Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/28/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: W.. C.. G. C., L.. XX. X. XXXX, J. I.. D. X, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava o zaplatenie náhrady škody takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 7.2.2012 a doplneným dňa 30.11.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 46.076,- eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 1.076,- eur od 21.1.2012 až do zaplatenia a zo sumy 45.000,- eur od 1.12.2012 až do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.5.2010 mu bol z Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV (ďalej ODI ORPZ BA IV) doručený rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým bola obvinenému C. M. uložená povinnosť zaplatiť pokutu 10,- eur. Keďže z doručeného rozkazu pre neho nevyplývala žiadna povinnosť, tento vrátil na ODI OR PZ Bratislava 4 podaním zo dňa 20.5.2010. Týmto podaním aj keď ho nazval odporom polícii len oznámil, že z doručeného rozkazu mu nevyplýva žiadna povinnosť, a preto ho vracia keďže obvineného M. nepozná. Toto podanie nemožno považovať za skutočný odpor, keďže sa má právny úkon posudzovať podľa jeho obsahu a prejavu vôle toho, kto ho robí a nie podľa toho ako tento úkon dotyčný nazve. Ak teda polícia nevyhodnotila jeho podanie podľa obsahu, nesprávne úradne postupovala. Pokiaľ sa polícia domnievala, že pokuta mala byť uložená jemu a nie Ondrejkovičovi, bola povinná opraviť predmetný rozkaz. Namiesto toho bol predvolaný na prejednanie rozkazu a rozhodnutím o priestupku mu bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu za iného občana, a ešte aj zvýšená o údajné trovy konania vo výške 16 eur. Tým mu bola spôsobená škoda a nemajetková ujma keďže rozhodnutím o priestupku, ktorý polícia nikdy spoľahlivo nezistila a nepreukázala, ktorý nikdy nespáchal a za ktorý bol evidentne pokutou potrestaný iný občan mu bolo uložené zaplatiť pokutu vo výške 10 eur. Voči takto nespravodlivo uloženej a bezdôvodne zvýšenej pokute sa musel odvolávať, čím stratil minimálne 20 hodín zo svojho voľného času a tým mu vznikla nemajetková ujma vo výške 1.000 eur. Okrem toho mu vznikli tiež cestovné náklady na opakované cesty súkromným motorovým vozidlom na ODI ORPZ Bratislava IV vo výške 50 eur. Nesprávny úradný postup polície v priestupkovom konaní v súvislosti s nezákonne stanovenou sankciou spôsobil mimoriadne závažné a nepriaznivé dôsledky v jeho súkromnom a rodinnom živote,

pretože manželka sa kvôli zaplatenej pokute s ním už tretí rok vadí, došlo k vzniku závažnej ujmy v jeho rodinnom živote pretože negatívne ovplyvnili dovtedajšiu pohodu v jeho rodine. V dôsledku konania polície musí v posledných troch rokoch celá jeho rodina nepretržite čeliť nepríjemným stresovým situáciám, čo sa veľmi negatívne odráža na jeho a manželkinom zdravotnom stave.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že ho v celom rozsahu žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že v priestupkovej veci navrhovateľa bol vydaný rozkaz o uložení sankcie. Nakoľko sa včasným podaním odporu rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušuje, nemal pracovník príslušného správneho orgánu čo opravovať, pretože včasným podaním odporu došlo k jeho zrušeniu a v takomto prípade zákon ukladá správnemu orgánu povinnosť pokračovať v správnom konaní a nie prepisovať či opravovať zrušený, už vlastne neexistujúci rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Tvrdenia, že z rozkazu o uložení sankcie mala plniť iná osoba považuje odporca za nepravdivé a zavádzajúce z dôvodu, že z obsahu tohto rozkazu jasne vyplýva, že navrhovateľ sa uznáva vinným z daného priestupku, pričom v jeho odôvodnení sa taktiež uvádza meno navrhovateľa, tento rozkaz bol doručený navrhovateľovi a nie inej osobe, na doručenke je zreteľne nad menom navrhovateľa uvedené "rozkaz" a keďže vec nebola vybavená v blokovom konaní, bola spísaná s navrhovateľom správa o výsledku objasňovania priestupku, pri ktorej bol navrhovateľ osobne prítomný, takže veľmi dobre vedel, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku tam uvedenom sa týka jeho osoby a nie niekoho iného a že meno C. M. je iba administratívnou chybou. S poukazom na to považuje tvrdenia navrhovateľa o tom, že by mala byť navrhovateľovi uložená pokuta za iného občana za nepravdivé. Navrhovateľ bol osobne prítomný pri prejednávaní priestupku dňa 16.4.2010, čoho dôkazom je správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 16.4.2010, bol si vedomý toho, že nedošlo k vybaveniu veci v blokovom konaní a že v tejto veci sa bude ďalej postupovať. V danom prípade nedošlo k naplneniu ani len prvej z troch hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na náhradu škody podľa a to navrhovateľom tvrdený údajný nesprávny úradný postup nehovoriac o tom, že k uplatneniu nároku na náhradu škody musí dôjsť ku kumulatívnemu naplneniu troch hmotnoprávnych podmienok ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, čo však nie je prípad navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 4. 5. 2010, odpor proti rozkazu zo dňa 20. 5. 2010, rozhodnutie o priestupku zo dňa 15. 6. 2010, výpis z účtu o zaplatení 26,- eur, rozhodnutie o odvolaní o priestupku zo dňa 3. 8. 2010, predbežné

- 85

prerokovanie nároku zo dňa 11. 1. 2011, odpoveď odporcu na žiadosť zo dňa 13. 5. 2011, správa o výsledku objasňovaného priestupku zo dňa 16. 4. 2010, správa o výsledku objasňovania priestupku

- predloženie zo dňa 21. 4. 2010, predvolanie zo dňa 21. 5. 2010, zápisnica z ústneho prejednania priestupku, úradný záznam z 12. 8. 2010 ako i ostatný spisový materiál, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 4.5.2010 vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV rozkaz o uložení sankcie za priestupok Č.p.:ORP-P-365/IV-DI-BCP-2010, v ktorom rozhodol, že G. C., L.. XX.X.XXXX ( navrhovateľ ) ako účastník cestnej premávky porušil s poukazom na zák. č o cestnej premávke, pretože dňa 16.4.2010 v čase o 10:20 hod. zastavil a stál na chodníku s motorovým vozidlom zn. Š.T. V. R. J.-XXXMH E. J. na K. A., pričom neponechal voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 metra, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch a podľa citovaného zákona bola obvinenému uložená sankcia, pokuta vo výške 10 eur. V rozkaze bolo ďalej uvedené, že uloženú pokutu je obvinený C. M. povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozkazu. V odôvodnení predmetného rozkazu bolo sedemkrát vyslovene uvedené meno navrhovateľa G. C..

Navrhovateľ dňa 20.5.2010 podal odpor proti uvedenému rozkazu, pretože sankcia uložená predmetným rozkazom sa ho netýka, keďže jej úhrada bola uložená obvinenému C. M., ktorý mu nie je osobne známy. V prílohe vrátil poštovú poukážku a kópiu predmetného rozkazu, keďže úhrada pokuty sa ho netýka v zmysle vydaného rozkazu nie je povinný platiť nijakú pokutu a nevyplývajú mu z neho ani žiadne ďalšie povinnosti. Preto žiadal predmetný rozkaz zrušiť a konanie zastaviť.

Dňa 15.6.2010 ODI ORPZ v Bratislave IV prejednal s navrhovateľom vyššie uvedený priestupok o čom bola spísaná zápisnica z ústneho prejednania priestupku. Následne v tento istý deň vydal rozhodnutie o priestupku Č.p.:ORP-P-365/IV-DI-BCP-2010 a rozhodol, že navrhovateľ ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia zák. č o cestnej premávke, pretože dňa 16.4.2010 v čase o 10:20 hod. zastavil a stál na chodníku s motorovým vozidlom zn. Š. V. R. J.-XXXMH E. J. na K. A., pričom neponechal voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 metra, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch a podľa citovaného zákona bola obvinenému uložená sankcia, pokuta vo výške 10 eur a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- eur.

Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave rozhodnutím o odvolaní o priestupku zo dňa 3.8.2010 odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu o priestupku Čp:ORP-P-365/IV-DI-BCP-2010 zo dňa 15.6.2010 zamietol a toto rozhodnutie o priestupku potvrdil.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa vyjadroval polícii v tom smere, že sa žiadneho priestupku v súvislosti s parkovaním dňa 16. 4. 2010 na K. A. E. J. nedopustil. Na ministerstve vykonával kontrolu, plnil si povinnosti a za ten čas, čo tam mal vozidlo zaparkované, mu polícia nasadila papuču. Polícia s ním spísala záznam, pričom on vyslovene uviedol, že sa žiadneho priestupku nedopustil, nebol si toho vedomý, pretože chodník bol široký 15 m a policajt mu vyčítal, že nenechal pre chodcov voľnú časť chodníka v šírke 1,5 m. Policajt mu vyčítal že nechal len 1,45 m. Je pravdou, že skutok bol prerokovaný, ale on žiadny priestupok nespáchal. Preto, keď mu bol doručený rozkaz o uložení sankcie za priestupok nevedel, že sa to týka jeho, pretože v rozkaze bol uvedené meno M., ktorý má zaplatiť pokutu vo výške 10,- eur. I napriek skutočnosti, že v predmetnom rozkaze bolo uvedené osemkrát jeho meno si myslel, že pracovníčka to písala do starého rozkazu, pretože pred niekoľkými rokmi mu tiež bola udelená pokuta a myslel si, že je to z tohto starého rozkazu prepisované a nedošlo k oprave v iných častiach. Keďže sa nedopustil žiadneho priestupku nemohol vychádzať pri obdržaní uvedeného rozkazu o uložení sankcie, že by sa to týkalo jeho osoby.

Navrhovateľ uviedol, že nesprávny úradný postup odporcu spočíval v tom, že posudzoval jeho odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok ako odpor, pretože polícia ho mala posudzovať podľa jeho obsahu a v takom prípade o odpor nešlo. Nesprávny úradný postup odporcu spočíval aj v tom, že mal povinnosť opraviť nesprávne údaje v rozkaze o uložení sankcie. Ďalší nesprávny úradný postup polície spočíval v tom, že nakoľko jemu žiadna povinnosť z uvedeného rozkazu o uložení sankcie za priestupok nevznikla nemalo pokračovať ústne konanie. Škoda mu vznikla tým, že v zmysle rozhodnutia polície zaplatil 10,- eur pokutu ako aj trovy vo výške 16,- eur ako to bolo určené v rozhodnutí o priestupku zo dňa 15. 6. 2010.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu táto mu vznikla v dôsledku stresu spôsobeného policajnou šikanou. Nesprávny úradný postup polície v priestupkovom konaní v súvislosti s nezákonne stanovenou sankciou mu spôsobil mimoriadne závažné a nepriaznivé dôsledky v jeho súkromnom a rodinnom živote, pretože manželka sa kvôli zaplatenej pokute s ním už tretí rok vadí a vyčíta mu, že v situácii keď musia splácať pôžičku vo výške 55.000 eur si on dovolí vyhadzovať peniaze na nezmyselnú pokutu. Došlo k mimoriadnemu zhoršeniu celkovej atmosféry v ich rodine a zároveň došlo k spôsobeniu vzniku závažnej ujmy v jeho rodinnom živote pretože negatívne ovplyvnili dovtedajšiu pohodu v jeho rodine. Bola mu spôsobená nepredstaviteľná psychická nemajetková ujma, ktorú len s ťažkosťami môže ohodnotiť peniazmi a ktorú v peniazoch vyjadruje sumou 15.000 eur za každý aj začatý rok zhoršenej rodinnej atmosféry. V dôsledku konania polície musí v posledných troch rokoch celá jeho rodina nepretržite čeliť nepríjemným stresovým situáciám, čo sa veľmi negatívne odráža na jeho a aj manželkinom zdravotnom stave, keďže on sa od roku 2009 lieči v kardiologickej ambulancii. Následkom stresových situácií spôsobených nesprávnym úradným postupom polície je mimoriadne sťažené jeho spoločenské

uplatnenie, pretože už dnes sa nemôže uchádzať o mnohé najmä na psychiku náročné posty v zamestnaní, na ktoré má pritom zodpovedajúcu kvalifikáciu a dostatočnú prax.

Požadovanú výšku nemajetkovej ujmy považuje za symbolickú aj s poukazom na uplatňované nemajetkové ujmy verejných činiteľov, ktoré sú v oveľa vyššej výške.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Podľa o priestupkoch, obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo

- 86

vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

Podľa o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa o priestupkoch, občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa , , alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V danom prípade bola predmetom konania náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným postupom polície, ktorým mala navrhovateľovi vzniknúť majetková ujma vo výške 76,- eur a nemajetková ujma vo výške 46.000,- eur. Navrhovateľ za nesprávny úradný postup polície považoval to, že posudzovala jeho odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok ako odpor, pretože polícia ho mala posudzovať podľa jeho obsahu. Nesprávny úradný postup odporcu navrhovateľ videl aj v tom, že mal povinnosť opraviť nesprávne údaje v rozkaze o uložení sankcie ako aj v tom, že nakoľko jemu žiadna povinnosť z uvedeného rozkazu o uložení sankcie za priestupok nevznikla nemalo pokračovať ústne konanie.

Pod pojmom nesprávny úradný postup v zmysle treba rozumieť činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Pojem nesprávny úradný postup treba vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenie zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie či opomenutie rozhodnutia.

V danom prípade bolo nesporné, že navrhovateľ doručil na Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV podanie označené ako " Odpor proti rozkazu č.p.: ORP-P-365/IV-DI- BCP-2010 zo dňa 4.5.2010". V odpore navrhovateľ výslovne uviedol, že podáva odpor proti hore uvedenému rozkazu a v prílohe vrátil poštovú poukážku a kópiu predmetného rozkazu, keďže úhrada pokuty sa ho netýka, v zmysle vydaného rozkazu nie je povinný platiť nijakú pokutu a nevyplývajú mu z neho ani žiadne ďalšie povinnosti. Preto žiadal predmetný rozkaz zrušiť a konanie zastaviť. Z citovaného vyplýva, že včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že v danom prípade sa polícia dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že jeho podanie označené ako odpor posudzovala nie podľa obsahu a podľa prejavu jeho vôle, ale podľa toho ako ho nazval. Navrhovateľ keby nemal vôľu podať odpor, mohol len vrátiť predmetný rozkaz a nie svoje podanie označovať ako odpor, ďalej v ňom uvádzať, že podáva odpor a zároveň žiadať zrušenie rozkazu a zastavenie konania. Prejav vôle navrhovateľa smeroval k zrušeniu rozkazu, z ktorého bolo nesporné, že sa týkal jeho osoby. Keďže ako navrhovateľ uvádzal a tvrdil, že úhrada pokuty sa ho netýkala, v zmysle vydaného rozkazu nebol povinný platiť nijakú pokutu a nevyplývali mu z neho ani žiadne ďalšie povinnosti, potom podľa názoru súdu nebol ani dôvod z jeho strany na rozkaz reagovať, teda podať uvedený odpor a žiadať zrušenie rozhodnutia, ktoré sa týka podľa tvrdení navrhovateľa inej osoby. Súd vyhodnotil tvrdenia navrhovateľa za zavádzajúce aj s poukazom na jeho presvedčenie o tom, že vyššie uvedený priestupok nikdy nespáchal. Vzhľadom na takéto presvedčenie navrhovateľa možno vyvodiť, že navrhovateľ práve preto podal odpor, že bol presvedčený, že sa žiadneho priestupku nedopustil. Keďže podaním odporu v stanovenej zákonnej lehote proti rozkazu o uložení sankcie došlo zo zákona k jeho zrušeniu, nevznikla správnemu orgánu povinnosť opraviť nesprávny údaj v rozkaze o uložení sankcie, pretože rozkaz už neexistoval, bol zrušený. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa v tom smere, že jemu žiadna povinnosť z uvedeného rozkazu o uložení sankcie za priestupok nevznikla a nemalo pokračovať ústne konanie, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že tieto tvrdenia navrhovateľa sú zavádzajúce z dôvodu, že z obsahu tohto rozkazu jasne vyplýva, že navrhovateľ sa uznáva vinným z daného priestupku, pričom v jeho odôvodnení sa taktiež uvádza meno navrhovateľa, tento rozkaz bol doručený navrhovateľovi a nie inej osobe, na doručenke je zreteľne nad menom navrhovateľa uvedené "rozkaz" a keďže vec nebola vybavená v blokovom konaní, bola spísaná s navrhovateľom správa o výsledku objasňovania priestupku, pri ktorej bol navrhovateľ osobne prítomný, takže veľmi dobre vedel, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku tam uvedenom sa týka jeho osoby s poukazom aj na tú skutočnosť, že v rozkaze bolo osemkrát uvedené meno a priezvisko navrhovateľa a teda nie niekoho iného a že meno C. M. je iba administratívnou chybou. Navrhovateľ bol osobne prítomný pri prejednávaní priestupku dňa 16.4.2010, bol si vedomý toho, že nedošlo k vybaveniu veci v blokovom konaní a že v tejto veci sa bude ďalej postupovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že v danom prípade nebol preukázaný nesprávny úradný postup ODI PZ SR Bratislava IV.

- 87

Podľa názoru súdu počas konania nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu polície, nakoľko v predmetnej veci nedošlo zo strany príslušných orgánov verejnej moci k navrhovateľom namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Preto neprichádza do úvahy ani splnenie ďalšieho zákonného predpokladu na náhradu škody, ktorým je príčinná súvislosť medzi uplatňovanou výškou škody a nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu verejnej moci.

V súvislosti s uplatnením nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd považuje za potrebné uviesť, že pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na základe nestačí samotné konštatovanie nesprávneho úradného postupu orgánu pri výkone verejnej moci, ale je potrebné preukázať aj splnenie ostatných zákonných predpokladov. Nie je možné dospieť k záveru, že zákon spája s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy; sú nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Preto by pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musel navrhovateľ preukázať, že práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom mu vznikla ujma spočívajúca v zásahu do jeho občianskej cti, dobrej povesti, súkromného a spoločenského života avšak vznik takejto ujmy ani príčinnú súvislosť navrhovateľ v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázal, ale odvíjal ju len od svojich tvrdení.

Právo na náhradu škody spôsobenej ne nie je právom absolútnym, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Súd v konaní dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa zákonné podmienky, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Pre vznik nároku na náhradu škody musí navrhovateľ preukázať súčasne ich splnenie, nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží na navrhovateľovi.

Keďže navrhovateľ musí preukázať všetky tri predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody súčasne a nepreukázal existenciu nesprávnho úradného postupu orgánu verejnej moci, splnením ďalších zákonných podmienok sa súd už nezaoberal.

Pretože nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorou je existencia nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, odporca za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť a návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.