrdenie opiera o ustanovenie , je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie, na ktoré sa vedľajší účastník v 1. rade odvoláva, rieši úplne inú procesnú situáciu vedľajšieho účastníka a to právo vedľajšieho účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Tieto závery však nie je možné aplikovať na riešenie v tejto veci prejednávanej právnej otázky, t. j. práva vedľajšieho

účastníka na podanie odporu proti platobnému rozkazu.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Prvostupňový súd ani dopĺňacím uznesením nerozhodol o náhrade trov neúspešného žalovaného, ba dokonca ani o náhrade trov úspešného žalobcu, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, vzniklých po podaní odporu vedľajším účastníkom do rozhodnutia súdu o odmietnutí odporu, a to vyjadrením zo dňa 12.6.2012. Žalobca však v tomto vyjadrení nepodal návrh na priznanie takejto náhrady. Neurobil tak ani v následnom vyjadrení zo dňa 10.8.2012, kde si uplatnil len náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za napísanie vyjadrenia zo dňa 10.8.2012. Za tohoto stavu pretrvávajúca vada preskúmavaných uznesení neovplyvnila konečnú správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania po podaní odporu proti platobnému rozkazu.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s a vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania.

Tarifnú hodnotu, z ktorej sa vypočítava základná sadzba tarifnej odmeny právneho zástupcu v preskúmavanej veci, tvorí čiastka 881,69 eur ( Vyhlášky číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.8.2012) sa rovná sume 51,45 eur ( Vyhlášky) K tejto náhrade sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov vo výške 7,63 eur. Súčet týchto náhrad sa však v súlade s Vyhlášky zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 11, eur na celkovú výšku náhrady trov právneho zastúpenia 70,90 eur.

Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,90 eur je vedľajší účastník povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (, ).

Neúspešnému žalovanému, ani vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.