Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30T-26-2012.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
30T/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obž. C. D.D.M. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní dňa 16.4.2013, takto
rozhodol:
Obžalovaný: C. D., nar. XX.X.XXXX, H. U.Z.D., T. R.X. Č.. X, t.č. ul. Y. XXX, W., Č. M.,
je vinný, že
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa, rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 9C/340/01 zo dňa 28.11.2001, s právoplatnosťou 4.1.2002 tak, že je povinný prispievať na výživné svojej maloletej dcéry Y., nar. XX.X.XXXX sumou 2.000,- Sk (66,39 Eur) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky PhDr. C. Y., trvale bytom U., O.. R. Č.. XX, sa úmyselne vyhýba plneniu tejto zákonnej povinnosti, pričom mu za obdobie od augusta 2005 do apríla 2013 vrátane vznikol dlh na výživnom vo výške 6.174,27 Euro.
Obvinený napriek existencii vyživovacej povinnosti v uvedenom období si úmyselne vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť, od posledného zamestnávateľa v Slovenskej republike odišiel na vlastnú žiadosť, pričom sa zdržiaval na neznámom mieste v cudzine a o svoju dcéru vôbec neprejavil záujem a ani iným spôsobom neprispieval na jej výživu,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. j), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá, aby v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné voči mal. Y. Y., nar. XX.X.XXXX za obdobie od augusta 2005 do apríla 2013 v celkovej výške 6.174,27 Euro.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajšom súde obžalobu na obvineného C. D. pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona prakticky na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým rozdielom, že v obžalobe bolo obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti vymedzené na obdobie do apríla 2012 a dlh na výživnom bol vyčíslený v sume 5377,42 euro. Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podala prokurátorka v zákonnej lehote odpor. Súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul svedkyňu C. Y. a oboznámil listinné dôkazy.
Obžalovaný C. D. sa nedostavil na hlavné pojednávanie, pričom bol na toto riadne a včas predvolaný a bola mu doručená obžaloba, ako i výzva v zmysle § 240 Trestného poriadku na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. Obžalovaný v období od 12.2.2013 do 16.4.2013 žiadne návrhy na vykonanie dôkazov súdu nedoručil. Súd rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného a na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že skutok uvedený v obvinení nespáchal a nie je si vedomí, že by manželke dlžil nejaké výživné. S matkou mal. dcéry Y. uzavrel dohodu, že keď bude súhlasiť so zmenou priezviska mal. dcéry na Y., tak nemusí platiť výživné stanovené súdom. Obžalovaný nepoprel, že neplatí na maloletú dcéru výživné. Uviedol, že nemal príjem, pracoval u viacerých zamestnávateľov, ako aj brigádnicky, resp. bol živnostníkom so zameraním na inštalatérstvo, vodu a kúrenie. S dcérou sa nestretával kvôli tomu, že to mal povolené len za prítomnosti manželky, s čím on nesúhlasil. Rovnako uviedol, že neprispieval na potreby mal. dcéry iným spôsobom. Na konci svojho výsluchu vyšetrovateľovi prisľúbil, že dlžné výživné vyrovná (23.9.2011). Svedkyňa PhDr. C. Y., matka maloletej Y. Y. nar. XX.X.XXXX vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej neplatí výživné za obdobie, ktoré je uvedené v obžalobe a do termínu konania hlavného pojednávania jej od mesiaca august 2005 nezaplatil žiadne výživné. Nie je pravdou, žeby obžalovaný mal povolené stretávať sa so svojou dcérou len za jej prítomnosti, toto nikdy takým spôsobom súdne upravené nebolo a o dcéru obžalovaný neprejavoval nikdy záujem. Pokiaľ ide o ďalšie jeho tvrdenie, že sa so svedkyňou dohodol, že jej nebude platiť výživné, ak bude súhlasiť so zmenou priezviska ich dcéry, tak toto rovnako nie je pravda, na ničom takom sa nedohodli. K zmene priezviska dcéry prišlo rozhodnutím tunajšieho súdu v roku 2002, pričom obžalovaný bol za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy súdne trestaný a to v roku 2005, to znamená, že k takejto dohode už len z tohto hľadiska dôjsť nemohlo. Do dnešného dňa Celkový dlh na výživnom je viac ako 6.000,- Euro. Obžalovaný vedel číslo jej účtu, na ktorý mohol zasielať výživné, ten účet má svedkyňa zriadený od rozvodu a udržujem ho len kvôli tomu, aby naň mohol obžalovaný zaplatiť výživné, rovnako mal odkiaľ vedieť adresu jej bydliska.
Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 9C/340/2001 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 28. 11. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. 1. 2002 bolo manželstvo obžalovaného a svedkyne C. Y. rozvedené a ich maloletá dcéra Y.Í.T. bola na čas po rozvode zverená do výchovy matky. Týmto rozsudkom bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletej Y. sumou 2000,- Sk mesačne k rukám matky a to vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku.
Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 9 Nc /256/2002 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10. 6. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosťou dňa 8. 7. 2002 dal súd súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska u maloletej Y. D.Y., narodenej XX. X. XXXX na „Y.“.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný ukončil pracovný pomer u svojho posledného zamestnávateľa v Slovenskej republike dobrovoľne. Neskôr pracovala spoločnostiach I. s.r.o. a H. G. s.r.o., kde rovnako ukončil pracovný pomer, respektíve tento s ním bol rozviazaný v skúšobnej dobe. Od týchto zamestnávateľov súd oboznámil i doklady svedčiace o príjme obžalovaného v období, keď v týchto spoločnostiach pracoval. Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil i viaceré listinné
dôkazy svedčiace o tom, že proti obžalovanému ako povinnému boli vedené viaceré exekučné konania na vymoženie peňažných pohľadávok oprávnených spoločností TELERVIS PLUS a.s. a Pohotovosť s.r.o. Z oboznámeného rozsudku Okresného súdu Trnava v konaní spisová značka 5T/13/2004 zo dňa 30. 6. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 7. 2005 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, v stručnosti na tom skutkovom základe, že od februára roku 2003 do decembra roku 2004 si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére maloletej Y. D.D.M.. Za to mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. V zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Trestného zákona súd po podaní obžaloby skúmal, či obžalovaný pokračoval v konaní, pre ktorý je stíhaný a to až do doby, kým bol vyhlásený rozsudok. Z výpovede obžalovaného i svedkyne Y. zhodne vyplynulo, že obžalovaný výživné na maloletú dcéru neplatil, pričom sa obžalovaný obhajoval tým, že sa s bývalou manželkou dohodol na tom, že ak bude súhlasiť so zmenou priezviska ich dcéry, tak výživné platiť nemusí. Svedkyňa však takúto dohodu sú obžalovaným poprela. Ak by aj k uzavretiu takejto dohody došlo, táto bola podľa názoru súdu neplatná, nakoľko vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona o rodine a určenú vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu nemohli rodičia maloletej dcéry nahradiť dohodou takého znenia, ako uvádzal obžalovaný. Vyživovacia povinnosť obžalovaného v rozsahu, v akom ju určil tunajší súd vyššie citovaným rozsudkom u žalovaného trvala od augusta 2005 až doposiaľ. Obžalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by jeho vyživovacia povinnosť zanikla, respektíve, že by si ju sčasti alebo úplne splnil. Rovnako nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by si svoju vyživovaciu povinnosť plniť nemohol z objektívnych dôvodov. Počas celého sledovaného obdobia (od augusta 2005 do 16.4.2013) trvala obžalovanému vyživovacia povinnosť voči jeho dcére Y. Y. a to vo výške 66,39 euro mesačne. Pri zachovaní princípu kontradiktórnosti konania skutkový stav zistení z výpovede svedkyne C. Y. a listinných dôkazov bez pochybností preukazuje, spáchanie skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej vete tohto rozsudku. V zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Trestného zákona súd upravil znenie skutkovej vety tak, aby táto popisovala konanie obžalovaného až do doby vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku. Za obdobie od augusta do decembra roku 2005 vznikol obžalovanému dlh na výživnom v celkovej výške 331,95 euro. Za obdobie od januára do decembra 2006 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 796,68 euro. Za obdobie od januára do decembra 2007 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 796,68 euro. Za obdobie od januára do decembra 2008 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 796,68 euro. Za obdobie od januára do decembra 2009 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 796,68 euro. Za obdobie od januára do decembra 2010 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 796,68 euro. Za obdobie od januára do decembra 2011 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 796,68 euro. Za obdobie od januára do decembra 2012 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 796,68 euro. Za obdobie od januára do apríla 2013 vrátane vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 265,56 euro. Za celé posudzované obdobie tak obžalovanému vznikol dlh na výživnom vo výške 6 174,27 euro. Obžalovaný ako plne trestnoprávne spôsobilá osoba sa počas tohto obdobia (dlhšieho ako tri mesiace v období dvoch rokov) úmyselne vyhýbal plneniu tejto vyživovaciu povinnosť, čím naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona. Z dôvodu, že tento čin páchal po dlhší čas (viac ako 7 rokov), naplnil i kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto prečinu uvedenú v ust. § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona. Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol v minulosti 2 krát súdne trestaný, v obidvoch prípadoch však je jeho odsúdenie zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol súdne trestaný. Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu súd vychádzal s ustanovení §§ 36, 37, 38 a 34 Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť súd obžalovanému zohľadnil, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (vzhľadom na zahladenie jeho predchádzajúcich odsúdení) a priťažujúcu okolnosť nenašiel. Trestnú sadzbu uvedenú v paragrafe 207 ods. 3 Trestného zákona teda súd upravil zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona. V rámci takto upravenej trestnej sadzbe - 12 až 44 mesiacov - uložil obžalovanému trest vo výške 20 mesiacov (teda v dolnej polovici trestnej sadby, pri jej polovici), pričom mu jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Pri výmere dĺžky trestu, ako i pri stanovení dĺžky skúšobnej doby súd zohľadnil najmä dlhé obdobie, po ktoré si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Zároveň mu uložil povinnosť skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uhradiť dlžné výživné v tej výške, ako je uvedené vo výrokovej vete tohto rozsudku. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, so súčasným uložením povinnosti zaplatiť dlžné výživné považuje súd za dostatočné na naplnenie účelov trestu sledovaných v paragrafe 34 ods. 1 Trestného zákona, najmä na vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.