Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/295/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci navrhovateľa S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, proti odporkyni S. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov súd nepriznáva náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 30 eur mesačne odo dňa podania návrhu.

Podaný návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozsudkom č.k. zo dňa 25.9.2012 rozvedené. V januári 2012 odišiel zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom v Obci Z. č. XXX, ktorým prispieva na chod domácnosti mesačne sumou 50 eur. Dňa 31.10.2012 s ním zamestnávateľ spoločnosť DUBOS, s.r.o. ukončil pracovný pomer a od uvedeného dňa je nezamestnaný. Na základe uvedeného dňa 5.11.2012 podal na ÚPSVaR v Starej Ľubovni žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Hoci je riadne evidovaný na úrade práce a pravidelne sa v stanovených termínoch hlási, doposiaľ sa mu nepodarilo zamestnať. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Zároveň uviedol, že požiadal ÚPSVaR Stará Ľubovňa o dávku v hmotnej núdzi, pričom v súčasnosti čaká na rozhodnutie uvedeného úradu.

Súd doručil účastníkom konania poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, odporkyni spolu s návrhom na začatie konania na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie.

Odporkyňa v písomnom stanovisku uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, oboznámil sa s obsahom spisu a s listinnými dôkazmi doloženými do predmetného spisu a zistil tento skutkový stav.

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. zo dňa 25.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2012

Navrhovateľ podala návrh na určenie príspevku na rozvedeného manžela z toho dôvodu, že t.č. poberá dávky v hmotnej núdzi a musí dokladovať aj rozhodnutie súdu o určení príspevku na výživu bývalého manžela.

Navrhovateľ je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od októbra 2010 a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, ktorú má priznanú vo výške 60 eur mesačne.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko nemá z čoho platiť navrhovateľovi na jeho výživu. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na dve maloleté deti, spolu vo výške 240 eur.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno príspevok na výživu rozvedeného manžela určiť iba na návrh a podmienkou je neschopnosť bývalého manžela uživiť sa samostatne, za súčasného predpokladu, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého, bývalého manžela dovoľujú príspevok na výživu rozvedeného manžela platiť.

Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela a to: - manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, ďalej schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a tiež musí ísť o súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu manželstva).

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela nevzniká zo zákona, ale len na základe vzájomnej dohody alebo rozhodnutia súdu.

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť u rozvedených manželov je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi za trvania manželstva, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti.

Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti

o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby. Primeraná výživa teda znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva.

Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ síce preukázal, že jeho príjem je nízky a dosahuje iba sumu 60 eur mesačne, avšak nepreukázal, že nie je schopný sa sám uživiť. V evidencii na úrade práce je od októbra 2012 a do tohto obdobie pracoval vo firme Dubos v Dubnici nad Váhom

Pokiaľ ide o odporkyňu, tak ako to vyplynulo z jej výpovede, táto má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti a to mal. M. K., nar. XX.X.XXXX a mal. G. K., nar. X.X.XXXX. Jej príjem pozostáva zo sumy 240 eur, ktorú tvorí rodičovský príspevok a prídavky na dve mal. deti. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku je dôležitá skutočnosť, že v danej veci nejde o manželské výživné, ale o príspevok na výživu rozvedeného manžela. Pri manželskom výživnom ide o vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden si túto povinnosť neplní, rieši sa a určuje rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká a súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť. Pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela ide zo strany povinného o prispievanie na primeranú výživu v prípade, keď rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Je síce pravda, že finančná situácia navrhovateľky je zložitá, avšak túto nie je možné riešiť prostredníctvom podanej žaloby.

Vzhľadom na tieto okolnosti by priznanie príspevku bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko dôvodom podania návrhu je dokladovanie rozhodnutia súdu na úrad práce. Súd zdôrazňuje, že účelom tohto inštitútu má byť predovšetkým odstránenie nepriaznivých majetkových následkov po rozvode a napomôcť rozvedenému manželovi prekonať a vysporiadať sa s nepriaznivou majetkovou situáciou po rozvode, pričom zákon ohraničuje túto finančnú pomoc zo strany bývalého manžela na obdobie piatich rokov a iba výnimočne umožňuje toto obdobie predĺžiť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že neboli naplnené hore citované zákonné ustanovenia, a preto návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní úspešný ale trovy konania si neuplatňoval, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože sa ho účastníci konania po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku výslovne vzdali oproti podpisu do zápisnice súdu.